SOCHÁRSKE SYMPÓZIUM: Nultý ročník skúškou, prvý tradíciou

HABURA. V obci sa opäť môžu chváliť unikátnymi dielami od slovenských a českých autorov. PRVÝ ROČNÍK SOCHÁRSKEHO SYMPÓZIA Oleny Mandičovej-Šinály sa konal posledný augustový deň (31.8.). Jedenásť umelcov celý týždeň pracovalo, obrábalo a tvarovalo drevo či kov do rôznych podôb. Podujatiu predchádzalo piatkové premietanie filmu „Pašovaný tovar“ od Iva Repčíka.

Nadácia Drevený kostolík spolu s obcou zorganizovali 1. ročník Sochárskeho sympózia. „Je to veľká udalosť, pretože to, čo umelci vytvorili, má veľkú hodnotu. Som veľmi rád a poctený, že to všetko zostane v Habure,“ poďakoval sa Michal Prejsa, starosta obce. Osobitne „vypichol“ Ľuba Hriňa a Danielu Palaščákovú, správkyňu nadácie, ktorí podujatie zorganizovali. „Na začiatku všetkého je nejaká myšlienka, idea, ktorá odniekiaľ príde. V tomto prípade od Ľuba Hriňa. Išli sme do niečoho, čo sme dovtedy nepoznali, nerobili. Každý mal obavy, ako to dopadne,“ uviedla Palaščáková. Pripomenula, ako sa spolu s Ľubom Hriňom a Dušanom Zavackým dali dokopy a dohodli sa, že skúsia do Habury priniesť umenie. Prvotné myšlienky sa postupne pretavovali v realitu. Okrem nápadu má Ľubo Hriň na pleciach aj financovanie podujatia. „Za čo mu patrí veľké poďakovanie,“ dodala. 
 
Uble. Avšak, keď sa zoznámil s Nadáciou Drevený kostolík a vzhliadol impozantnú sochu kniežaťa Laborca, ktorý je dominantou Habury aj blízkeho okolia, si jedného dňa povedal, že by rád prispel do mozaiky, aby obec bola na mape Slovenska viditeľnejšia. „Mám kolegov, pre ktorých Slovensko končí niekde pri Vysokých Tatrách. Tento kraj má veľký potenciál hlavne na agroturistiku. Je tu jedinečná, čistá príroda, dobrosrdeční ľudia, je potrebné to rozvíjať,“ zdôraznil Ľubo Hriň. 

Otto Bachorík, Jakub Bachorík Peter Barta, Juraj Čutek, Jaroslav Gaňa, Boris Jirků, Ján Kelemen, Jozef Mundier, Peter Nižňanský, Martin Ščepka a Ondrej Zimka mladší pohladili svojimi dielami zmysly Haburčanov, ale aj cezpoľných návštevníkov Sochárskeho sympózia. Tak sa k minuloročnému sv. Archanjelovi Michalovi, bkovi, bažantovi či rusínskemu expresu, ktoré vznikli počas nultého ročníka pridalo niekoľko ďalších sôch.
 
„Rozhodol som sa to usporiadať v tejto obci, pretože som Haburčan. Takýchto vecí je na východnom Slovensku málo. Zámerom je priniesť do tohto regiónu trvalejšiu kultúru, aby bola zároveň ťahákom pre turistov. Časom vznikne galéria pod holým nebom,“ povedal Dušan Zavacký, vďaka ktorému sa sympózium konalo. Prezradil, že za zrodom podujatia stojí Ľubo Hriň, ktorý má veľmi blízko k umeniu a mnoho priateľov v sochárskej obci. Ten pozval umelcov. „Tí, ktorí boli minulý rok, boli nadšení. Tak sa im to zapáčilo, že sa tento vrátili, čomu sme vďační,“ dodal Zavacký.
 
Predošlé podujatie sa líšilo témou. Tou bol vznik prvého Československa. Tentokrát popustili uzdu kreativite. Preto vznikali ultramoderné diela ako Zrod Genézy, Vajce so zipsom, poľovnícky oltár, ktorý bol však ako jediný z kovu. Sochári by nemohli pracovať bez materiálu. O ten sa postaral Juraj Uhrin, ktorý organizátorom značne pomohol. „Tento rok sme mali mimoriadne veľké kusy dreva – dub v priemere 150 centimetrov, čo je unikát,“ prezradil Haburčan. Materiálom prispeli tiež Dušan Zavacký aj Ľubo Hriň. Okrem duba bol použitý aj javor, z ktorého je lietadlo. 

-nikj-