Šmigovec s presídlením dreveného chrámu nesúhlasí
Drevený chrám chce cirkev premiestniť zo Šmigovca do skanzenu v Ľutine. Obec s tým najskôr súhlasila, teraz však premiestnenie odmieta. Gréckokatolícka cirkev sa rozhodla premiestniť nevyužívaný drevený chrám z obce Šmigovec v okrese Snina na pútnické miesto Ľutina v Sabinovskom okrese. Chátrajúci objekt vyhlásil v uplynulých týždňoch Pamiatkový úrad SR za nehnuteľnú národnú kultúru pamiatku a cirkev ho plánuje na novom mieste zrekonštruovať.
S premiestnením chrámu pôvodne obec Šmigovec súhlasila, avšak nakoniec svoj názor zmenila. Ponechať pamiatku na svojom pôvodnom mieste dnes oficiálne navrhlo aj Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS).
Chrám chcú umiestniť do skanzenu
Podľa slov hovorcu Gréckokatolíckeho arcibiskupského úradu v Prešove Ľubomíra Petríka chcú sakrálnu stavbu zo Šmigovca premiestniť do Ľutiny, kde postupne rastie miniskanzen 50 gréckokatolíckych chrámov.
"V Šmigovci majú veriaci nový chrám a pôvodný drevený už roky chátra. Ide nám preto o jeho dlhodobú záchranu, ako i zviditeľnenie, a v Ľutine na to vidíme v tejto súvislosti najlepšie podmienky," uviedol pre TASR Petrík s tým, že chrám najprv plánujú rozobrať a následne zrekonštruovať.
Aj keď s premiestnením chrámu na sklonku minulého roka obec Šmigovec súhlasila, obecné zastupiteľstvo vyjadrilo k tomuto zámeru v sobotu 21. januára nakoniec odmietavý postoj, o čom informovala samospráva v rámci podaného odvolania Krajský pamiatkový úrad v Prešove, ako aj Ministerstvo kultúry SR.
Problematický ikonostas
Podľa slov miestneho starostu Michala Pidaniča viedlo obec k tomuto kroku niekoľko dôvodov.
"V súvislosti s premiestnením chrámu sme si dali podmienku vrátenia ikonostasu, ktorý putoval z jeho priestorov asi v roku 2004 k reštaurátorom. Po oprave mal byť umiestnený v našom novom chráme, no v posledných dňoch nastali pochybnosti, či sa ikonostas do obce vráti, alebo nie," uviedol na margo postoja obecných poslancov Pidanič. Zároveň dodal, že viacerí Šmigovčania, ktorí vlani súhlasili s presídlením sakrálnej stavby v rámci podpisovej akcie, nevedeli, že ho predtým vyhlásil pamiatkový úrad za národnú kultúrnu pamiatku.
Podľa slov miestneho starostu Michala Pidaniča viedlo obec k tomuto kroku niekoľko dôvodov.
"V súvislosti s premiestnením chrámu sme si dali podmienku vrátenia ikonostasu, ktorý putoval z jeho priestorov asi v roku 2004 k reštaurátorom. Po oprave mal byť umiestnený v našom novom chráme, no v posledných dňoch nastali pochybnosti, či sa ikonostas do obce vráti, alebo nie," uviedol na margo postoja obecných poslancov Pidanič. Zároveň dodal, že viacerí Šmigovčania, ktorí vlani súhlasili s presídlením sakrálnej stavby v rámci podpisovej akcie, nevedeli, že ho predtým vyhlásil pamiatkový úrad za národnú kultúrnu pamiatku.
"Sme presvedčení, že ani z umeleckého, ani z architektonického hľadiska neobstojí umiestnenie ikonostasu v novom chráme v Šmigovci, ktorý má kruhový pôdorys a modernú architektúru. Pôvodný drevený chrám by zároveň vo veľkej miere stratil svoju hodnotu bez tohto ikonostasu," povedal Petrík s tým, že gréckokatolícka cirkev v uplynulých rokoch spolufinancovala jeho opravu bez príspevku obce.
Poslali list premiérke
Odmietavý postoj k preneseniu chrámu zo Šmigovca dnes zaujalo zaslaním listu premiérke Ivete Radičovej aj ZIRS. "Drevený chrám je pre Rusínov dôležitým dedičstvom, odkazom pre súčasníkov aj pre budúce generácie. Je spätý s miestom, kde sa narodili, žili, zomreli a kde sa vracajú ich potomkovia pri hľadaní svojej identity a koreňov," uvádza sa v ich stanovisku.
Podľa názoru pamiatkarov je rozhodnutie o umiestnení chrámu v súčasnosti plne v kompetencii cirkvi ako jeho vlastníka. "Odvolali sme sa, uvidíme, ako to nakoniec dopadne," uzavrel starosta Pidanič.
Odmietavý postoj k preneseniu chrámu zo Šmigovca dnes zaujalo zaslaním listu premiérke Ivete Radičovej aj ZIRS. "Drevený chrám je pre Rusínov dôležitým dedičstvom, odkazom pre súčasníkov aj pre budúce generácie. Je spätý s miestom, kde sa narodili, žili, zomreli a kde sa vracajú ich potomkovia pri hľadaní svojej identity a koreňov," uvádza sa v ich stanovisku.
Podľa názoru pamiatkarov je rozhodnutie o umiestnení chrámu v súčasnosti plne v kompetencii cirkvi ako jeho vlastníka. "Odvolali sme sa, uvidíme, ako to nakoniec dopadne," uzavrel starosta Pidanič.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Paraska: Zerkajlo to mij nalipšyj kamarat, bo kiď plaču, ono sja ňikda ne smije...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať