Spomienka na folkloristu Janka Sabola

Už sme si zvykli, že medzi osobnosti nášho kultúrno-spoločenského života nie vždy začleňujeme našich ľudových tvorcov, ktorí mali a majú veľkú zásluhu nielen na šírení ľudovej umeleckej tvorivosti, ale aj na jej záchrane pre budúcu generáciu.

V okrese Bardejov takmer v každej väčšej obci existovali súbory ľudových hudobníkov, ktorí účinkovali na rôznych spoločenských podujatiach. Najlepšie súbory náš okres reprezentovali na krajských a celoštátnych súťažiach. S veľkou úctou si pripomíname celoživotnú zanietenosť Ján Sabola (nar. 8. apríla 1921 v Hertníku) v šírení ľudovej piesní a ľudovej hudby. Svojou činnosťou preslávil nielen rodnú obec, okres, kraj, ale aj Slovensko. Kto by z nás neidentifikoval región ak počuje pieseň: „Ket sebe hertňicke chlapci zašpivajú?" Autorom uvedenej piesne je práve Ján Sabol, ktorý svojským hlasovým prejavom zaspieval túto pieseň v Čsl. rozhlase Košice na jar v r. 1954. Túto pieseň často vysielal Slovenský rozhlas a aj v súčasnosti sa sporadicky objavuje, najmä v reláciách Hráme jubilantom.

Ján Sabol bol veľmi známou osobnosťou aj v kruhu našich odborníkov na ľudovú tvorbu. V rokoch 1951-1952 P. Tonkovič, J. Králik, A. Hirner a J. Sálaj, zástupcovia Ľudovej umeleckej činnosti Československého rozhlasu z Bratislavy a Košíc, robili výskum ľudového tanca, spevu a ľudovej hudby v našom regióne. Ich dočasným domovom sa stal rodinný dom práve Jána Sabola v Hertníku a odtiaľ vychádzali do obcí horného Šariša. V časopise ĽUT v tomto období bolo uvedené, že Ján Sabol s manželkou Annou a sestrou Žofiou naspievali 147 ľudových piesní z nášho regiónu pre potreby čsl. rozhlasu.

Ján Sabol ako sólista v speve a primáš ľudovej hudby dosahoval veľké ocenenia na celoštátnych prehliadkach a súťažiach najmä vo Východnej, Strážnici a Strakoniciach. Najvýznamnejší úspech okrem spevu v čsl. rozhlase bolo víťazstvo v celoštátnej súťaži vr. 1958 v Strážnici. Aj keď mal rôzne lákavé ponuky, napríklad účinkovať v rozhlasovom orchestri v Košiciach, tieto odmietol a ostal verný svojmu rodisku celý život. Zaujímavosťou je, že ako 70-ročný vyhral Krajskú súťaž v sólo tanci v kategórii nad 60 rokov. Počas svojho aktívneho celoživotného pôsobenia vo folklóre, má veľké zásluhy v šírení a uchovaní ľudového spevu, hudby a tanca nášho regiónu. Účinkoval aj v dokumentárnych filmoch, zábavných reláciách STV a 33 rokov bol organistom v rímskokatolíckom kostole v rodnej obci.

Osobne som sa s Jánom Sabolom veľmi často stretával, nielen pri jeho účinkovaní na rôznych okresných slávnostiach a súťažiach v rámci celoštátnych kultúrno-spoločenských podujatiach, ale aj na jeho pracovisku (pracoval v prevádzke Medika, ktorá bola umiestnená v kaštieli). Rozhovory boli orientované aj na rozvoj folklóru. Veľmi rad, okrem iného, spomínal na vystúpenie spojených ľudových hudieb z okresu Bardejov (6 súborov) vo Východnej, najmä na úspešné vystúpenie spojených ľudových hudieb, keď na husliach sláčiky nahradili prsty a tak odbrnkali celú melódiu Toplianskej polky. Za toto vystúpenie dostali veľkú vďaku obecenstva vyjadrenú dlhotrvajúcim potleskom. Rád sa stretáva! aj s primášmi ľudových hudieb, ako napríklad s J. Krakovský (V. Vôľa), P. Bilý (Frička), T. Kačmár (Budovaný), J. Kačmár (Kružlov), J. Čupa (Rokytov), J. Piruš, st. (Bardejov), T. Gdovina (Hankovce), J. Žoltáka (Raslavice).

V súčasnosti si pripomíname 10. výročie úmrtia Jána Sabola. Zomrel 30. novembra 1999. S veľkou úctou spomínam na jeho celoživotnú plodnú prácu pri rozvoji folklórnej činnosti.

Ivan Bandurič, st.