Slovo východniarom súcim na slovo

Keby som bol rodeným Papínčanom a musel by som odísť do sveta kvôli štúdiu alebo práci, prvé, čo by som si zabalil do cestovnej tašky, by bola monografia o Papíne. A keby som bol rodákom z Vyšného Hrušova alebo z Adidoviec, tiež by som si pred odchodom do sveta ako prvú vec zabalil do cestovnej tašky monografiu o týchto obciach. A to isté by som urobil, keby som bol rodákom ktorejkoľvek obce východného Slovenska.

A keby som potom pracoval alebo študoval napríklad v Bratislave alebo v Prahe a niekto by ma podceňoval len preto, že pochádzam z východného Slovenska, nebránil by som sa proti takémuto jeho postoju päsťami, ale ukázal by som mu monografiu Papína, Vyšného Hrušova, Adidoviec atakďalej atakďalej. Som presvedčený, že zoči-voči takémuto argumentu by skrotol aj ten najväčší nespratník.

Podobne ako dejiny obcí nám môžu mimo domova, ale aj v ňom poslúžiť ako argumenty proti predsudkom napríklad CD-čka s nahrávkami ľudových piesní, tejto veľkej devízy východného Slovenska. Lebo nie je to náhoda, že vystúpeniam napríklad súboru Chemlon Humenné nadšene tlieskajú rovnako Turci ako Taliani či Francúzi. Nerobia to z čírej zdvorilosti, ale kvôli strhujúcemu umeniu, ktoré im tento súbor prináša. Kvôli nespochybniteľným hodnotám, ktoré majú zázračnú moc spájať ľudí rôznych národov a národností. Východniari sa môžu rovnako hrdiť napríklad umením svojich výtvarníkov, spisovateľov, básnikov, hudobníkov, môžu sa hrdiť prínosom svojich vedcov či športovcov. Môžu sa hrdiť aj svojou prekrásnou prírodou, vzácnou kvetenou i faunou, svojou príslovečnou pracovitosťou, húževnatosťou, pevnosťou svojich konfesií, závideniahodným optimizmom či prirodzenou inteligenciou.

Môžu sa hrdiť aj špecifickou kultúrou všetkých svojich národností, ktorá dlhodobo obohacuje celospoločenský kultúrny kontext a vytvára účinné podnety pre vznik tvorivých konfrontácií vedúcich k vzniku nových hodnôt. Pravda, na to, aby sa niekto mohol hrdiť všetkým tým, čo som tu spomenul, musí to podľa možnosti čo najlepšie poznať. To je základná vec, bez ktorej sa neobíde nikto na svete – ani Američan ani Nemec ani Francúz ani Maďar.

Základnou vecou sú však dejiny. Lebo kto nevie, odkiaľ prišiel, nevie ani, kam má ísť. A na záver ešte niečo: mám veľmi ďaleko k tomu, aby som niekomu radil, ako má žiť. Každému žičím slobodnú voľbu konania, pravda, len v rámci platných zákonov a s tou pripomienkou, že za svoju slobodu musí byť každý človek, spôsobilý na základe práva, zároveň osobne zodpovedný. Lebo sloboda bez zodpovednosti nemôže existovať. Nie je predsa mysliteľné, aby sa niekto slobodne rozhodol ísť povedzme do nepriehľadného neznámeho lesa a potom, keď sa mu tam kvôli neopatrnosti alebo neznalosti terénu niečo stane, aby zvaľoval vinu na každého – okrem seba samého.

MILAN ZELINKA