Špira Chaim Lazar (Elejzer), hlavný mukačevský rabín

17. decembra 1871 sa v Strzyžowe (bývalé Uhorsko) narodil Špira Chaim Lazar, ktorý sa neskôr stal hlavným rabínom Mukačeva, mesta známeho aj ako malý Jeruzalem. Na obsadenie tejto významnej funkcie chlapca pripravovali už od detstva. V tom čase tvorili Židia v Mukačeve až 48 percent obyvateľstva, boli tam štyri synagógy a mnohé iné židovské ustanovizne.

Špiru zvolili v roku 1902 za hlavného sudcu rabínskeho súdu, rok na to za hlavného mukačevského rabína. Mal veľkú autoritu. Napísal knihu výkladov Tóry Minchat Elazar. Mestské a štátne úrady sa naňho obracali vo všetkých otázkach týkajúcich sa podkarpatskej židovskej obce.

Po rozpade Rakúsko-Uhorska vznikali v mukačevskej židovskej obci konfliktné situácie v dôsledku prisťahovania židovských rodín z Haliče a Bukoviny. Tie však neuznávali miestne autority. Vznikol tak ostrý konkurenčný boj v hospodárskej sfére. Rabín Špira sa snažil obe strany zmieriť, ale vzhľadom na bitky a ničenie majetku museli zasiahnuť aj československí žandári a miestna polícia. Časť prisťahovalcov dokonca vyhostili.

Rabín Špira mal priateľské vzťahy s prezidentmi Tomášom Masarykom aj Edvardom Benešom. V roku 1930 navštívil ako pútnik Jeruzalem a po návrate sa dostal do sporu so zástancami sionistického hnutia medzi mladými Židmi. Ich plány na vytvorenie štátu Izrael podľa neho neboli v súlade s dogmami judaizmu, podľa ktorých obnoviteľom štátu Izrael môže byť iba Mesiáš.

Rabín Špira zomrel 12. 5. 1937 v Mukačeve (bývalá ČSR), na jeho pohreb prišli desiatky tisíc Židov, čím sa stal pre podkarpatskú židovskú obec symbolický. Išlo o jej posledné veľké zhromaždenie pred holokaustom, ktorý zničil takmer celú stotisícovú židovskú populáciu na Podkarpatskej Rusi.

Autorka textov: Táňa Rundesová