SPOZNAJTE TRADÍCIE A ZVYKY RUSÍNOV SKRZE KNIHU RECEPTOV
Oli Džupinková je rodená Rusínka, ktorá pracuje ako moderátorka spravodajstva v najpočúvanejšom rádiu na Slovensku, v Rádiu Expres. Vďaka svojim rodičom a starým rodičom hovorí po rusínsky a vie uvariť aj tatarčané pirohy. Oli vydala knihu Mamina rusínska kuchyňa, v ktorej píše o rusínskych zvykoch, tradíciách a jedlách vo svojej rodine. Knihu pripravila v spolupráci so svojím kamarátom Petrom Šuchtárom a so svojou mamou, vychýrenou kuchárkou na základe jej overených receptov, ktoré sama pripravila na fotenie. Pokúsili sa tak zanechať odkaz o tradíciách a zvykoch Rusínov skrze jedlo aj pre ďalšie generácie krajanov. Kniha je rovnako tak prostriedkom pre poznávanie kultúry Rusínov ľuďom, ktorí sa chcú o tejto kultúre dozvedieť viac.
„Kniha Mamina rusínska kuchyňa vznikla úplne náhodou,“ začína svoje rozprávanie Oli. S kamarátmi sa raz stretli na východe v obci Pichne, odkiaľ Oli pochádza. Mama jej kamarátom vyvárala rôzne tradičné jedlá z východu. Holubky, alebo tatarčané pirohy, gugeľ a iné dobroty. „Pre mňa sú tieto jedlá samozrejmosťou, ale moji kamaráti tieto jedlá jedli po prvýkrát. A vždy si robili žarty, aby moja mama vydala knihu.“ A tak sa spolu s mamou a kamarátom Petrom Šuchtárom rozhodli, že sa pokúsia zachovať tradície a spoznať tak svoje korene aj skrze jedlo. „Aj cez jedlo sa poznáva kultúra daného regiónu a miesta, odkiaľ pochádzame a my sme chceli, aby sa v dnešnej digitalizovanej dobe aspoň kúsok z toho všetkého zachoval - aby to nezostalo iba niekde zapísané a zastrčené v zásuvkách,“ dodala Oli.
PRÍBEH CELÉHO ROKU NA RUSÍNSKEJ DEDINE OPÍSANÝ V PRÍBEHOH, SPOMIENKACH A RECEPTOCH
Kniha je rozdelená do piatich kapitol, avšak, zaujímavosťou je, že sa neriadi klasickým kalendárom, ale kalendárom pravoslávneho vierovyznania. U pravoslávnych sa január začína Vianocami, a tak i prvou kapitolou knihy sú práve Vianoce. Druhá kapitola má názov Veľká noc. Nasleduje kapitola s názvom Leto na dedine, Jeseň a posledná kapitola nesie názov Zemiaková brigáda. Tá je venovaná práve výlučne receptom zo zemiakov. „Recepty sme vyberali tak, aby sme ich mohli rozdeliť do jednotlivých kapitol podľa toho, čo sa voľakedy varilo. „V knihe tak nájdete celkom 52 receptov. Pútavé je práve to, že kniha je skôr príbeh obohatený o recepty - každá kapitola má nejaký príbeh. „Pri Vianociach som napríklad opísala, aké sú tradície a zvyky v našej rodine, pretože tie sa môžu v každej rodine líšiť. Pri každom jedle je napísaný príbeh, spomienka, ktorá sa spája práve s týmto jedlom. Takže, keď tam máme recept Šepky z kyslého mlieka s džemom, opisujem, ako moja babka mne a mojim sesterniciam a bratrancom počas letných prázdnin práve šepky robila. Jedli sme ich ako deti vonku, pred domom a pod hroznom... Každé jedlo má aj svoj príbeh.“
Najväčším favoritom v rodine Oli Džupinkovej sú však tatarčané pirohy s tvarohom, holubky a gugeľ. „Sú to také tri top jedlá, ktoré mám najradšej. Aj mačanku som sa naučila variť práve vďaka tvorbe tejto knihy, pretože predtým som ju jedla iba od mamy,“ dodala Oli.
RUSÍNI SÚ S DOMOVOM SPÄTÍ PRAKTICKY VŠADE
Mama Oľga Džupinková pri príprave receptov použila len suroviny, ktoré boli v minulosti vždy doma. Naši rodičia a starí rodičia si ich mohli vypestovať na záhrade alebo nazbierať v lese. Tradične zemiaky, kyslá kapusta, fazuľa, hríby, cesnak, či orechy. V knihe nechýba ani recept na tradičnú veľkonočnú pasku či domáce klobásky. Taktiež vás poteší recept na mačanku, holubky, nalesniky, či gugeľ. Tradičné rusínske recepty z východu Slovenska pri ukrajinských hraniciach v kombinácii s príbehmi o rusínskych zvykoch a tradíciách tak odrážajú kultúru národa a umožnia vám spoznať korene Rusínov. Oli Džupinková vyrastala v rusínskej rodine, jej rodičia a starí rodičia sú Rusíni. „Pre mňa je to prirodzené prostredie. Keď som pracovala v Prešove, v Košiciach alebo potom neskôr v Bratislave, pre mnohých ľudí bolo nepredstaviteľné, že nemám Vianoce 24. decembra, že nemám Veľkú noc vtedy, kedy celý svet. Ja si to však chcem zachovať. Nechcem sa na to vykašľať, lebo tak som bola vychovávaná a vážim si a ctím si všetky tradície a zvyky, ktoré z toho vyplývajú. Som jednoducho Rusínka a netajím sa tým.“ Zachovávanie zvykov je pre Oli samozrejmosťou, symbolizuje to práve to, že Rusíni boli na našom území odpradávna, žijú tu, majú svoju kultúru a tradície - o to viac je to prirodzené. „Pre iných ľudí sme ako národnosť stále niekým, koho spoznávajú, a táto kniha je práve symbolom toho, že môžu spoznávať kultúru Rusínov, môžu sa dozvedieť viac o tom, akí Rusíni sú, aké majú zvyky a tradície a čo majú radi,” dokončila svoje rozprávanie Oli.
Veronika Lazoríková
Foto:
Alexandra Hraskova
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Hvaryť Andrij, svižyj frajir, neskušeňi Marčiki - najlipši študentki matematiky na labirski gymnazyji:
-Dnyskaj budeme robyty, to što je zakazane...!
-Štooo, ty chočeš nulov ďiľity...!?
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať