Sovieti sa po okupácii chceli lúčiť s Rožňavou vojenskou prehliadkou, ľudia neprišli

Ich odchod je už pamätným dňom.

ROŽŇAVA. Sovietsky vojak sa opiera o dvere železničného vagóna s cigaretou v ústach, vedľa neho sú naložené pecne chleba.

Vojaci stojaci s igelitovými taškami, v ktorých boli dary pre čerstvých slovenských funkcionárov i prázdna tribúna pri rozlúčke s Rožňavou.

Aj tieto jedinečné zábery cez svoj fotoobjektív zachytila česká fotografka Dana Kyndrová.

V rokoch 1990 až 1991 chodila po území Československa a mapovala odchod sovietskych vojsk.

November ako perfektný happening
Udalosti z novembra 1989 znamenali zmenu v životoch všetkých obyvateľov Československa, ale za záverečnú bodku komunizmu v našich dvoch krajinách nepovažuje fotografka Nežnú revolúciu, ale to, čo prišlo po nej.

„Rovnako ako tisíce iných ľudí som to absolvovala aj ja, všetci sme v novembri na námestiach štrngali kľúčmi, ale to najpodstatnejšie bolo, že odišli sovietske vojská. Práve to znamenalo reálny záver normalizácie. Sedemnásty november bol, ako ja hovorím, perfektný happening, ale to, že sa napokon dohodol odchod Sovietov a vypadli relatívne rýchlo, tak to bolo to podstatné.“

A tak sa Kyndrová po tom, ako sa dohodlo, že okupanti z nášho územia odídu, dostala na základne, ktoré desiatky rokov obývali.

Tí ako poslednú slovenskú kasáreň opúšťali rožňavskú. Ani pri tejto udalosti Pražanka nechýbala.

Sovieti sa chválili, ako pomáhali
Do Rožňavy letela vládnym špeciálom spolu s parlamentnou komisiou 22. decembra 1990.

„Rozlúčka Sovietov so Slovenskom bol pre mňa absurdný moment. Vojaci postavili tribúnu s nadpisom v ruskom jazyku – Odchádzame, ale priateľstvo ostáva. Okrem toho pripravili vojenskú prehliadku, pretože Sovieti čakali, že sa s nimi Rožňava príde rozlúčiť, ale nikto z verejnosti tam nebol. Ostali len funkcionári na tribúne a vojaci. Rozprávali o tom, ako obyvateľom Rožňavy pomáhali na poliach a podobne... A ja som si hovorila, že si vôbec neuvedomujú podstatu - ľudia sú radi, že odtiaľ odchádzajú.“

Na jednej z Kyndrovej fotografií vidieť, ako vojaci držia v rukách igelitové tašky dovezené z Kremľa.

„Boli to darčeky pre predstaviteľov mesta, ktoré roky okupovali. Celé to bolo panoptikálne.“

Radovým vojakom bolo jedno, kde sú
Kyndrová popri Rožňave zachytila atmosféru sovietskych kasární najmä v českých mestách.

Keďže vyštudovala francúzštinu a ruštinu, dokázala sa bez problémov dohovoriť so sovietskymi vojakmi.

Počas fotografovia sa s nimi aj porozprávala. Radoví vojaci jej medzi štyrmi očami povedali, že je im jedno, či sú na území Československa alebo niekde inde, napríklad na Ukrajine.

„Aj tak som zatvorený v kasárňach, nikam ísť nemôžem, takže mi na tom nezáleží,“ spomína si aj dnes fotografka na ich slová.

Nepríčetný funkcionár
Iný pohľad na odchod z nášho územia mali vyšší vojenskí dôstojníci a ich manželky.

„Veľkú averziu som cítila zo strany ruských paničiek. Boli naštvané, lebo sa im tu dobre žilo.“

Fotografka zaznamenala aj aféru tanku číslo 23. Sovietsky tank umiestnený na Smíchove bol pamätníkom oslobodenia Prahy Červenou armádou.

Najprv ho naružovo v roku 1991 natrel český výtvarník, krátko po ňom tak opäť urobili českí politici, čo Kyndrová nafotila.

„Prišiel sovietsky dôstojník s tromi vojakmi a povedal mi, že musím opustiť stanicu. Kričal na mňa, že to raz všetci budeme ľutovať, pretože sa k nám vrátia. Bol úplne nepríčetný.“

Skôr na večné časy ako dočasne
Po rokoch sa fotografka vrátila na miesta, kde kedysi sovietskych vojakov fotila.

Detailne si napríklad pozrela letisko Hradčany v bývalom vojenskom obvode Ralsko v Českej republike, neďaleko nemeckých hraníc.

Pristávaciu dráhu tam vytvorili v 80. rokoch a v tom čase bola najväčšou pre raketoplány Buran. V súčasnosti sú na týchto miestach cyklotrasy.

„Neďaleko v lesoch sú do dnešných dní rôzne rozpadnuté stavby, vrátane asi ôsmich veľkých panelákov, ktoré už za tie roky ľudia rozobrali. Vyzerá to tam ako mŕtve mesto. Niet nikoho, kto by tam býval. Sovieti tam boli úplne schovaní. Keď som tam začala chodiť, tak som bola spočiatku v šoku. Vždy sa hovorilo, že pobyt Sovietov bude u nás dočasný, ale aj toto sídlisko bolo signálom, že tu plánovali ostať na večné časy.“

Unikátne fotografie
Pred pár rokmi Kyndrovej dokonca prišla ponuka od Českého centra v Moskve, aby svoje fotografie vystavovala aj tam.

Prispieť mala do prezentácie snímok o sovietskych vojskách počas oslobodenia počas 2. svetovej vojny v roku 1944, ich príchod počas okupácie v roku 1968 a napokon ich odchod v 90. rokoch minulého storočia.

„Kurátorka mi vtedy tvrdila, že Rusko je už iné, tak som tie fotografie dala dokopy, ale výstava sa napokon nikdy nezrealizovala,“ dodáva Kyndrová.

Autorkine fotografie odchodu sovietskych vojsk a jej zábery z novembra '89 boli napokon pred dvomi spolu so snímkami ďalších fotografov vystavené v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach.

Do zoznamu pamätných dní v tomto roku prvýkrát pribudol 21. jún ako Deň odchodu okupačných vojsk sovietskej armády z Česko-Slovenska v roku 1991.

KATARÍNA GÉCZIOVÁ
(aktualizované 20. jún 2021) 

Zdroj:
https://gemer.korzar.sme.sk/c/22260961/sovieti-sa-po-okupacii-chceli-lucit-s-roznavou-ludia-neprisli.html

Foto: 
Ochádzame, ale priateľstvo ostáva. Takýmto heslom umiestneným nad tribúnou sa s Rožňavou lúčili sovietski vojaci. 
(Zdroj: Dana Kyndrová/ z knihy "S nimi a bez nich...")