Smutná správa o zosnutí

Dňa 30. januára 2006 v skorých ranných hodinách, po dlhšej chorobe vo veku 78 rokov zomrel najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, Jeho Blaženosť Nikolaj, arcibiskup prešovský, metropolita českých krajín a Slovenska. Dátum pohrebu zosnulého bude v sobotu 4.februára 2006.

Program:
8:00 Archijerejská liturgia
10:00 Pohrebný obrad

Posvätná Synoda Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku
Metropolitná rada Pravoslávnej cirkvi na Slovensku
Prešovská pravoslávna eparchia v Prešove - eparchiálna rada
Smútiaca rodina

Životopis

Jeho Blaženosť Nikolaj, arcibiskup prešovský, metropolita Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku

Jeho Blaženosť metropolita Nikolaj sa narodil dňa 19. decembra 1927 v Hanigovciach v okrese Sabinov.

Na svojej životnej ceste prešiel zložitými úskaliami. V ťažkých životných skúškach sa stotožnil s poznaním, že pravoslávny človek, ak chce splniť svoje poslanie, musí vynaložiť mnoho úsilia a vlastnej obete. Bez toho kresťan nemôže slúžiť v Christovom diele zmierenia. Tak v pokore prijímal to, čo prinášal život.

Preto aj pre našu Cirkev v ťažkých skúškach v rokoch 1968 - 69 a v rokoch 1990 - 91 sa vladyka Nikolaj neraz dokázal preniesť cez mnohé prekážky. Dokázal s pracovníkmi Cirkvi prijať také východiská, ktoré sa na prvý pohľad zdali pre Cirkev nevýhodnými, no v konečnom dôsledku priniesli Cirkvi úžitok. Verný Bohu, v pokore srdca sa podieľal na riešení problémov, ktoré po stáročia vytvárali mocní tohto sveta. Takto sa v značnej miere pričinil o udržanie pokoja v duchovných premenách rodiacej sa mladej demokracie európskeho typu. V Cirkvi prispel k udržaniu pokoja a zvestovaniu zmierenia, ku ktorému je Cirkev povolaná.

Študoval na Ruskom gymnáziu v Humennom, po ktorého skončení pokračoval v štúdiu na Pravoslávnom seminári v Prahe.

Preosvieteným Alexejom, biskupom prešovským bol dňa 4. augusta 1950 vysvätený na diakona a následne na to 5. augusta 1950 na kňaza v chráme sv. kniežaťa A. Nevského v Prešove. V tom istom roku bol ustanovený za správcu pravoslávnej farnosti v Mikulášovej v okrese Bardejov.

V roku 1954 bol ustanovený za špirituála na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove. V tomto období bol vyslaný na štvorročné štúdium na Moskovskú duchovnú akadémiu. Kde v roku 1959 obhájil kandidátsku prácu a bol mu udelený titul "Kandidát bohoslovia".

Po návrate zo štúdia bol otec Nikolaj 1. júla 1959 ustanovený za správcu farnosti v Geraltove a 1. januára 1960 mu bola pridelená farnosť Jarabina, kde pôsobil dva roky.

Dňa 1. novembra 1962 ho opäť ustanovili za špirituála na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove.

Dňom 1. novembra 1964 sa stal správcom Prešovskej pravoslávnej eparchie v Prešove.

Vo februári 1965 Jeho Blaženosť Dorotej, metropolita pražský a celého Československa ho postrihol na mnícha s menom Nikolaj v kaplnke Pravoslávnej bohosloveckej fakulty v Prešove. Dňa 26. februára 1965 bol eparchiálnym zhromaždením zvolený za prešovského biskupa a 28. februára 1965 prijal biskupské svätenie z rúk Jeho Blaženosti Doroteja, metropolitu pražského a celého Československa, za účasti Kypriána, arcibiskupa berlínskeho a stredoeurópskeho, a Metoda, biskupa michalovského.

Biskup Nikolaj sa všestranne podieľal na živote pravoslávnej Cirkvi. Bol dlhodobým námestníkom metropolitu Doroteja a po jeho smrti sa stal metropolitným správcom Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku. Bol zástupcom Posvätnej synody vo Fakultnej rade Pravoslávnej bohosloveckej fakulty a tiež členom Vedeckej rady Pravoslávnej bohosloveckej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove.

