Spomíname na menej známych hrdinov zomrelých pri Svidníku
V týchto dňoch keď si viac ako inokedy spomíname na čas spred takmer sedem desiatok rokov, kedy sa aj v našom regióne v ťažkých bojoch rodila sloboda, nedá sa nespomenúť na takmer neznámych a skoro zabudnutých hrdinov, ktorí svojou smrťou prispeli do vienka toho, že dnes žijeme šťastný mierový život.
Koncom novembra 1944 sa po ťažkých a urputných bojoch v Duklianskom priesmyku frontová línia na niekoľko týždňov zastavila pri Svidníku.
Vojaci Červenej armády operovali na čiare severne od mesta a fašistické vojska vytvorili obranný val na juh od Svidníka v údolí Ondavy. Tu celé dni ukladali veľké množstvo mín aby čo najviac sťažili postup oslobodzovacej armády. Takže po oslobodení mesta Svidník 19. januára 1945 a potom keď sa oslobodzovacie boje presunuli viac na juh a hlavne na západ od nášho regiónu zostalo aj na tomto mieste obrovské mínové pole. Mnoho rokov vybuchovali nálože a míny v podduklianskom kraji. Hneď po oslobodení prichádzali na tieto miesta vojaci z celého Československa, vyhľadávali a zneškodňovali tieto nebezpečné nástrahy, ktoré ostali po nemeckej okupačnej armáde. Aj na uvedených mínových poliach pod Svidníkom, v údolí rieky Ondava sa striedali ženisti. Pri tejto nebezpečnej činnosti sa stávali aj tragédie a niekoľko vojakov zomrelo.
Vojaci Červenej armády operovali na čiare severne od mesta a fašistické vojska vytvorili obranný val na juh od Svidníka v údolí Ondavy. Tu celé dni ukladali veľké množstvo mín aby čo najviac sťažili postup oslobodzovacej armády. Takže po oslobodení mesta Svidník 19. januára 1945 a potom keď sa oslobodzovacie boje presunuli viac na juh a hlavne na západ od nášho regiónu zostalo aj na tomto mieste obrovské mínové pole. Mnoho rokov vybuchovali nálože a míny v podduklianskom kraji. Hneď po oslobodení prichádzali na tieto miesta vojaci z celého Československa, vyhľadávali a zneškodňovali tieto nebezpečné nástrahy, ktoré ostali po nemeckej okupačnej armáde. Aj na uvedených mínových poliach pod Svidníkom, v údolí rieky Ondava sa striedali ženisti. Pri tejto nebezpečnej činnosti sa stávali aj tragédie a niekoľko vojakov zomrelo.
Nebojovali v druhej svetovej vojne, ale stali sa jej obeťami.
Ich bojoví druhovia na miestach týchto tragédií postavili pamätníky z ktorých niektoré vydržali do dnešných dní. V lesíku, hneď za Svidníkom pri serpentínach cesty na Mestisko nad riekou Ondava sme našli pamätník s menom vojaka Jana Chudého. Na tomto pomníčku sme vylúštili časom poznamenaný nápis: „Tu obetoval svoj život pri odminovacich prácach dňa 12. júna 1948 voj. CHUDÝ JÁN nar. dňa 19. X. 1925 v Plav. Podhradí. Voj. Útvar 2245 K večnej spomienke Tvoji kamaradi od voj. jed. „Sklenica“ (Pre väčšiu vernosť nápis uvádzame v pôvodnej podobe.)
Ich bojoví druhovia na miestach týchto tragédií postavili pamätníky z ktorých niektoré vydržali do dnešných dní. V lesíku, hneď za Svidníkom pri serpentínach cesty na Mestisko nad riekou Ondava sme našli pamätník s menom vojaka Jana Chudého. Na tomto pomníčku sme vylúštili časom poznamenaný nápis: „Tu obetoval svoj život pri odminovacich prácach dňa 12. júna 1948 voj. CHUDÝ JÁN nar. dňa 19. X. 1925 v Plav. Podhradí. Voj. Útvar 2245 K večnej spomienke Tvoji kamaradi od voj. jed. „Sklenica“ (Pre väčšiu vernosť nápis uvádzame v pôvodnej podobe.)
Teda v čase svojej smrti mal necelých 23 rokov.
Ešte mladší bol mládenec ktorého pamätník sme objavili v inej časti okresného mesta. Iba 19 rokov mal v čase svojej tragickej smrti slobodník M. Kučera. Jeho pamätník je v múre plotu medzi svidníckym futbalovým ihriskom a amfiteátrom. V ľavom hornom rohu pri nápise je dnes už prázdny obdĺžnikový priestor, kde bola asi fotografia. Neumelý nápis vytesaný asi jeho bojovými kamarátmi hlása: ODEŠELS Z NAŠICH ŘAD AVŠAK V PAMĚTI NÁM ZÚSTANEŠ NAVŽDY. „VOJÁCI SEKERY“ ZDE TRAG. ZAHYNUL PŘI ODMINOVACÍCH PRACÍCH 26. 8. 1946 SVOB. M. KUČERA STÁR 19 LET – V. Ú. 5301. O ňom sa zachovala informácia, že jeho smrť bola o to tragickejšia, že bol živiteľom celej svojej rodiny.
To sú len dva príklady z mnohých obetí druhej svetovej vojny, ktorí umierali v čase keď už ľudia žili v mieri po jej skončení v rokoch po oslobodení miest a obci nášho regiónu, ktorého 67. výročie sme si pripomenuli.
Ani na nich by sme nemali zabudnúť!
Ešte mladší bol mládenec ktorého pamätník sme objavili v inej časti okresného mesta. Iba 19 rokov mal v čase svojej tragickej smrti slobodník M. Kučera. Jeho pamätník je v múre plotu medzi svidníckym futbalovým ihriskom a amfiteátrom. V ľavom hornom rohu pri nápise je dnes už prázdny obdĺžnikový priestor, kde bola asi fotografia. Neumelý nápis vytesaný asi jeho bojovými kamarátmi hlása: ODEŠELS Z NAŠICH ŘAD AVŠAK V PAMĚTI NÁM ZÚSTANEŠ NAVŽDY. „VOJÁCI SEKERY“ ZDE TRAG. ZAHYNUL PŘI ODMINOVACÍCH PRACÍCH 26. 8. 1946 SVOB. M. KUČERA STÁR 19 LET – V. Ú. 5301. O ňom sa zachovala informácia, že jeho smrť bola o to tragickejšia, že bol živiteľom celej svojej rodiny.
To sú len dva príklady z mnohých obetí druhej svetovej vojny, ktorí umierali v čase keď už ľudia žili v mieri po jej skončení v rokoch po oslobodení miest a obci nášho regiónu, ktorého 67. výročie sme si pripomenuli.
Ani na nich by sme nemali zabudnúť!
Autor: František Džalai
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Marčíko ne smiješ byty chlopčika lopatkov po holovi...
Bo sja spotyš i perecholodneš...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať