Spišská Belá bola kedysi najväčším mestom regiónu severne od Kežmarku

Akú pozíciu zohrávalo mesto v minulosti?

 

SPIŠSKÁ BELÁ. Mesto neďaleko Kežmarku malo v minulosti oveľa významnejšiu funkciu, ako by sa zdalo na prvý pohľad. Spišská Belá bola dlho najväčším mestom Spiša v jeho severnej časti. Ako a kedy sa ním stala?

 

Prvé písomné doloženia sídiel nám dokladajú iba ich zaznamenanie v písomných prameňoch. Z uvedeného dôvodu nie je primerané hovoriť o mnohých spišských obciach a mestách, že majú za sebou sedemstoročnú históriu, keďže sú zaznamenané v 13. storočí.

 

Život v našom regióne pulzoval aj pred 13. storočím, hoci písomných správ z toho obdobia niet. Nesporne uvedené konštatovanie platí aj o Spišskej Belej.

 

Tatry chránili

 

Vyvinula sa v Popradskej kotline už vo včasnostredovekom období. Archeologické nálezy svedčia o tom, že jadro slovanského osídlenia na hornom Spiši ležalo v priestore od okolia Popradu po okolie Spišskej Belej.

 

Záujem Slovanov usadiť sa pod Tatrami mal viacero dôvodov. Najmenšie veľhory sveta chránili spomínanú oblasť od severu, a teda vzhľadom na nadmorskú výšku tu vládli relatívne priaznivé klimatické pomery.

 

Ďalším faktorom bola bonita pôdy, ktorá najlepšie hodnoty na hornom Spiši dosahuje práve v okolí Spišskej Belej. Kotlinou preteká väčší vodný tok – rieka Poprad, popri ktorom stáročia viedla dôležitá spojnica smerom k Baltickému moru.

 

Všetky tieto faktory ovplyvnili rozhodnutie Slovanov založiť v blízkosti spomínanej rieky a cesty svoje sídla.

 

Maďarskí strážcovia hraníc

 

Najbližším susedom Spišskej Belej bol Kežmarok, starobylé trhové miesto, kde sa od 11. alebo 12. storočia trhovalo počas pondelkov. Najneskôr v 12. storočí sa medzi Kežmarkom a Spišskou Belou usadili maďarskí strážcovia hraníc.

 

Tak vznikli Strážky. Do vývinu národnostných pomerov v regióne výrazne zasiahli Nemci, a to najmä v rokoch po tatárskom vpáde, v polovici 13. storočia.

 

Saskí osadníci prichádzali na Spiš s prísľubom, že tu budú môcť využívať viaceré výsady. Sídla, ktoré sa v predchádzajúcom období riadili zvykovým právom nadobudli prostredníctvom uhorského kráľa Bela IV. novú právnu pozíciu.

 

Aby sa celý proces zjednodušil, Sasi, ktorí sa usadili na území niektorých sídiel (viac ako dvadsiatich) centrálnej časti regiónu, získali výsadné postavenie ako celok. Nechýbala vtedy medzi nimi ani Spišská Belá.

 

V 13. storočí mestský charakter

 

Tak ako to bolo obvyklé aj v iných sídlach regiónu, ktoré osídlili Nemci, prevzali od Slovákov ich pomenovania, prípadne im dávali alternatívne názvy.

 

Pokiaľ ide o Spišskú Belú, dominoval po stáročia jej pôvodný názov, ktorý bol odvodený od pomenovania vodného toku. Niekedy sa zapisoval v podobe Beel, ale prevažovala forma Bela.

 

Sídlo už počas 13. storočia začalo nadobúdať mestský charakter.

 

Keď sa v 14. storočí stabilizoval mestský zväz na počet 24, Spišská Belá sa v ňom radila medzi najvýznamnejšie. Tento zväz ale začas čakali zmeny.

 

Ľubovňa, Hniezdne i Podolínec zdieľali osudy

 

Uhorský kráľ Žigmund Luxemburský dal poľskému kráľovi do zálohu 16 miest, a tak sa po roku 1412 rozdelil pôvodný mestský zväz s 24 členmi na dve časti. 13 miest zo spomínanej komunity a mestečká Stará Ľubovňa, Hniezdne a Podolínec zdieľali ďalšie stáročia spoločné osudy v rámci Spišského starostovstva, ktoré spravovali poľskí starostovia z hradov v Podolínci a Starej Ľubovni.

 

Z hospodárskeho hľadiska bol záloh 16 spišským mestám na prospech.

 

Privilégiá im udeľovali uhorskí i poľskí králi. Spišská Belá sa vďaka tomu postupne stala konkurentom podstatne väčšieho Kežmarku, ktorý nebol súčasťou spišského zálohu.

 

Kežmarčania sa museli od istého času zmieriť so skutočnosťou, že v susednej Spišskej Belej sa konávalo viac výročných trhov ako v ich kráľovskom meste.

 

Víno, tabak, železo

 

Ešte v polovici 19. storočia sa v Spišskej Belej usporadúvalo ročne 7 jarmokov. Viac ich mal na Spiši už len Podolínec (8). Výhody plynúce z privilégií panovníkov oboch kráľovstiev využívali Spišskobeľania pre obchodné aktivity, pričom prekvital najmä obchod s vínom, tabakom a železom. A popredné postavenie si mesto udržalo aj po skončení spišského zálohu.

 

Od roku 1774 do roku 1876 bolo súčasťou Provincie XVI spišských miest, ktorej sídlom sa stala Spišská Nová Ves. V roku 1777 bola Spišská Belá počtom obyvateľov piatym najväčším mestom provincie (2 319 obyvateľov). Z národnostného hľadiska v nej prevažovali Nemci, z náboženského evanjelici. Druhou najpočetnejšou národnosťou v meste boli Slováci.

 

Aj v tomto období sa Spišská Belá vyznačovala hojne navštevovanými týždennými a výročnými trhmi.

 

Pestovali ľan, venovali sa tkáčstvu

 

Tunajšie obyvateľstvo pestovalo vo veľkom ľan a venovalo sa tkáčstvu.

 

Po stáročia bola Spišská Belá známa taktiež výrobou borovičky, ktorú poznali spotrebitelia ďaleko za hranicami nielen samotného Spiša, ale i Uhorska.

 

Z tunajších remesiel vynikali najmä kožušníci, medikováči a obuvníci. V rámci spomínanej provincie sa Spišská Belá radila k jej trom najremeselníckejším mestám.

 

Viaceré pamätihodnosti

 

O niekdajšej sláve mesta dnes svedčia jeho viaceré vzácne pamätihodnosti, medzi ktorými vyniká gotický Kostol sv. Antona pustovníka s renesančnou zvonicou v jeho susedstve.

 

V minulosti viedla hlavná cesta približne v priestore, kde v súčasnosti prechádzajú vlaky.

 

Akiste by nejeden Spišskobeľan privítal, ak by to bolo aj dnes.

 

Je na škodu veci, že historické centrum pretínajú veľmi frekventované komunikácie.

 

Ak by sa tento problém podarilo v budúcnosti vyriešiť, bolo by to na prospech nielen tunajších obyvateľov, ale i návštevníkov tohto vzácneho historického mesta Spiša.

 

MIROSLAV ŠTEVÍK

 

Foto

Spišská Belá. Historické centrum mesta. (Zdroj: Miroslav Števík)