Spomienka na časy, keď bolo drotárstvo zlatým remeslom, majstrovi ostala

Starí drotári kedysi zažívali odlúčenie od domova i množstvo odriekania. Ich práce sa ani v najmenšom nedali porovnať so stavbou domu. Predsa len, k remeslu boli šité najmä jednorazové roboty. Keď niečo zhotovili, pobrali sa ďalej. Aj preto sa museli pohybovať po rozsiahlejšom území. Dosť toho veru nacestovali. Na staré časy si dobre spomína aj Ján Juraško z Kamienky v okrese Stará Ľubovňa.

 

KAMIENKA. Vyše osemdesiatročný muž počas života zažil všeličo. Mimo rodnej obce sa vybral už ako mladý chlapec.

 

Zbieral skúsenosti so starými, skúsenými drotármi. Spoznával našu krajinu, nikde mu však nebolo tak dobre ako doma.

 

V Kamienke, kde sa natrvalo usadil, žije dodnes.

 

„K drotárstvu som začal privoniavať ako sedemročný. Učil ma otec, ktorý ma zobral aj prvýkrát vonku. Išli sme do Ružomberka. Otec tam mal zázemie, takže bola tam robota. Ako každému, peňazí bolo treba. Doma sa gazdovalo, mali sme dobytok, pôdu,“ rozhovoril sa životom ošľahaný Ján.

 

Chlapcovi sa neodchádzalo ľahko

Chlapec pochádzajúci z dediny, kde bolo drotárstvo vychýrené, sa remeslu začal venovať serióznejšie hneď v mladom veku.

 

„Z domu som odišiel už ako 14-ročný. Zbalil som vercajg (náradie – pozn. red.) a išiel som. Neodchádzalo sa mi veru ľahko, veď ako inak, takému mladému chlapcovi. A nebolo to na týždeň, ani na dva. Domov som sa vrátil až po troch mesiacoch. Bolo to presne pred Vianocami. Bol som rád, nebolo to jednoduché, ale takto to v živote kedysi chodilo,“ zaspomínal si Ján Juraško, majster starého remesla.

Pamätá, ako ešte jeho predkovia chodievali po rôznych krajinách Európy – Maďarsko, Balkán, či Nemecko.

 

„Ja som toho pochodil zväčša u nás. Banská Bystrica, Zvolen, Levice, Nové Zámky, Bratislava, ale aj Morava.“

 

Vychýrení majstri mali všade dobré zázemie

Pán Ján je dnes v dedine najstarším žijúcim majstrom medzi drotármi. Zručnosti i znalosti mal od koho čerpať, veď jeho rodisko a okolie patrilo k baštám drotárskych majstrov na Slovensku.

 

Ako dodal, pár mladších v dedine ešte remeslu rozumie.

 

Dôkazom drotárskeho kumštu boli chlapi nielen z Kamienky, ale aj z Jarabiny, Veľkého Lipníka, Stráňan, Litmanovej, Hraničného či z Kremnej. V Európe, ale i vo svete boli vychýrení.

 

„Naši majstri od nás mali všade dobré zázemie,“ povedal Ján Juraško.

 

Drotár si v minulosti vedel slušne zarobiť

O viacerých spomenutých obciach severného Spiša bolo tiež známe, že v minulosti rátali veľké množstvo migrujúceho obyvateľstva.

 

Ľudia preto rýchlo zistili, po akých službách je vo svete dopyt. Drotárstvo bolo jednou z nich.

 

„Robili sme všeličo. Opravovali riad, lady, hrnce, vyrábali pasce na myši či šparáky do fajok. Vyrábal som aj rímsy na odkvap. Dnes je však už pre drotára roboty málo. Čo sa ľuďom pokazí, to neopravujú, ale vymenia. Ešte sa sem–tam pritrafí oprava nejakého šporáka, rúry. Veru, v minulosti bol drotár pánom. Vedel si zarobiť, bol to skutočný majster,“ nezabudol spomenúť J. Juraško.

 

V železiarňach neostal, doma si postavil dom

Ján Juraško si žije vcelku pokojným životom. Aj keď celý život nedrotárčil, remeslo mu ostalo takpovediac v oku i v ruke.

 

Ak sa pritrafí nejaká akcia, kde treba mladej generácii staré povolanie pripomenúť, rád sa o poznatky podelí.

 

„Robil som aj iné práce, prispôsoboval som sa podľa doby a možností. Spomínam, ako som sa pred desiatkami rokov zamestnal vo Východoslovenských železiarňach v Košiciach. V roku 1959 som bol ich štrnástym zamestnancom v poradí. Zobral som si k sebe aj manželku, dali nám tam dokonca byt, ale neostali sme. Vrátili sme sa do Kamienky. Tam som postavil dom a ostal medzi svojimi,“ ukončil rozprávanie sympatický drotár.

 

Autor: Peter Rindoš

 

Zdroj: http://lubovna.korzar.sme.sk/c/8047101/spomienka-na-casy-ked-bolo-drotarstvo-zlatym-remeslom-majstrovi-ostala.html

 

Majstri. Chlapi z Kamienky a okolia v minulosti chodievali do sveta s remeslom. 

Reprofoto: Peter Rindoš