Popri svojej arcipastierskej službe pôsobil vladyka Nikolaj od 1. septembra 1973 do 30. júna 1976 ako profesor na Pravoslávnej bohosloveckej fakulte v Prešove, kde prednášal systematickú teológiu a predmety na katedre Praktického bohoslovia. Hoci bol biskupom, vtedajšia štátna správa mu nedovolila vykonávať pedagogickú činnosť, lebo jej prekážal vplyv biskupa na duchovné formovanie budúcich kňazov.

V roku 1987 sa biskup Nikolaj stal arcibiskupom.

Pravoslávna cirkev v Československu ho častokrát vysielala na oficiálne i pracovné rokovania s inými cirkvami. Okrem oficiálnych návštev, ktoré vykonal v pravoslávnych cirkvách v Konštantinopole, Rusku, Poľsku, Bulharsku, Gruzínsku, Grécku a USA, sa v roku 1966 zúčastnil ako aktívny delegát na Všepravoslávnej porade o dialógu s anglikánskou a starokatolíckou cirkvou v Belehrade, kde viedol delegáciu našej Cirkvi. V roku 1976 to bol dialóg s anglikánskou cirkvou v Moskve a v roku 1983 Štvrtý pravoslávno - reformovaný dialóg v Odese - nazvaný Debrecén a tiež dialóg s rímskokatolíckou cirkvou, konaný v talianskom meste Bari.

Za svoju záslužnú arcipastiersku prácu bol arcibiskup Nikolaj ocenený mnohými cirkevnými vyznamenaniami, spomenieme aspoň niektoré: Rád ctihodného Sergeja Radonežského II. stupňa od Ruskej pravoslávnej cirkvi, Rád sv. Juraja II. st. od Gruzínskej pravoslávnej cirkvi, Rád sv. Pavla II. st. od Gréckej pravoslávnej cirkvi, Rád sv. Innocenta zlatého stupňa od Americkej pravoslávnej cirkvi. Pravoslávna bohoslovecká fakulta mu udelila titul ThDr. Honoris causa.

Po rozdelení Československej federatívnej republiky a po schválení novej ústavy našej cirkvi sa arcibiskup Nikolaj ako predseda Metropolitnej rady Pravoslávnej cirkvi na Slovensku stal arcibiskupom prešovským a Slovenska.

Obdobie po roku 1989 bolo poznačené v živote Cirkvi odovzdávaním cirkevného majetku, chrámov, farských budov a výstavbou nových cirkevných objektov. Za jeho pôsobenia v prešovskej eparchii bolo postavených vyše 80 nových chrámov, nadobudnuté ústredné budovy Cirkvi, budova Pravoslávnej bohosloveckej fakulty a Pravoslávneho kňazského seminára PU a niekoľko farských budov, pri výstavbe i nadobudnutí ktorých mal ako biskup rozhodne svoju zásluhu. So svojimi pracovníkmi úspešne riešil problémy Cirkvi, čo samo osebe hovorí o jeho aktivite a dobrých výsledkoch jeho práce.

Dňa 14. apríla 2000 na X. miestnom sneme našej Cirkvi bol vladyka Nikolaj zvolený za metropolitu Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku a v nedeľu 4. júna 2000 v Katedrálnom chráme sv. Alexandra Nevského v Prešove bol za účasti predstaviteľov ostatných autokefálnych cirkví, štátnej správy na čele s prezidentom Slovenskej republiky, členov Posvätnej synody, duchovenstva a veriacich slávnostne intronizovaný.

Ako najvyšší predstaviteľ našej Cirkvi navštívil v zmysle diptychov jednotlivé miestne cirkvi, čím zároveň aj opätoval návštevy cirkvám, ktoré sa zúčastnili na jeho intronizácii. Vzájomné bohoslužby s predstaviteľmi cirkví sú modlitebným prejavom jednoty vo viere a služby Christovmu dielu zmierenia. Metropolita Nikolaj ako jeden z najvyšších predstaviteľov Cirkvi sa usiloval o harmonické a bratské nažívanie autokefálnych cirkví, čo pokladal za prvoradú úlohu svedectva súčasného pravoslávia vo svete. Preto vždy kládol akcent na to, že bez spolupráce všetkých miestnych pravoslávnych cirkví pravoslávie nevydá to svedectvo Christovej pravdy, ktoré dnes ľudstvo potrebuje.

Jeho Blaženosť metropolita Nikolaj sa hlboko zapísal do sŕdc veriaceho ľudu a do dejín Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku.