Slovník spišského nárečia rozšíril kongresovú knižnicu
Kongresová knižnica vo Washingtone sa rozrástla o ďalší kúsok. Stal sa ním Slovník spišského nárečia zo Slatviny autora Ondreja Fábryho. Publikácia je jedinou zo Spiša, ktorá sa dostala do archívu svetovej knižnice. Ondrej Fábry (76) žije desaťročia v metropole Spiša, narodil sa v obci Slatvina (okres Spišská Nová Ves) a práve tejto obci venoval dve svoje publikácie. Prvotinou bola Slatvina na pozadí dejín, neskôr nasledoval Slovník spišského nárečia s dôrazom na Slatvinu.
A práve reč jeho rodnej obce najviac rezonuje v knihe. Ancijáš, antalek, švung, kaprizny, tirlogac, skrepirovac... Aj tieto slová kedysi používali naši starí a prastarí rodičia. V bežnej hovorenej reči ich dnes používa ozaj iba staršia generácia. Aby sa celkom nevytratili z povedomia, zapísal ich O. Fabry vo svojej útlej knižke. Za dva roky sa mu podarilo nazbierať 3 800 slov a porovnať ich so slovami susedných obcí i spisovnými verziami. Nezbedník, súdok, rozbeh, vrtošivý, rapotať a zomrieť, takto znejú slová z úvodu v slovenčine.
Pomohol rodák
Publikáciu so 136 stranami pred časom vydal Obecný úrad v Slatvine. Kniha vyšla v náklade 500 kusov. Investícia dosiahla 2 030 eur. Podľa starostu Slatviny, predsedu mikroregiónu Sľubica Vladislava Vrábľa (Smer-SD), až 1 900 eur sa im podarilo vyzbierať sponzorsky.
Prispel aj Američan Wiliam A. Smorey, rodák zo Spiša, žijúci na Floride. Ten pred rokmi hľadal v Slatvine svojich predkov a pripravovanou knihou bol nadšený.
Publikáciu so 136 stranami pred časom vydal Obecný úrad v Slatvine. Kniha vyšla v náklade 500 kusov. Investícia dosiahla 2 030 eur. Podľa starostu Slatviny, predsedu mikroregiónu Sľubica Vladislava Vrábľa (Smer-SD), až 1 900 eur sa im podarilo vyzbierať sponzorsky.
Prispel aj Američan Wiliam A. Smorey, rodák zo Spiša, žijúci na Floride. Ten pred rokmi hľadal v Slatvine svojich predkov a pripravovanou knihou bol nadšený.
Úspech slovníka
„Na knihe som pracoval takmer dva roky. Hovorí sa, že sme Spišiaci a hovoríme jednako. Ale čo dedina, to reč iná. Napríklad u nás sa Hornád povie Chornád, či september – sektember. Hľadanie bolo náročné, no pomohli príbuzní, známi. Na každom rodinnom stretnutí som mal pero a papier v ruke a zaznamenával. Aj teraz, od vydania knihy mám ďalších 200 nových slov, ktoré si ďalej zaznamenávam na papier,“ prezradil autor.
A čo hovorí na to, že jeho kniha je súčasťou svetovej knižnice? „Naozaj ma to dojalo. S radosťou som prijal túto správu. Najprv som neveril, ale som rád, že aj taká malá obec, akou je Slatvina, bude propagovaná vo Washingtone cez spišské nárečie,“ zdôraznil autor.
„Myslím si, že je to pre našu obec jedinečná udalosť. Do tejto knižnice sa nedostane každá publikácia. Ak tam aj knihu chcete darovať, oni si vyberajú, akú knihu vezmú. Slovník spišského nárečia ich pravdepodobne zaujal. Je to úspech, v ktorý sme neverili, ale o to viac sa z neho tešíme,“ dodal starosta Slatviny.
„Na knihe som pracoval takmer dva roky. Hovorí sa, že sme Spišiaci a hovoríme jednako. Ale čo dedina, to reč iná. Napríklad u nás sa Hornád povie Chornád, či september – sektember. Hľadanie bolo náročné, no pomohli príbuzní, známi. Na každom rodinnom stretnutí som mal pero a papier v ruke a zaznamenával. Aj teraz, od vydania knihy mám ďalších 200 nových slov, ktoré si ďalej zaznamenávam na papier,“ prezradil autor.
A čo hovorí na to, že jeho kniha je súčasťou svetovej knižnice? „Naozaj ma to dojalo. S radosťou som prijal túto správu. Najprv som neveril, ale som rád, že aj taká malá obec, akou je Slatvina, bude propagovaná vo Washingtone cez spišské nárečie,“ zdôraznil autor.
„Myslím si, že je to pre našu obec jedinečná udalosť. Do tejto knižnice sa nedostane každá publikácia. Ak tam aj knihu chcete darovať, oni si vyberajú, akú knihu vezmú. Slovník spišského nárečia ich pravdepodobne zaujal. Je to úspech, v ktorý sme neverili, ale o to viac sa z neho tešíme,“ dodal starosta Slatviny.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Chočeš spoznaty chlopa - opyj ho, chočeš spoznaty ženu - nahňivaj ju!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať