Slovenskí vedci: Konečne nás počúvajte! Aj po testoch musia byť obmedzenia
Slovenskí vedci sa ponúkajú, že pomôžu pri zvládnutí pandémie, aby čo straty - ľudské aj ekonomické, boli čo najmenšie. Po stretnutí s prezidentkou Zuzanou Čaputovou pripravili spoločné vyhlásenie.
Podpísali ho Silvia Pastoreková, riaditeľka Ústavu virológie SAV, Boris Klempa, Ústav virológie SAV, Richard Kollár, Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, Pavol Čekan, MultiplexDX, Peter Celec, Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta UK, Alexandra Bražinová, Ústav epidemiológie, Lekárska fakulta UK, Peter Visolajský, Fakultná nemocnica Nitra, Vladimír Krčméry, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety.
„Chceme upozorniť na niekoľko faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pre dlhodobé zlepšenie epidemickej situácie. Apelujeme preto na predsedu a členov slovenskej vlády, členov ústredného krízového štábu a pandemickej komisie, aby dôkladne zvážili, aké kroky sú najefektívnejšie v horizonte dlhšom ako pár týždňov,“ obracajú sa na vládu vo verejnej petícii.
Slovensko čelí počas pandémie SARS-CoV-2 mimoriadnej výzve. Miestne samosprávy, zdravotníci, ozbrojené sily, polícia, hasiči, množstvo dobrovoľníkov, a najmä občania oravských a bardejovských okresov nám ukázali, že dokážeme spoločne zvládnuť aj mimoriadne zložité situácie. Úspešné riešenie pandemickej krízy vyžaduje zapojenie celej našej spoločnosti vrátane kapacity slovenskej vedy naprieč mnohými odbormi.
Aj my, slovenskí vedci, ktorí sa počas tejto pandémie profesionálne venujeme otázkam spojeným so šírením, testovaním a vlastnosťami nového koronavírusu, si uvedomujeme, že je potrebné zomknúť sily a pomôcť spoločnosti prejsť pandémiou s čo najmenšími ľudskými i ekonomickými stratami.
Chceme upozorniť na niekoľko faktorov, ktoré je potrebné zvážiť pre dlhodobé zlepšenie epidemickej situácie.Apelujeme preto na predsedu a členov slovenskej vlády, členov ústredného krízového štábu a pandemickej komisie, aby dôkladne zvážili, aké kroky sú najefektívnejšie v horizonte dlhšom ako pár týždňov.
1. Komunikovať s verejnosťou tak, aby stúpala dôvera občanov v opatrenia, aby všetci boli zapojení do boja s pandémiou, a aby nedochádzalo k zbytočnému rozdeľovaniu spoločnosti. Zásadným predpokladom je rešpektovanie pribúdajúcich vedeckých poznatkov a vyhýbanie sa zľahčovaniu, či nepresnostiam v terminológii a interpretácii dát, ktoré vyvolávajú pochybnosti. Práve dôvera občanov v efektívnosť a opodstatnenosť opatrení je podľa odborných štúdií rozhodujúcim faktorom v boji s pandémiou.
2. Aktívne monitorovať epidemickú situáciu na regionálnej a lokálnej úrovni, nastavovať opatrenia nielen podľa aktuálneho stavu, ale aj podľa očakávaných trendov. Následne uplatňovať adekvátne opatrenia, akými sú frekventované testovanie ohnísk antigénovými testami, alebo výrazné obmedzenie mobility. Vytvoriť silnú verejne kontrolovanú analytickú štruktúru, ktorá bude situáciu počas pandémie priebežne vyhodnocovať pomocou všetkých dostupných dát.
3. Zásadne posilniť systémy vyhľadávania kontaktov a varovania, ktoré umožnia lepšie kontrolovať situáciu po plošnom testovaní a spomalia nástup eventuálnych následných epidemických vĺn. Podstatne zvýšiť kapacity RÚVZ a pripraviť systém ich ďalšieho posilnenia v prípade krízy, zaviesť samovyhľadávanie kontaktov prostredníctvom webformulárov a varovnej e-aplikácie, ktorá bude súčasťou štandardu využívaného vo viacerých európskych krajinách.
4. Posilniť kapacity testovania pomocou štandardizovanej PCR i celého spektra ďalších dostupných spoľahlivých metód. Zaviesť pravidelné testovanie ohrozených skupín a ohnísk. Zabezpečiť dostupnosť priebežného testovania zadarmo pre občanov, ktorí majú podozrenie na ochorenie COVID-19. Vytvoriť kritériá a pravidlá pre výber testovaných v prípade limitovanej kapacity a definovať potreby a harmonogram dobudovania ďalších kapacít (napr. testovanie všeobecnými lekármi).
5. Intenzívne komunikovať a koordinovať opatrenia s inými európskymi krajinami, najmä našimi susedmi tak, aby viedli k bezpečnému geografickému priestoru, v ktorom by mohli byť hranice otvorené. Preto je potrebné spoločne v čo najväčšej miere uskutočňovať kroky, ktoré sa preukázali ako úspešné v iných krajinách. Za mimoriadne dôležité považujeme aktívnu participáciu na klinických štúdiách zameraných na prevenciu či liečbu COVID-19, či už pod gesciou WHO alebo v bilaterálnej spolupráci s krajinami, kde tento výskum
prebieha.
V prípade pripravovaného celoplošného testovania považujeme za veľmi dôležité správne komunikovať výsledky verejnosti, najmä v kontexte súčasného poznania o limitáciách testov a nespájať pojem infekčnosti s ich výsledkom. Považujeme za nutné držať sa odborných štúdií, ktoré odporúčajú preverovať výsledky PCR metódou.
Dôvera verejnosti môže byť významne ohrozená, ak bude celoštátne plošné testovanie systematicky interpretované ako jediná alternatíva k ešte výraznejším obmedzeniam mobility a cesta k rýchlemu uvoľneniu opatrení, pričom následne tieto očakávania nebudú môcť byť naplnené. Takisto je nevyhnutné, aby mimoriadna alokácia kapacít na plošné testovanie neoslabila ani počas tohto obdobia funkčnosť našich kľúčových nástrojov na dlhodobý boj s pandémiou - testovania metódou PCR a vyhľadávania kontaktov.
Za dôležité považujeme najmä systematickú aktívnu prípravu na budúci vývoj pandémie. Veríme, že komunikácia a postup založený na vedeckých poznatkoch bude viesť dlhodobo k väčšej dôvere obyvateľov Slovenska v opatrenia a k lepšiemu zvládaniu pandémie na Slovensku.
Celá naša spoločnosť sa musí pripraviť na to, že najbližšie týždne budú pre nás veľmi ťažké. Efekty nových opatrení neuvidíme hneď. Vývoj počtu infikovaných a ťažko chorých má veľkú zotrvačnosť. Čaká nás zaťažkávacia skúška nášho zdravotníctva, ktoré nebolo v optimálnom stave ani pred pandémiou.
Je preto veľmi dôležité, aby sme si uvedomili, že my všetci spolu musíme urobiť pre zamedzenie šírenia maximum, čoho sme schopní. Nie kvôli vláde, či kvôli pokutám, ale kvôli sebe, svojim blízkym, kvôli celej našej spoločnosti. Nikto iný to za nás neurobí.
prof. RNDr. Silvia Pastoreková, DrSc.
riaditeľka Ústav virológie SAV, Biomedicínske centrum SAV
RNDr. Boris Klempa, DrSc.
Ústav virológie SAV, Biomedicínske centrum SAV
doc. Mgr. Richard Kollár, PhD.
Katedra aplikovanej matematiky a štatistiky, Fakulta matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského
Pavol Čekan, PhD.
MultiplexDX
doc. MUDr. Ing. RNDr. Peter Celec, PhD., MPH
Ústav molekulárnej biomedicíny, Lekárska fakulta Univerzity Komenského
doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH
Ústav epidemiológie, Lekárska fakulta Univerzity Komenského
MUDr. Peter Visolajský
Fakultná nemocnica Nitra
prof. MUDr. Vladimír Krčméry, DrSc.
Politici rozdeľujú spoločnosť
Upozorňujú politikov, že nedokážu v súčasnosti komunikovať tak, aby nerozdeľovali spoločnosť. Nerešpektujú vedecké poznatky,
zľahčujú a zle intepretujú údaje. „Práve dôvera občanov v efektívnosť a opodstatnenosť opatrení je podľa odborných štúdií
rozhodujúcim faktorom v boji s pandémiou.,“ píše sa v petícii.
Chýba im aktívne sledovanie epidemickej situácie na regionálnej a lokálnej úrovni. Opatrenia, ktoré pripravujú, síce reagujú na aktuálny
stav, ale nesledujú očakávané trendy. Testovanie antigénovými testami by sa malo uskutočňovať v ohniskách infekcie, radia aj výrazne
obmedziť mobilitu – teda pohyb občanov. Na to však treba analytickú štruktúru, ktoré sa bude priebežne vyhodnocovať.
