Spomienky prerušoval potláčaný plač

Medzilaborčania sa po vyše šesťdesiatich rokoch prostredníctvom svojich volených zástupcov ospravedlnili potomkom veľkej židovskej komunity, ktorá v meste kedysi žila, za hanobenie, prenasledovanie a deportácie. Do rodiska svojich predkov, na odhalenie Pamätníka obetí holokaustu, ich prišlo z USA, Izraela a Belgicka vyše štyridsať.

Na štvrtkovom spomienkovom akte sa spolu s nimi zúčastnili aj veľvyslanec Izraela na Slovensku Zeev Boker, predstavitelia Ústredného zväzu židovských náboženských obcí na Slovensku, generálny riaditeľ sekcie ľudských práv a menšín Úradu vlády SR Marek Lisánsky a mnoho ďalších významných hostí. Samospráva pri tejto príležitosti udelila čestné občianstvo piatim významným potomkom ľudí, ktorí museli násilne opustiť svoje domovy.

„Musíme priznať, že s istou dávkou nevedomosti väčšina Medzilaborčanov mlčaním obchádzala fakt, že hanobenie, prenasledovanie a deportácie sa dotkli aj viac ako 800 občanov Medzilaboriec židovského pôvodu, ktorí boli našimi susedmi či susedmi našich rodičov. Vydaná publikácia historika Jána Hlavinku nám umožnila, aby sme sa oboznámili s faktami o udalostiach holokaustu. Dovoľte, aby som v mene volených zástupcov občanov mesta vyjadril hlbokú ľútosť nad prenasledovaním, deportáciami, väznením a smrťou občanov Medzilaboriec židovského pôvodu. Pripomeňme si pamiatku ľudí, ktorí naše mesto budovali a žili v ňom v symbióze s Rusínmi, Slovákmi a príslušníkmi iných národností,“ povedal v príhovore na mimoriadnom, slávnostnom zasadnutí mestského zastupiteľstva primátor mesta Ladislav Demko. Zároveň zdôraznil, že samo správa chce upevniť puto s potomkami obetí holokaustu, ktorí hoci žijú v rôznych kútoch sveta, cítia sa byť spojení s Medzilaborcami a hlásia sa k mestu.

Z rúk primátora titul čestný občan mesta Medzilaboriec prevzali Miriam Frankel, dcéra obchodníka Žigmunda Rubina, Ing. Katarína Traubnerová, rodená Lauferová /z Medzilaboriec pochádzala jej matka/, Jack Joseph,

V polovici mája 1942 jednotka Hlinkovej gardy, oblečená v čiernych uniformách, prišla do Medzilaboriec. Mnohí obyvatelia mesta, ktorí boli členmi Hlinkovej strany, sa pripojili k jednotke, aby sa zúčastnili očisty mesta.

Nikdy nezabudnem na piskot lokomotívy večer 19. mája 1942. Približne 900 Židov bolo naprataných do 25 vagónov, ktoré zvyčajne prevážali dobytok, aby boli odvezení na neznáme miesto. Od toho večera mám strach z piskotu lokomotívy... Historickým faktom zostáva, že väčšina občanov Medzilaboriec podporovala deportácie, mnohí z nich sa aktívne zapájali do perzekúcie a ponižovania židov...

Židia v Medzilaborciach, ktorí boli hnacou silou v oblasti obchodu, hospodárstva, kultúry, najmä v medzivojnovom období, neboli len vyhladení, ale akákoľvek spomienka na nich bola vymazaná. Tento pamätník nikoho späť ne vráti, ani nezmierni našu bolesť, ale možno napraví túto historickú krivdu.“ Fakt, že „mesto Medzilaborce sa po mnohých desaťročiach rozhodlo priviesť naspäť svoju rozptýlenú židovskú komunitu“ ocenil v príhovore veľvyslanec Izraela na Slovensku Zeev Boker. „Nám v Izraeli trvalo pomerne dlho, kým sme si uvedomili, že pátranie po koreňoch našich rodín je nevyhnutné pre budúcnosť izraelskej identity. Je nevyhnutné pamätať si na holokaust nielen na makroúrovni, ale dôležité je poukazovať na miestny rozmer tejto tragédie,“ povedal. Rovnako ako on aj všetci rečníci na tomto podujatí ocenili prínos publikácie mladého historika, Medzilaborča na Jána Hlavinku o židovskej komunite v okrese Medzilaborce a postoj samosprávy k smutnej etape v histórii regiónu.

„V meste Medzilaborce nič nepripomína, že tu existovala veľká židovská komu nita,“ napísal v závere publikácie o židovskej komunite v okrese Medzilabor ce historik Mgr. Ján Hlavinka. Aj vďaka nemu už to dnes nie je pravda.

Pamätník obetí holokaustu, ktorý je umiestnený v parčíku v centre mesta, bude obyvateľom i návštevníkom mesta pripomínať, že od marca do júna roku 1942 vtedajšia slovenská vláda deportovala viac ako 1200 občanov židovského pôvodu z okresu Medzilaborce do nacistických koncentračných a vyhladzovacích táborov na území dnešného Poľska. Jedným z najstarších deportovaných bol 95-ročný občan z obce Čertižné a najmladším iba trojmesačné bábätko, ktoré

-lop-