"Som veriaci," hovorí Vít Janeček

Rozhovor s režisérom filmu „Ivetka a hora“, dokumentujúcim litmanovské zjavenia.

V mi>nulom roku mal v susedných Čechách premiéru 84-minútový dokumentárny film mapujúci príbeh Ivety Hudákovej (rod. Korčákovej), ktorej sa spolu s jej kamarátkou Katarínou od 5. augusta 1990 do 6. augusta 1995 zjavovala Panna Mária na litmanovskej hore Zvir. Ten na XII. ročníku filmového festivalu dokumentárnych filmov v Jihlave získal zlatú priečku. My sme počas minulého víkendu (9. augusta) na mieste údajných zjavení stretli aj „otca“ českého dokumentu, režiséra Víta Janečku.
■ Aký bol pocit, keď ste prvý krát prišli na litmanovskú horu Zvir, a aký je teraz, keď ste tu už po niekoľkýkrát?
- Ja som tu bol prvý krát v úplne všedný deň, keď tu bolo iba pár ľudí, takže to bolo veľmi pokojné miesto. Toto miesto má pre mňa veľkú silu, keď sa tu zíde niekoľko tisíc ľudí ako dnes. Samozrejme atmosféra sa premení a je trochu iná - veľmi silná.


■ Niektorí vás označujú za nie veľmi veriaceho. Veríte teda v zjavenia?
- S tou vierou je to zložitejšie. Možno je to trochu zaujímavé pre ľudí. Ja to mám tak, že som dodnes nepokrstený a myslím si, že celá táto skúsenosť s filmom ma dosť posunula k nejakým úvahám. Je to proces akéhosi zrenia. Zvlášť v dospelom veku, aby niečo takéto závažné človek prijal a rozhodol sa. Inak ja svoju vieru mám. Považujem sa za veriaceho, len nie som akoby inštitucionálna súčasť cirkvi.

■ Všimli sme si, že ste prišli so svojou rodinou. Aká bola teda atmosféra počas liturgie pre vás?
- My sme tu boli napríklad aj v zime. Takže to tu dobre poznáme. Do tohto okresu sa veľmi rád vraciam a tá liturgia je krásna, rovnako ako aj atmosféra, ktorá tu dnes bola.

■ Aké boli najčastejšie problémy pri natáčaní filmu „Ivetka a hora“?
- Nemali sme nejaké dramatické problémy. Myslím si, že nič nebolo také zlé, žeby sa to nedalo prekonať. Samozrejme, človek zápasí s problémami aj pri natáčaní filmu. Najhoršie bolo asi to, že sme film strašne dlho strihali, aby ten celok Ivetkinej skúsenosti bol otvorený pre diváka.

■ Aká bola teda spolupráca s Ivetkou Hudákovou?
- Spolupracovalo sa nám výborne, pretože to bolo tak, že sme sa dohodli rámcovo na téme. S tým, že nebude žiadne tabu z jej strany. Ja som jej sľúbil, že zase ona uvidí v strižni film ako prvá, a že sa budeme baviť aj o prípadných jej námietkach.
Ivetka to ale prijala cez rôzne peripetie tak, ako to bolo a nemali sme žiadne tabu, čo sa prejavilo konkrétne aj na tom filme. Myslím si, že ak film má pre nejakých ľudí silu, tak je to práve o tom, že vidno svetlo a tieň tejto jej celkovej skúsenosti so zjaveniami.

■ Ste Čech. Opýtame sa teda na záver ,ako sa vám páči príroda, ale aj ľudia na Slovensku?
- Ja som taký československý patriot. Slovensko mám veľmi rád a čo sa možno nebude niektorým páčiť, osobne si myslím, že je hrozná škoda, že sa tie štáty rozdelili, aj keď dnes je to už celé Európska únia. Predtým sa tie štáty vzájomne nesmierne obohacovali. Slovensko je jednoducho skvelá krajina.

(MM)