Spomienky na 21. september 1944

21. september 1944 je pre našu obec Vyšná Pisana to najsmutnejšie, na čo naši občania neradi spomínajú. Toho dňa v našej obci zahynulo 10 občanov. Po skončení vojny zahynulo 23 občanov. V našej obci bolo 25 domov a žilo v nich 140 občanov. Táto tragédia, ktorá sa odohrala bola hádam najväčšia v našom regióne. Pamätám si ako malý chlapec, keď pri bojoch v susednom Poľsku bolo počuť streľbu, tak naši občania budovali bunkre vo svojich záhradách, prakticky to mali nariadené. Táto udalosť sa stala, keď nemecká armáda odstúpila na západnú časť dediny- Dlhoňa, Kružlova, a tam zaujali palebné postavenie smerom na východnú stranu našej dediny, odkiaľ sa hrnuli sovietske vojská, a tak nastala paľba a bolo krvavé potlačenie tzv. Baranovej armády, občania to nazývali „Ruský korpus“. Aj nás občanov v dedine, keď sme utekali do bunkrov, aj to nestačilo tak sme utekali na západnú stranu pod nemeckú paľbu do potoka. Celá dedina tam nocovala dve noci. Potom sme evakuovali smerom na Svidník, Bardejov a Giraltovce. Jedna časť obyvateľov evakuovala do Poľska. Evakuovali sme s konským poťahom. Boli aj takí občania, ktorí nemali nič, lebo domy boli spálené, ostalo im len to, čo mali na sebe. Išli pešo deti aj starci smerom do Giraltoviec a Bardejova. Naša rodina sa vrátila až v máji. Z 25 domov ostali iba 2 domy. Údajne sa hovorilo, že to bola nemocnica pre zberačov ranených.

Dnes sú to len zabudnuté spomienky ešte žijúcich občanov, ktorí si to pamätajú. Po vojne sme sa vrátili domov a hneď deti od 6 rokov z našich dedín tzv. „Údolia smrti“ brali na Moravu a do Čiech, do kláštorov. Niektorí tam ostali až dodnes, občania ich vyberali z kláštorov, tí ktorí boli bezdetní. Po vojne mŕtvoly ruských a československých vojakov sťahovali do Svidníka. Môj otec robil predsedu MNV a dával každému ráno alkohol ako dezinfekciu pre zberačov mŕtvych vojakov, ktorých vykopávali a dávali do urien. Po vojnových rokoch sa v našej dedine urobil projekt na pamiatku 2.sv. vojny. Rozmiestnili sa vojenské exponáty, pomníky a pamätníky, kde sa najviac bojovalo, kde boli najkrvavejšie boje 2. sv. vojny- „Údolie smrti“ to preto, aby sa naša história nedostala do zabudnutia. Bohužiaľ už takmer polovicu exponátov vysťahovali z nášho údolia, niekde k múzeu a pod. A ľudia sa pýtajú sami seba - prečo? Nemecké exponáty sú vysťahované všetky, ostali len ruské. Aby tieto pamiatky, pomníky a hroby nedostali sa do zabudnutia, boli chránené a udržované, tak je tu organizácia SZPB, ktorá to má vo svojich stanovách.

Citujem jeden z bodov stanov: „Iniciovať u orgánov štátnej správy a samosprávy ochranu a údržbu pamätníkov, pomníkov, pamätných tabúľ a hrobov padlých hrdinov boja proti fašizmu. Nepripustiť rušenie a odstraňovanie symbolov, búst a sôch hrdinov národno-oslobodzovacieho boja.“ Je pravda, zúčastňujú sa všetkých osláv, výročí Karpatsko- dukelskej operácie, SNP a viac ich už pravdepodobne nezaujíma, neplniť úlohy stanov. Možno, že sa nemýlim, ale nepoznajú stanovy zväzu. Najsmutnejšie je to, že vojenské exponáty hrdzavejú, asi pravdepodobne je málo finančných prostriedkov na farbu.

Pýtam sa: „Tak sa zviditeľňujeme v cestovnom ruchu?“ Smutné je aj to, že na rázcestí medzi Kapišovou a Ladomirovou bola cestná tabuľa Dukla, a teraz ju premenovali na Vyšný Komárnik. A tak turisti idú na Údolie smrti až do Vyšnej Pisanej a pýtajú sa občanov, kde je Dukla? A tak sa vracajú smerom na Komárnik. Je smutné toto premenovanie. Bolo by potrebné, aby naše kompetentné inštitúcie to zmenili na pôvodný názov- Dukla.

Z Dukly na Údolie smrti je vyznačená turistická cesta, ktorá z Komárnika do Medvedieho je lesná asfaltová cesta a z Medvedieho do Vyšnej Pisanej - na Údolie smrti je necelých 2 km, kde cesta nie je takmer žiadna. Chudáci turisti prechádzajú ťažkým bahnitým, močaristým terénom. Pri prechode do nášho údolia nemajú sa kde možnosť občerstviť. Obchody už v dedine nie sú. Turisti, ktorí prechádzajú 17 km z Dukly na Údolie smrti, prejde takmer 1000, najmä mladých ľudí. Prichádzajú turisti aj zo západnej Európy, ktorí navštevujú miesta, kde bojovali ich dedovia a otcovia. A takto sa chceme po turistickej stránke zviditeľniť? Veď len to, čo tu máme, iné tu nemáme nič ako ostatné regióny- hrady, zámky, iba tú históriu 2. sv. vojny - exponáty v prírode, musíme chrániť a zveľaďovať.

-P.J.-