Šmigovec. Národnú kultúrnu pamiatku im takmer vzali

Máme za sebou mesiac a opäť prinášame v našej pravidelnej rubrike prinášame jednu z najmenších dediniek regiónu. Tentokrát sme sa oboznámili s obcou okresu Snina, ktorá leží v blízkosti s ukrajinskou štátnou hranicou a môže sa popýšiť dreveným chrámom ešte z 18. storočia. Áno, priblížime si život v dedinke ŠMIGOVEC. Volala sa aj Sumagocz...

Prvá písomná zmienka je z roku 1569. V historických dokumentoch sa spomína ako Sumagocz (1569), Smügocz (1574), neskôr Ssmugowce (1808), Šmigovce (1920) a napokon finálny názov Šmigovec (1927). Obec leží na styku Bukovských vrchov a Vihorlatskej pahorkatiny, v doline Rovného potoka v nadmorskej výške 326 m n.m. Patrila Humenskému panstvu, neskôr Vécseyovcom a Vandernáthovcom. V roku 1828 mala 33 domov a 250 obyvateľov a v roku 1900 tu žilo takmer 300 obyvateľov, z ktorých väčšina pracovala v lesoch a živila sa tradičným poľnohospodárstvom. V 20. storočí majetky vlastnila rodina Lobkovitzovcov. Do roku 1918 obec patrila administratívne do Zemplínskej stolice, v rokoch 1939-1944 bola pripojená k Maďarsku.

Našla sa pečať, majú z nej erb...
Erb obce je zaradený ako neskorogotický. V modrom poli ští tu na zelenej pažiti je strieborný vlk so zlatou zbrojou. Na pažiti je položená zlatá vetvička buka s bukvicou. Podkladom pre tento návrh bola obecná pečať, ktorá pochádza z prvej polovice 19. storočia. Odtlačok typária z roku 1837 je uložený v Uhorskom krajinskom archíve v Budapešti. Na tejto pečati s kruhopisom Dubrava és Smigócz hivatalos pecsetje 1837 (Úradná pečať Dúbravy a Šmigovca1837) je vyobrazený na pôde vlk.  Vzhľadom na autentickosť a vek tohto znamenia sa stala táto pečať východiskom pri tvorbe obecného erbu.
Seréni predal a zdrhol...
S históriou obce sa spája aj meno grófa Rudolfa Seréniho, ktorý mal sídlo v kaštieli v Dúbrave. Miestnym obyvateľom odpredával pozemky, čo je zapísané aj v kronike, ako zmluva trhová. Pred koncom vojny utiekol na západ a bol vyhlásený za kolaboranta, nepriateľa štátu. A tak obyvatelia o svoje odkúpené pozemky prišli a v roku 1948 pripadli štátu.

Chrám zachránili...
Veriaci si v roku 1755 postavili drevenú zrubovú cerkev. Tento malý, trojdielny, trojpriestorový, jednovežový chrám Nanebovstúpenia Pána patrí k najmenším v regióne Snina. Má dva kríže a bol postavený na kamennom základe. Konštrukcia je zrubová. Vchod je zo západnej časti do predsiene. V chráme bola pôvodne aj ikona z prestola a päťradový ikonostas s netradičným počtom ikon prorockého radu, dvadsaťštyri. Ikony boli vyhotovené v rôznych časových obdobiach. Hlavný rad ikon, ako Deesis a Kristus Pantokrator či ikona Korunovanie Bohorodičky vo svätyni bol však zhotovený ešte v čase, keď postavili samotný chrám. Ten v minulosti vyhorel a strechu oplechovali, z toho dôvodu nebol vyhlásený v minulosti za pamiatku a mal byť premiestnený do Ľutiny.

To však miestni obyvatelia nedopustili a dnes je všetko inak. V Šmigovci chrám obnovili. Na stenách zachovali hlinenú omietku a betónovú podlahu nahradili pôvodnou zo štiepaného kameňa. Plechovú strechu vymenili za šindľovoú, a tak majú v Šmigovci Národnú kultúrnu pamiatku.

Dnes...
je v obci prihlásených 85 obyvateľov, no väčšina sú víkendoví rekreanti. Škola tu nie je od roku 1981, keďže dedinka nemá ani 10 detí, no keď bola, vyučovalo sa jazykom ukrajinským. Obchod a pohostinstvo zachovali, aspoň turisti, ktorí sem zavítajú, sa majú kde osviežiť. Gréckokatolícke chrámy však majú dva. Jeden nový, kde sa konajú bohoslužby a druhý, Národnú kultúrnu pamiatku, drevenú zrubovú cerkev zasvätenú Nanebovstúpeniu Pána, ktorú by chceli využívať po prinavrátení ikonostasu aspoň pri slávnostiach. Keďže nemali zvonicu vybudovali si ju ešte len nedávno, pri obecnom úrade. Najstarší obyvateľ, Ján Guzej, má 96 rokov. V obci nemajú dvojjazyčné pomenovanie, napriek tomu, že sú pri ukrajinskej hranici a rozpráva sa tu po rusínsky. 

Najpouživanejšie mená: Fedorko, Pidanič. Zaujímavosťou je rôzne pomenovanie súrodencov, ktoré je následkom toho, že si dávali v obci prezývky. Napr. otec Juraj Pidanič Sabač. A tak jeden jeho syn sa volá Sabač a dvaja ďalši sú Pidaničovci. Alebo jeden brat je Fedorko a druhý brat Bilec. A zostalo im to dodnes, napriek tomu, že sú vlastní súrodenci. V tejto obci sa narodil doc. RNDr. Ján Ninčák, CSc., známy slovenský matematik a pedagóg. Ostáva len veriť, že sympatická dedinka si životný ruch udrží.

-sta-


Foto