Potrebné je posilniť systémy vyhľadávania kontaktov a varovania, aby sa dala situácia po plošnom testovaní lepšie kontrolovať. Tak by sa
mal spomaliť nástup možných ďalších vĺn koronavírusu. Odporúčajú posilniť kapacity regionálnych úradov verejného zdravotníctva,
zaviesť samovyhľadávanie kontaktov cez webformuláre a varovnú aplikáciu, ktorá sa využíva aj v iných európskych krajinách.
Pravidelné testy sú nutné
Podľa odborníkov, ktorí podpísali spoločné vyhlásenie, treba posilniť kapacity testovania PCR metódou, ale aj ďalšími dostupnými
metódami, ktoré sú spoľahlivé. Ohrozené skupiny a ohniská by mali byť testované pravidelne. Priebežné testovanie pre občanov, ktorí
majú podozrenie na COVID-19 by malo byť zadarmo. Ak bude testovacia kapacita limitová, treba určiť kritéria a výberu, kto bude
testovaný. Za potrebné považujú pripraviť harmonogram dobudovania ďalších kapacít na testovanie, napríklad by mohli testovať aj
všeobecní lekári.
Ďalej odporúčajú komunikovať a spolupracovať s inými európskymi krajinami, najmä našimi susedmi. Len tak možno vytvoriť bezpečný
geografický priestor, v ktorom by mohli byť otvorené hranice.
„Za mimoriadne dôležité považujeme aktívnu participáciu na klinických štúdiách zameraných na prevenciu či liečbu COVID-19, či už pod
gesciou WHO alebo v bilaterálnej spolupráci s krajinami, kde tento výskum prebieha,“ pokračujú slovenskí vedci.
Upozorňujú, že v prípade celoplošného testovania, ktoré bude už tento víkend, sa musia výsledky komunikovať správne – čiže brať do
úvahy aj limity testov.
Dodávajú, že by sa mali výsledky antigénového testovania preverovať aj PCR metódou. „Dôvera verejnosti môže byť významne
ohrozená, ak bude celoštátne plošné testovanie systematicky interpretované ako jediná alternatíva k ešte výraznejším obmedzeniam
mobility a cesta k rýchlemu uvoľneniu opatrení, pričom následne tieto očakávania nebudú môcť byť naplnené,“ hovoria.
Ani plošné testy neuvoľnia opatrenia
Slovenskí vedci teda predpokladajú, že ani po celoplošnom testovaní, nebudeme môcť cestovať – zrejme ani v rámci Slovenska a
opatrenia nebudú uvoľnené v priebehu niekoľkých dní či týždňov.
„Vývoj počtu infikovaných a ťažko chorých má veľkú zotrvačnosť. Čaká nás zaťažkávacia skúška nášho zdravotníctva, ktoré nebolo v
optimálnom stave ani pred pandémiou,“ varujú vedecké kapacity.
A vyzývajú všetkách, že treba urobiť maximum, aby sa koronavírus nešíril. „Nie kvôli vláde, či kvôli pokutám, ale kvôli sebe, svojim
blízkym, kvôli celej našej spoločnosti. Nikto iný to za nás neurobí,“ to sú posledné slová vyhlásenia.
Lívia Černická, Pravda,
Zdroj:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/567072-slovenski-vedci-konecne-nas-pocuvajte-aj-po-testoch-musia-byt-obmedzenia/
Foto:
Prezidentka Zuzana Čaputová s vedcami po spoločnom stretnutí.Autor: Ľuboš Pilc, Pravda
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marčika. Žvidaňa rano ku mami:
-Mamo, de moja bunda? Mamo, de mij ruksak? Mamo a što soj mam oblečy? Mamo a što mame na fryštyk? Mamo daj mi dajaky korunky... Mamo a de mam kľučy? atd.
Marčika. Žvidaňa rano ku ňaňovi:
-Ňaňu, de mama...?
-Mamo, de moja bunda? Mamo, de mij ruksak? Mamo a što soj mam oblečy? Mamo a što mame na fryštyk? Mamo daj mi dajaky korunky... Mamo a de mam kľučy? atd.
Marčika. Žvidaňa rano ku ňaňovi:
-Ňaňu, de mama...?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať