Sninský okres je odsúdený a predurčený na cezhraničnú spoluprácu

Poslanci PSK J. Regec a J. Holinka o svojom pôsobení v krajskom parlamente

Začiatkom roka 2008 uplynul poslancom Zastupiteľstva Prešovského samosprávneho kraja (Z PSK) v žargóne futbalovom polčas ich poslaneckého mandátu. Poslanci Z PSK za okres, Snina Ján Holinka a Ing. Jaroslav Regec sa rozhodli zhodnotiť svoje pôsobenie v krajskom parlamente. Položili sme im spoločné otázky.

* S akými cieľmi ste vstupovali do regionálnej komunálnej politiky? Ako sa vám darí napĺňať vaše predsavzatia?
J. Regec: Mojím cieľom v komunálnej politike na úrovni kraja bola a je realizácia konkrétnych aktivít zameraných na regionálny rozvoj, ktoré zahŕňa Projekt podnikania v Poloninách. Ako regionálny poslanec vnímam svoju prácu v dvoch časovo súbežných etapách. Prvou je riešenie súčasných problémov v oblastí kapitálového financovania subjektov spadajúcich do kompetencie PSK. V okrese Snina sú to stredné školy, sociálne domovy, hvezdáreň v Kolonickom sedle a cesty II. a III. triedy v Ubľanskej, Pčolinskej a Uličskej doline. Čiastočnú spokojnosť pociťujem pri rekonštrukcii ciest II. a III. triedy, ale určite som ešte nepovedal posledné slovo v oblastí školstva a sociálnych vecí, kde vidím priestor na poslaneckú sebarealizáciu. Druhou etapou činností, ktorú realizujem súbežne s prvou, je tvorba strategických dokumentov regionálneho rozvoja okresu Snina.

J. Holinka: Moja práca a práca mojich kolegov z poslaneckého klubu SDKÚ-DS a KDH smeruje k tomu, čo sme pred voľbami deklarovali v jednej vete "Aby sa v našom kraji dalo žiť". Myslím si, že kroky a aktivity, ktoré sme doteraz urobili, aj keď niekedy trochu boleli, smerujú k zlepšeniu života v regióne. V súčasností sa snažíme riešiť hlavne financovanie a najnutnejšie opravy našich zariadení. Pre mňa ako člena komisie regionálneho rozvoja je dôležitá príprava strategických dokumentov pre ďalšie obdobie a v tomto smere si myslím, že náš okres je jeden z najaktívnejších. Osobne ma teší, že na základe našich spoločných pripomienok s kolegom Ing. Regecom bolo do kohéznych a inovačných pólov rastu zaradených o 50% obcí viac ako to bolo v pôvodnom návrhu ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja.

* Aké strategické dokumenty v súčasnosti pripravuje PSK a aký majú dosah na okres Snina?
J. Regec: Strategickým dokumentom s nadregionálnym charakterom je Plán sociálno-hospodárskeho rozvoja Prešovského kraja, ktorý je vo fáze spracovania. Strategickým dokumentom s regionálnym charakterom je Urbanistická štúdia Poloniny v rozsahu okresu Snina. Tento dokument sa začal spracovávať na základe mojej poslaneckej iniciatívy a je súčasťou plánovaných aktivít s pracovným názvom Projekt podnikania v Poloninách. Cieľom tejto štúdie je hľadať nové prístupy k riešeniu stabilizácie a následného rozvoja málo rozvinutého regiónu. Tento dokument si dáva za ambíciu navrhnúť konkrétne riešenia parciálnych problémov a podporiť aktivity v obciach. Spracováva sa v dvoch variantoch, pričom po pripomienkovom konaní budú mať konečné slovo poslanci zastupiteľstva PSK. Výstupy z urbanistickej štúdie, strategicky dôležité pre rozvoj nášho okresu, budú v znení zmien a doplnkov zahrnuté do územného plánu VÚC Prešovského kraja ešte v roku 2008. Strategickým dokumentom s lokálnym pôsobením je "Príprava územia na čerpanie finančných prostriedkov z fondu rozvoja vidieka „Leader". Tento projekt bol zrealizovaný v roku 2007 na základe spoločnej poslaneckej iniciatívy mňa a kolegu Holinku a v spolupráci so Združením obci Poloniny. Výsledky tohto projektu umožňujú malým obciam, nespadajúcich do kohézneho a referenčného rámca, čerpať finančné prostriedky z Fondu rozvoja vidieka. Finančné prostriedky na spracovanie projektu boli získané z grantovej schémy vyhlásenej neziskovým fondom NEFO n. f. PSK.

J. Holinka: Väčšina z našich obcí nemá územné plány, preto je dobré, že sa spracováva projekt "Podpora podnikania v Poloninách". Prostredníctvom tohto dokumentu môžu dostať svoje zámery do Plánu hospodárskeho a sociálneho rozvoja PSK.

* Cesty sú citlivou a často skloňovanou témou na stretnutiach starostov...
J. Holinka: Pri aktivitách ohľadom opráv ciest spolu s kolegom Ing. Regecom úzko spolupracujeme s vedením Správy a údržby ciest PSK Humenné. Každý km ciest v okrese sme spolu prešli a máme zmapovaný ich stav. Dovolím si tvrdiť, že okres Snina dáva z vyčlenených finančných prostriedkov do opráv ciest percentuálne najviac financií. V rokoch 2006-2007 boli zrealizované úseky - Stakčín, Karcaba, Bela n/C - Zemplínske Hámre, Topoľa - Runina časť, Jalová, Ruský Potok, Uličské Krivé - Nová Sedlica, Osadné, Pichne, Parihuzovce, Michajlov, Brezovec, Dúbrava, Strihovce.
Celkove bolo preinvestovaných 50 201 896,-Sk. Tieto prostriedky boli čerpané z EIB banky. Zároveň boli dokončené úseky, ktoré pripravilo minulé zastupiteľstvo a financie boli čerpané z fondov Interreg III A, PHARE a Programu susedstva SR - MR - UA. Konkrétne to boli modernizácie ciest Uličské Krivé -Zboj, Brezovec, Šmigovce, Michajlov s celkovým nákladom 36 489 062,- Sk. Aj na rok 2008 sú schválené finančné prostriedky vo výške 21 500 000,- Sk na úseky Runina, Hostovice, Ulic - Uličské Krivé, Klenová, Ruský Potok, Dúbrava -Ubľa - zosuv I. etapa, Čukalovce - zosuv. K týmto projektom môžu pribudnúť ďalšie, keďže pripravujeme návrh akcií do Programu národného strategického referenčného rámca na r. 2007 - 2013. Chcem však ešte raz zdôrazniť, že nič sa nepripravuje politicky, ako to prezentujú niektorí starostovia. Každý jeden úsek ciest prechádzame a konzultujeme s riaditeľom SaÚC PSK v Humennom, aby boli finančné prostriedky využité efektívne.

J. Regec: Osobne som s množstvom zrealizovaných ciest spokojný. Čo sa týka kvality prác, tam som pri vyjadrení spokojnosti už opatrný. Ostáva mi veriť, že nedostatky, ktoré sa ukazujú aj po takej miernej zime, sú ojedinelé a nebudú mať masovejší charakter. Chcem ubezpečiť občanov okresu Snina, že v rekonštrukcii ciest II. a III. triedy sa bude naďalej pokračovať,, ale nie z finančných prostriedkov Európskej investičnej banky ako doposiaľ, ale z Národného strategického referenčného rámca na roky 2007-2013. Cieľom je zrekonštruovať všetky cesty II. a III. triedy, pričom prioritne budú riešené havarijné stavy a rozpracované úseky ciest. Zoznam ciest určených na rekonštrukciu je už spracovaný Správou a údržbou ciest PSK a bude predložený poslancom PSK na schválenie.

* Územie okresu Snina je špecifické tým, že susedí s dvoma štátmi...

J. Holinka: Od prvých dní svojho pôsobenia nielen v PSK, ale aj na poste starostu obce Ulič sa snažím oživiť myšlienku otvorenia hraničného prechodu Ulič -Zabriď. Vôbec si nemyslím, že poloha nášho okresu a hlavne Uličskej doliny v severovýchodnom kúte Slovenska je nešťastná. Naše územie je jedinečné - nádherná príroda, v susedstve dva štáty s Národnými parkami, rovnako nádhernými. Len hranice sú nepriechodné. Uličská dolina bola s obcami na ukrajinskej strane v úzkom kontakte, keďže patrila pod okres Velykyj Bereznyj. No po II. sv. vojne sa vytvorením hranice tieto kontakty prerušili. Dňa 19. februára v obci Ulič zasadala medzirezortná komisia za účasti zástupcov ministerstva vnútra, financií, dopravy, životného prostredia a riaditeľky Colnej správy SR. Komisia konštatovala, že na našej strane výhrady k otvoreniu priechodu nie sú. Dôležité bude konečné stanovisko ukrajinskej strany, ktoré bude známe do konca apríla 2008.

J. Regec: Náš okres je odsúdený a predurčený na cezhraničnú spoluprácu s obidvoma štátmi, bez ohľadu na Schengen. V opačnom prípade podľa môjho názoru nemáme šancu na naštartovanie trvalo udržateľného rozvoja nášho okresu. Ja psobne ako predseda dozornej rady Agentúry regionálneho rozvoja PSK pozorne vnímam aktivity tejto agentúry, ktorá pripravuje konkrétne projekty cezhraničnej spolupráce s obidvoma susediacimi štátmi. Tieto projekty sú v štádiu prípravy a očakávania vyhlásenia termínu výzvy na predloženie projektov a aj preto pokladám za predčasné konkretizovať plánované aktivity. Som presvedčený, že aj výsledky Urbanistickej štúdie Poloniny nám napovedia, že jedným zo strategických krokov bude realizácia cesty do Ruského sedla (prepojenie s Poľskom) a cesty Ulič -Zábroď (prepojenie s Ukrajinou) a že v dohľadnej dobe to bude zapracované aj do územného plánu VÚC Prešovského kraja a tým aj realizovateľné.

* Poslanecká práca nie je len o zasadnutí zastupiteľstva PSK, ale aj o komunikácii a spolupráci s miestnou samosprávou.

J. Holinka: Spolupráca so starostami je dôležitá, lebo aj ich prostredníctvom získavame prehľad o problémoch a hlavne plánoch obcí do budúcnosti. Niekedy sa mi ale zdá, že niektorí kolegovia, hlavne z menších obcí, akoby rezignovali a neverili, že sa v našich obciach dá ešte urobiť niečo zmysluplné a životaschopné, vzhľadom na vekové zloženie obyvateľov a vymieranie obcí. No niekedy stačí malý podnet, nápad a zistíme, že každý má niečo jedinečné, čo treba oživiť, upraviť a ukázať svetu. Mňa osobne trápi ešte iná vec. Do vzťahov medzi starostami v poslednom období výrazne vstupuje politika. Podľa môjho názoru v nedávnej minulosti to nebolo také výrazné. Vzhľadom na to, že sme chudobný región s malými obcami, sme doslova "odsúdení" na spájanie sa a tesnú spoluprácu pri projektoch osožných pre všetkých. No namiesto toho sa začíname striktne deliť podľa politických strán a namiesto spolupráce vedieme medzi sebou akési fiktívne preteky - kto získa viac dotácií, kto bude mať úspešnejšie projekty. A pritom v nedávnej minulosti sme pod hlavičkami rôznych združení realizovali úspešné projekty, pri ktorých si pomohli aj malé obce, či už išlo o počítače, vybavenie pre hasičské zbory, nové kotolne na biomasu, projektové dokumentácie na vodovod a kanalizácie, projekt na internetizáciu a káblovú televíziu. Samostatne by sa nám to nikdy nepodarilo. Možno, že niektoré väčšie obce so "správne politicky" zaradeným starostom si "vylobujú rekonštrukciu trebárs školy alebo kultúrneho domu". No zamyslime sa, či je to komplexné riešenie problémov? Iba veľké spoločné projekty pomôžu toto územie zviditeľniť a oživiť. V tomto smere by mohlo byť dôležitým stmeľujúcim prvkom okresné mesto, čo však už dlhodobo nie je. Ak sa v tomto smere nespamätáme a spolu nevyužijeme jedinečnú šancu, ktorú nám ponúkajú eurofondy, o pár rokov budeme ťažko hľadať slová, ktorými spoluobčanom vysvetlíme, prečo sme stále jedným z ekonomicky najzaostalejších území.

J. Regec: Ako člen správnej rady NEFO n. f. PSK som pomerne veľa času venoval starostom a primátorom, aj z iných okresov, pri posudzovaní reálnosti projektov grantovej schémy vyhlásenej fondom. Hodnotiť spoluprácu so samosprávou by bolo hádam predčasné, nakoľko niektoré aktivity sa len rozbiehajú, niektoré len plánujú. Ale tak ako všade, je to o ľuďoch a ich aktívnom či pasívnom prístupe k riešeniu problémov a hľadaní vinníkov v prípade vlastného zlyhania.

* Horúcou témou sú "euro fondy"...

J. Regec: PSK v zmysle zákona môže investovať len do vlastného majetku. Z toho vyplývajú aj aktivity na čerpanie finančných prostriedkov zo štrukturálnych fondov. V našom okrese sú to aktivity v oblasti dopravy na rekonštrukciu ciest a v oblasti školstva. Doterajší pripravovaný návrh v oblasti dopravy pre okres Snina je v objeme viac ako 100 miliónov Sk. V oblasti školstva sa pripravuje dokumentácia pre Združenú strednú školu na výstavbu dielní v predpokladanom rozpočte cca 20 miliónov Sk. Chcem podotknúť, že PSK ponúka aj možnosť uchádzania sa o finančné prostriedky z grantovej schémy vyhlásenej neziskovým fondom NEFO n. f. PSK, a to v oblasti kultúra, sociálna oblasť a šport. V minulom roku zo siedmich predložených projektov obcami a inými subjektmi z okresu Snina, bolo úspešných päť projektov. V oblasti športu bol úspešný zápasnícky oddiel Vihorlat Snina s projektom Reprezentant Z obcí nášho okresu to boli obec Kolonica - projekt Výstavba polyfunkčného ihriska, obec Ulič - projekt Rekonštrukcia historického parku, obec Pichne, technické vybavenie ihriska a Združenie obcí Poloniny - projekt Príprava územia na čerpanie finančných prostriedkov z fondu rozvoja vidieka, Leader. Záujem obcí nášho okresu o finančné prostriedky z "NEFO" v porovnaní s inými okresmi bol veľmi nízky, najmä keď si uvedomíme, že bolo v našom kraji predložených viac ako 500 projektov a schválených viac ako 300 projektov. Pripravenosť obcí na čerpanie finančných prostriedkov si nedovolím komentovať, myslím si, že je to otázka pre samotných starostov či primátorov. Ale predsa, v jeseni minulého roka sme s kolegom Jánom Holinkom zrealizovali prieskum, resp. potrebu finančných prostriedkov jednotlivých obcí na rekonštrukciu miestnych komunikácií. Skutkový stav pripravenosti obcí je výrazne ovplyvnený nevyriešením majetkových vzťahov pod samotnými miestnymi komunikáciami. To je už úloha samotných starostov obcí.

J. Holinka: Dôležitá je príprava na čerpanie eurofondov. Problémom obcí, hlavne menších, je, že nemajú financie na projekty. Práve preto je dôležité spájať sa pri projektoch. Veľkú šancu vidím aj v príprave na "Leader", do ktorého sa zapojilo združenie obcí Poloniny - Uličská, Ublianska a Pčôlinská dolina. Na prípravu projektu sme získali finančné prostriedky z NEFO fondu PSK.

-lop-