Sochy na Dukle budia vášne

Výmena súsošia sovietskeho vojaka na Dukle od akademického sochára Jána Kulicha za pôvodnú sochu československého vojaka, ktorú režim v 50. rokoch zničil, vyvolala emócie, rozdelila spoločnosť a napokon skončila na súde.

Kulichova rodina žaluje Vojenský historický ústav (VHÚ), ktorý je správcom vojenského cintorína na Dukle. Tvrdí, že premiestnením sochy bez súhlasu umelca boli porušené autorské práva. Ústav argumentuje, že súhlas nebol potrebný, keďže štát v roku 1964 nadobudol k dielu vlastnícke práva. Verdikt by mal padnúť v polovici apríla.

Pamätníku vracajú pôvodnú podobu
Sochu československého vojaka od akademického sochára Jana Adolfa Vítka odhalili na Dukle v októbri 1949. Krátko pred desiatym výročím operácie, v roku 1954, ju z ideologických dôvodov z pamätníka odstránili a zničili. Vojak vraj vyzeral príliš buržoázne. Nahradilo ho súsošie s dievčatkom, ktoré kvetmi víta sovietskeho a československého vojaka. Napokon pri 20. výročí Karpatsko-duklianskej operácie odhalili už tretiu sochu – súsošie Žalujem od Jána Kulicha.

„Toto súsošie aj podľa súdobých dokumentov malo viac zvýrazňovať československo-sovietsku družbu, než vzdávať hold padlým československým vojakom, ktorí sú pri pamätníku pochovaní,“ povedal pre Pravdu riaditeľ VHÚ Miloslav Čaplovič.

Nedôstojné umiestnenie?
Vojenský historický ústav sa už roky snaží pamätníku Československej armády a centrálnemu vojenskému cintorínu vrátiť pôvodnú podobu. Inštaloval sem napríklad aj niekdajší československý štátny znak, ktorý za komunizmu nahradili štátnym znakom s päťcípou hviezdou. Pred štyrmi rokmi, pri príležitosti 70. výročia bojov v priesmyku, súsošie so sovietskym vojakom presunuli do priestorov Vyhliadkovej veže a na podstavec sa vrátila replika sochy československého vojaka.

Dcéra sochára Kulicha podľa advokáta rodiny považuje súčasné umiestnenie sochy za nevhodné a dehonestujúce a sochu žiada vrátiť na pôvodné miesto. „Je to odstraňovanie krívd ďalšími krivdami,“ reagoval právny zástupca rodiny zosnulého umelca Andrej Jaroš na tohtotýždňovom pojednávaní na Okresnom súde Bratislava II. Podľa neho mal ústav od dedičov žiadať súhlas na premiestnenie súsošia.

VHÚ sa opiera o zákon aj odborníkov
Vojenský historický ústav si za svojím rozhodnutím stojí. Opiera sa o autorský zákon z roku 2003 aj o vyjadrenia zainteresovaných inštitúcií, viacerých univerzít či odborných pracovísk zo Slovenska aj z Česka. „Vlastnícke právo k súsošiu Žalujem nadobudol štát v roku 1964 a prvým oprávneným prevodom diela na štát zaniklo právo autora udeľovať súhlas na nakladanie a premiestnenie súsošia,“ tvrdí riaditeľ VHÚ Čaplovič. Ako dodal, súsošie nie je národnou kultúrnou pamiatkou. Tou je len Pamätník Československého armádneho zboru s cintorínom na Dukle, a to od roku 1961. „Súsošie Žalujem tam bolo inštalované až v roku 1964. Z týchto dôvodov je zrejmé, že nedošlo k porušeniu autorských práv a súhlas autora na premiestnenie súsošia nebol potrebný,“ dodal Čaplovič.

Nový priestor pre sochu nepovažuje za nevhodný. „Nezavreli sme ho do depozitu, nezničili, ako sa to často robilo za bývalého režimu, ale premiestnili do vstupnej haly postupne modernizovanej Vyhliadkovej veže na Dukle, kde má svoje dôstojné miesto, chránené aj kamerovým systémom,“ doplnil Čaplovič.

Autorský zákon a jeho výklad
Advokát a odborník na autorský zákon Leo Vojčík pre Pravdu uviedol, že pri tomto type sporov je potrebné rozlišovať roviny majetkovoprávnu, teda kto je vlastníkom diela, a rovinu autorskú – toho, kto dielo vytvoril. Štát podľa jeho mienky nepochybne nadobudol k dielu vlastnícke právo. Autorské práva však nie. „Vlastník má v zmysle autorského zákona právo nakladať so sochou napr. tým spôsobom, že ju odstráni z verejného priestoru, dokonca ju môže aj zničiť a na to nepotrebuje súhlas autora,“ uviedol Vojčík s tým, že od roku 2016 je v platnosti tzv. informačná povinnosť voči autorovi diela. V roku 2014, keď sochu premiestnili, táto úprava ešte neexistovala.

Iná situácia by nastala, ak by socha bola súčasťou pamätníka ako jedno dielo. „Ale to nie je tento prípad, lebo sochu tam umiestnili až v 60. rokoch a pamätník stál už predtým. Vrátili tam pôvodnú sochu. Pán Kulich teda nemá práva k celému pamätníku. Na taký zásah by bol potrebný súhlas, lebo dielo nemôžete zmeniť, zasiahnuť doň,“ vysvetlil Vojčík.

Zároveň však upozornil na druhú rovinu sporu. „Sochu vystavili vo Vyhliadkovej veži. Ak dcéra pána Kulicha tvrdí, že to nie je dôstojné miesto, tak v tom má podľa mojej mienky pravdu a na to sa jej pýtať musia. Nemusia sa jej pýtať, či ju dajú preč a dajú do skladu, ale keď ju chcú niekde umiestniť, tak sa jej mali opýtať. Ak si myslí, že je to nevhodné miesto pre sochu jej otca, môže nedať súhlas na takéto umiestnenie,“ dodal advokát Vojčík. Ústav podľa jeho názoru nemá právo postaviť sochu hocikde. Ale paradoxne odstrániť ju z verejného priestoru už áno. Práve presunutím diela sa chcel Vojenský historický ústav vyhnúť prístupu vlastnému pre minulý režim.

Verdikt padne v apríli
„Nehovorím, že netreba prihliadať na morálnu rovinu, ale ide predovšetkým o ustanovenia autorského zákona, či to bolo vykonané v súlade s autorským zákonom, alebo nie,“ naznačila sudkyňa Oľga Nižňanská na poslednom pojednávaní, akým smerom sa bude pri rozhodovaní uberať. Ďalšie pojednávanie má byť 19. apríla, keď zaznejú záverečné reči a bude vynesený rozsudok.

Cintorín na Dukle
Na Dukle je dnes pochovaných 565 z vyše 1 260 príslušníkov 1. československého armádneho zboru, ktorí padli počas bojov o tento priesmyk. Pri bojoch o Duklu padli aj sovietski vojaci, sú pochovaní na iných vojenských cintorínoch v zmysle povojnovej zásady, že vojaci jednotlivých armád sa pochovávajú osobitne.

Viera Hebertová, Pravda.sk

Zdroj:
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/458809-sochy-na-dukle-budia-vasne/

Foto:
Dukliansky pamätník so sochou československého vojaka.
Autor: Vojenský historický ústav

Ďalšie foto: 
https://spravy.pravda.sk/fotogaleria/64308-sochy-na-dukle/#1