Špičkový neurochirurg Juraj Šteňo: Ako operujem mozog

 

Zachránil speváka Joža Ráža po havárii. Mal v rukách aj život futbalistu Juraja Čobeja, ktorému operoval nádor na mozgu, nedávno tiež život moderátorky Adriany Kmotríkovej. Za viac ako 40 rokov pomohol stovkám pacientov. Špičkový neurochirurg profesor Juraj Šteňo, ktorého meno pozná aj svet, priblížil svoju náročnú prácu.

 

Je o vás známe, že počas operácie mozgu s pacientom hovoríte. O čom?

 

- Témy vyberá logopéd počas predoperačného vyšetrenia. Hovor s pacientom musí byť vedený tak, aby sa kontrolovali všetky rečové funkcie, ktoré by mohli byť chirurgickou manipuláciou ohrozené. Pacient opisuje svoj denný režim, počíta, opisuje videné predmety, opravuje zámerne chybné vety. Podľa toho, v ktorej časti mozgu operujeme. Rečové centrá a dráhy stimulujeme slabým elektrickým prúdom, miesta, odkiaľ sa vyvolala porucha, označíme a potom sa im vyhýbame. Niektorí pacienti dokážu komunikovať dlhé hodiny, iní sa unavia skôr. Potom treba využiť témy, > o ktorých pacient rozpráva rád, napríklad o jeho koníčkoch. 

 

Ako veľmi vám pomáha, keď pacient spolupracuje?

 

- Veľmi. Ak však pacient nedokáže adekvátne komunikovať, či už z únavy, alebo z iných príčin, musíme niekedy operáciu ukončiť. Stáva sa, že v nej pokračujeme napríklad o 1 – 2 týždne.

 

Ako dlho sa ľudia, ktorí mali operovaný mozog, zotavujú?

 

- Záleží to na lokalizácii ložiska, jeho rozsahu, vzťahu k mozgu a najmä na stupni postihnutia pred operáciou. Najčastejšie sa pacient preberá k vedomiu takmer hneď a aj po mnohohodinovej operácii je schopný primeraného slovného kontaktu. O 1 – 2 dni zistíte, že pacient bol operovaný len podľa obväzu na hlave. Inokedy môže zotavenie trvať aj niekoľko týždňov.

 

Môže človek potom ešte normálne fungovať?

 

- Vždy dbáme na to, aby kvalita života človeka po operácii bola čo najvyššia. Chorobou poškodené funkcie mozgu a miechy sa po operácii často zlepšia. Zvyčajne sa to dá dosiahnuť aj vtedy, keď chorobné ložisko, napríklad nádor alebo cievna malformácia, je uložené uprostred funkčne mimoriadne dôležitých štruktúr. Nádor však môže mozgové a miechové centrá a dráhy infiltrovať. Vtedy je našou prvoradou úlohou zabrániť tomu, aby sa neurologický deficit po operácii prehĺbil.

 

Cítite rozdiel, keď operujete „celebritu“ alebo „obyčajného“ smrteľníka?

 

- Chirurg cíti zodpovednosť za každú operáciu. Neuspokojivý výsledok prežíva ako vlastné zlyhanie aj vtedy, keď sa mu nedá zabrániť. Medzi operáciou známeho a „obyčajného” človeka je rozdiel len vo vyššej psychickej záťaži pred operáciou „celebrity”, najmä v dôsledku mediálneho sledovania. Po začiatku však prežíva operatér dramatický moment operácie rovnako intenzívne, nech ide o kohokoľvek.

 

Záleží asi aj na tom, kde je nádor uložený…

 

- Najpodstatnejší rozdiel je v tom, či nádor vznikol mimo mozgového tkaniva a pri svojom raste ho len utláča, alebo či rastie z neho a infiltruje ho.

 

Je rozdiel, či operujete človeka s nádorom, ktorý má 40 alebo 65 rokov?

 

- Kompenzačné schopnosti mozgu 40- a 65-ročného človeka sú podstatne odlišné. Platí to pri nádoroch mozgu, pri ochoreniach mozgových ciev alebo po poranení mozgu. Niektoré operácie, napríklad odstránenie časti klenby lebky s cieľom úpravy poúrazového zvýšenia vnútrolebečného tlaku, majú u starších ľudí podstatne nižšie vyhliadky na úspešný výsledok ako u štyridsiatnika.

 

Podľa vás sa vraj dá operovať každý nádor kdekoľvek v hlave…

 

- Jedna vec je nádor dosiahnuť, iná vec je ho odstrániť. Dnes dokážeme urobiť chirurgický prístup aj ku štruktúram v hĺbke mozgu, v jeho strede, a ak je nádor ohraničený, tak ho aj úspešne odstrániť. Na druhej strane nádor, ktorý infiltruje, prerastá mozgové tkanivo a vo svojom vnútri obsahuje dôležité mozgové centrá alebo nervové dráhy, sa nedá bez následkov odstrániť, a to ani vtedy, keby rástol v povrchových častiach mozgu, čiže by bol „ako na dlani”.

 

Spýtam sa aj na Adrianu Kmotríkovú. Má sa lepšie, dokonca šoféruje. Je už naozaj v takom „poriadku“?

 

- K tejto otázke sa z profesionálneho hľadiska nebudem vyjadrovať. Nehnevajte sa.

 

Viem, že teraz oddychujete, máte dovolenku. Napriek tomu pracujete. Oddychujete niekedy tak naozaj?

 

- Oddych je činnosť, ktorá človeku prináša pocit uvoľnenia od každodenného napätia. Tým regeneruje jeho sily pre pracovnú aktivitu. Ak má človek šťastie, že ho jeho práca baví, môže mu paradoxne dobiť batérie.

 

Mám pocit, že ste skôr aktívny dovolenkár. Čo na to manželka, rodina?

 

- Manželka je lekárka a vysokoškolská učiteľka podobne ako ja. Súčasťou mojej práce však boli aj noci a víkendy strávené v nemocnici. Starostlivosť o rodinu tak ostala takmer úplne na manželke.

 

Môžem vedieť, kam a s kým ste sa vybrali na dovolenku? K moru či radšej hory? Zahraničie alebo radšej Slovensko?

 

- Takmer 40 rokov trávime ako rodina zimné aj letné dovolenky na Slovensku. Raz sme boli pri mori. Slovensko je prekrásne a je veľa miest, ktoré sme ešte nevideli.

 

Čo robíte na dovolenke najradšej?

 

- Prečítam si dobrú knihu, na ktorú počas roka nemám čas, v zime si občas zalyžujem, v lete prevetrám golfové palice. Ako som už uviedol, naučil som sa tiež relaxovať prácou.

 

Ako to, že mozog nebolí?

Nie sú tam totiž nervové zakončenia. Ale pacient môže cítiť bolesť, ak sa neurochirurg pohybuje v blízkosti takzvaných veľkých ciev. Ak ste videli Hannibala a čudovali ste sa, že mužovi pripravil na večeru jeho vlastný mozog, tak to by sa pokojne mohlo stať!

 

 

Vizitka

 

Hlavný odborník MZ SR pre neurochirurgiu, prednosta Neurochirurgickej kliniky LFUK, SZU a UNB, FNsP Kramáre. Narodil sa 22. novembra 1948 v Klenovej, okres Snina.

 

V rokoch 1966 – 1972 študoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave. Po jej ukončení absolvoval 4-ročnú externú ašpirantúru, Burdenkov neurochirurgický ústav v Moskve.

 

Počas svojej kariéry absolvoval mnoho študijných pobytov v Nemecku, vo Švajčiarsku, v Slovinsku, USA. Je aj vysokoškolským pedagógom. Prednáša na medzinárodných konferenciách.

 

V roku 1999 dostal Pamätnú medailu LF UK k 80. výročiu jej založenia, v 2007 mu bol udelený Kríž kniežaťa Pribinu 1. triedy za rozvoj neurochirurgie, v roku 2008 získal Zlatú medailu Slovenskej lekárskej spoločnosti, 2009 - Pamätná medaila pri príležitosti 90. výročia založenia UK.

 

 

Ľudský počítač

V ľudskom mozgu je až 90 miliárd neurónov. Každý z nich má 10 000 nervových spojení. Váži 1300 až 1500 gramov! Denne vyšle až 20 000 myšlienok, pritom spotrebuje iba toľko energie ako 10-wattová žiarovka. Denne je schopný naučiť sa až 200 nových slovíčok.

 

Pravidelné prestávky

Pozornosť ochabuje už po 20 minútach. Po 90 minútach práce by mala nasledovať 5 až 7-minútová prestávka. Čím dlhšie človek pracuje, tým častejšia by mala byť. Niekedy stačia 1 či 2 minúty, inokedy 15 minút venovaných prechádzke, či malého rozhovoru s kolegami.

 

 

Autor: Plus JEDEN DEŇ/Denisa Borkovičová  / 07.08.2015 /

 

Zdroj: 

http://www.pluska.sk/spravy/z-domova/spickovy-neurochirurg-juraj-steno-ako-operujem-mozog.html

 

 

Foto: Vyhľadávaný neurochirurg prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc.

Autor: Plus JEDEN DEŇ/Robo Homola