Sovietska armáda pred 80 rokmi zbombardovala Prešov, zomrelo mnoho ľudí

Skazu sprevádzali mýty.  Náletov bolo viac, zasiahli aj Košice.

Michal Frank

PREŠOV. Jedným z najtragickejších dní pre Prešov bol 20. december 1944. Mesiac pred očakávaným oslobodením zbombardovala Prešov sovietska Červená armáda.

Nešlo o prvé bombardovanie, aj keď tie predchádzajúce nepriniesli takúto skazu. Predvianočný nálet trval asi hodinu a štvrť a zničil celé mesto. Z 2050 domov ostalo nepoškodených len 350.

Zničené domy, desiatky mŕtvych
Údaje o počte obetí sa líšia. Hlavným terčom náletu bola väznica gestapa. Len v nej malo zahynúť 120 väznených.

Zničené boli prakticky všetky domy na Hlavnej, vtedy Hlinkovej ulici, taktiež domy na Slovenskej. Ďalej hotely Savoy, Imperial, Corso a Lipa, rómska štvrť, františkánsky kostol s kláštorom, kostol sv. Mikuláša, rezidencia gréckokatolíckeho biskupa Gojdiča, ktorý sa stihol ukryť v podzemí, Železničiarska, Levočská, Pod Kalváriou... Na futbalovom ihrisku ostali tri krátery, štvrtá bomba dopadla na tribúnu.

Vtedajšie letecké útoky pocítili viaceré mestá, najviac však Prešov a Nitra.

Sviečky a modlitby
V Prešove si v piatok pripomenuli 80. výročie bombardovania mesta Červenou armádou. Spomienkové stretnutia boli pri masovom hrobe na cintoríne a následne pri pamätníku obetiam gestapa na Konštantínovej, kde bolo zapálených symbolických 120 sviečok a zazneli modlitby od predstaviteľov troch cirkví.

Prišli dekan rímskokatolíckej farnosti Jozef Dronzek, farárka Cirkevného zboru Evanjelickej cirkvi a. v. na Slovensku Lenka Wagnerová a kňaz gréckokatolíckej cirkvi Jozef Novický.

Zobralo ho gestapo, zahynul vo väzení
Na stretnutie prišla aj Eva Ilkovičová, manželka Vladimíra Ilkoviča, ktorý bol pred 80 rokmi malé dieťa. Pri bombardovaní zahynul jeho otec Alexej, významný rusínsky novinár. Prečo ho väznilo gestapo, sa jeho rodina nedozvedela.

„Sedeli u Bergera (vychýrená, dodnes jestvujúca kaviareň - pozn. red.). Zrejme sa rozprávali po rusínsky. Gestapo ich zatklo,“ povedala Eva Ilkovičová. „Svokra ostala s dvoma chlapcami. Mala 23 rokov a už bola vdova. Ťažká tragédia, mesiac pred oslobodením,“ dodala.

„Robili sme medailón o celej rodine Ilkovičovcov v našom múzeu,“ doplnila Ľuba Kráľová, riaditeľka SNM – Múzea rusínskej kultúry.

Alexej mal bratov Dionýza, známeho fyzika, Mikuláša a sestru Martu. Ich otec Hilár (Hilarion) Ilkovič bol gréckokatolíckym kňazom. Po Prešovskom sobore, teda po násilnom pohltení gréckokatolíkov zo strany pravoslávnej cirkvi, bol väznený a zomrel.

Vzdali hold obetiam
Medzi hosťami spomienkového stretnutia bol aj primátor František Oľha (Demokrati) a zástupca Peter Krajňák (Most-Híd 2023).

„Obete nerozlišujú strany konfliktu,“ podotkol v príhovore Oľha.

Po zapálení sviečok sa prítomní odobrali do Parku kultúry a oddychu, kde bola prednáška docenta Ľudovíta Petraška spojená s premietaním dokumentu Stalinove sviečky nad Prešovom.

Mýty o bombardovaní
Petraško sa tejto téme venuje dlhodobo. Napísal aj knihu A svetlo bolo ako vo dne. V nej demýtizuje bombardovanie Prešova. „Pestoval sa tu mýtus, že to boli Angličania,“ povedal nám Petraško.

Bombardovanie obkolesila hradba mlčania práve preto, že za ním stála oslobodzujúca armáda. A tých, ktorých väznili Nemci, zabili Rusi.“

„Narába sa s číslom 120 väzňov na gestape. Môže to byť, ale nevieme, kde sa to objavilo,“ podotkol vysokoškolský pedagóg - germanista Petraško.

Prešov bol sídlom viacerých významných objektov nemeckej okupačnej správy. Otázkou je, koľko v meste v tom čase ostalo Nemcov. Aj v tom sa historické pramene líšia. Podľa niektorých už tu skoro žiadni neostali, podľa iných to bolo naopak a tristo z nich pri bombardovaní zahynulo. Mŕtve telá mali byť odvezené do Spišského Štvrtka.

Nemci mali tiež ešte v deň oslobodenia Prešova, 19. januára 1945, vyhodiť do vzduchu most na Šarišských Lúkach.

Bombardovanie spred osemdesiatich rokov bolo opradené tajomstvom od začiatku.

„Pri prvom výročí v decembri 1945 sa o tom písalo. Nedalo sa inak, bolo to v živej pamäti. Písala o tom komunistická i demokratická tlač. Avšak takým tónom, akoby išlo o prírodnú katastrofu, zemetrasenie,“ povedal na prednáške Petraško. Po roku 1948 sa už zmienka o výročí bombardovania v novinách neobjavuje.

V 50. rokoch sa sem-tam zmienili, že to boli Angličania. „Potom sa na to zabudlo,“ podotkol odborník a dodal, že ostali len matné spomienky v rodinách. Viaceré z nich sa mu po rokoch podarilo zachytiť a zmapovať.

Náletov bolo viac, zasiahli aj Košice
Podľa Petraška vládol v Prešove vládol v tom čase maximálny chaos. V meste bolo veľa evakuantov z východnejších častí Slovenska. Mali namierené na Oravu, ale uviazli v Prešove. Prešovčania mali byť evakuovaní tiež, ale nedošlo k tomu.

Bombardovanie 20. decembra 1944 nebolo prvé, aj keď tie predchádzajúce nemali takýto ničivý charakter.

„Prvý raz bombardovali lietadlá Červenej armády Prešov 20. septembra. Bomby padali na miesto malej stanice, odkiaľ Nemci vozili svojich vojakov na front. V novembri bombardovali evanjelické kolégium, kde bolo sídlo Pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy,“ konštatoval Petraško.

„Bombardované boli aj Košice, v júni 1941. Dodnes nie je známe kým. Mne sa vidí najpravdepodobnejšia verzia, že si sovietske lietadlá pomýlili Prešov s Košicami. Prešov tak bol ušetrený od jedného náletu,“ doplnil.

Michal Frank
redaktor

zdroj:
https://presov.korzar.sme.sk/c/23427433/sovietska-armada-pred-80-rokmi-zbombardovala-presov-zomrelo-mnoho-ludi-skazu-sprevadzali-myty.html

foto: Následky bombardovania (Prešov, 1945)
zdroj: Mesto Prešov