Snina o dvadsaťšesť rokov staršia
Prvá písomná správa o Snine pochádza podľa najnovších prameňov z roku 1317. Autorom tejto zatiaľ najnovšej informácie je regionálny historik Miroslav Buraľ. Ten uvádza, že prvá správa o Snine pochádza z roku 1317, keď sa Snina spomína ako súčasť majetkov, ktoré Karol Róbert odňal nevernému Petrovi Pečeňoví ml. a daroval Filipovi Drugethovi, svojmu prívržencovi.
Dokresľuje to historická skutočnosť, keď sa Karol Róbert dostal do konfliktu s mocným východoslovenským rodom Omodejovcov. K rozhodujúcemu zápasu o uhorský trón došlo v r. 1312 pri Rozhanovciach, kde boli vojská Omodejovcov porazené.
O toto víťazstvo kráľa sa vo významnej miere pričinil aj majiteľ Sniny Peter Pečeň ml. Za svoje zásluhy dostal od Karola Róberta titul hlavného župana Zemplínskej a Užskej stolice. Panovník však zrejme nesplnil očakávania šľachticov, pretože im nepriznal právo na majetky, ktorých sa zmocnili v predchádzajúcich rokoch feudálnej anarchie. Nespokojní šľachtici preto už v roku 1315 pripravujú vzburu proti panovníkovi Karolovi Róbertovi. K vypuknutiu povstania prišlo v roku 1317. Vyjednávačom mal byt Peter Pázman ml. Vzbura oligarchov a povstalcov (pri Debrecíne) sa skončila ich porážkou a Peter Pečeň, ako jeden z hlavných účastníkov boja, stratil svoje majetky a musel utiecť do vyhnanstva, kde aj zomrel.
Vzbura východoslovenských šľachticov je aj medzníkom v dejinách Sniny. Po jej potlačení si Karol Róbert natrvalo upevnil kráľovskú moc aj v Zemplínskej stolici a v r. 1317 majetok skonfiškovaný Petrovi Pečeňoví udelil svojmu prívržencovi Filipovi Drughetovi, príslušníkovi francúzskeho šľachtického rodu.
V listine z roku 1317, ktorá sa však zachovala len ako regest v elenchu listín Drughetovskej rodiny z 19. storočia, sa uvádza ako darovaný majetok aj Snina. Tento dokument v slovenskom preklade znie: „Karol, kráľ Uhorska, Petra, syna, Pečeňa, ktorý jeho samého blízko Pataku, keď bol nemocný, chcel zabiť, tiež v Temešvári zdržujúceho sa usiloval sa mu siahnuť na život, zbavil všetkých hradov a majetkov, ktoré patria ku Zemplínu..., a tieto majetky Filipovi..., ktoré Peter, syn Pečeňa užíval, daroval."
Je to prvý písomný doklad o existencii Sniny, s ktorým prišiel Miroslav Buraľ. Túto najnovšiu písomnú zmienku o Snine, teda rok 1317 (doterajší prameň uvádzal r. 1343), pred verejnosťou deklaroval primátor Sniny Štefan Milovčík 12. septembra 2010 vo svojom vystúpení na slávnostnom programe Dňa mesta Snina 2010, ktorý sa uskutočnil v rekreačnej oblasti Sninské Rybníky.
(jk)
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu a chto tak grjavčiť u susidstvi?
-Naša nova moloda susida...
-A što, rodyť?
-Ňi, hrubne/tehotňije...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať