Stakčínsky cintorín je dôkazom historických momentov v Poloninách

 

Cintorín v obci Stakčín je jedinečným zrkadlom dejinných udalostí, ktoré sa prehnali Poloninami. Vedľa seba tu našli miesto posledného odpočinku stovky vojakov, ktorí padli v bojoch I. svetovej vojny aj pôvodní obyvatelia vysídlenej obce Starina.  Pod vodnou hladinou sú ukryté posledné stopy po zaplavenej dedine. Vojnové cintoríny v Starine, v Stakčíne a v iných obciach nesú brilantný rukopis významného maďarského architekta Józsefa Lampinga.

 

 STAKČÍN. Verejný cintorín v Stakčíne patrí z historického pohľadu k najzaujímavejším miestam v Poloninách. Návštevníka prekvapí výnimočnosť a rozľahlosť miesta, kde počas I. svetovej vojny vznikol unikátny vojnový cintorín.

 

Vojakov pochovali v Starine

Informácie o vojnových cintorínoch z I. svetovej vojny na severovýchode Slovenska vo svojej publikácii Mementá prvej svetovej vojny bravúrne spracovali autori Miroslav Buraľ, Martin Drobňák, Matúš Korba a Radoslav Turik. Dozvedáme sa z nej, že po tom, čo Stakčín obsadili 22. novembra 1914 ruské vojská, podnikali vojská rakúsko-uhorskej armády protiútoky, ťažké boje trvali do 27. novembra, keď ruské jednotky z obce vytlačili. Na jar v roku 1975 sa však frontová línia ustálila pri Zvale a Veľkej Poľane. Ranených a padlých počítali na tisíce. V obci Starina pochovali 117 rakúsko-uhorských vojakov. Hroby boli osadené do polkruhu, v hornej časti cintorína sa nachádzal pomník s tabuľkou Pamiatke padlým 1914. Dozor nad cintorínom v období 1. ČSR zabezpečovala Žandárska Stakčína v Stakčíne a hroby udržiaval Ján Németh zo Stakčína. Cintorín však začal po II. svetovej vojne chátrať. V roku 1986 pred výstavbou vodárenskej nádrže Starina telá vojakov, ale aj civilistov z cintorínov v Starine exhumovali a preniesli na cintorín do Stakčína. Pomník geodeti ušetrili s tým, že ho zakryje voda. Dnes sa nachádza 7 metrov pod vodnou hladinou. V roku 1997 tabuľku vyzdvihli potápači.

 

Vojnový cintorín na Panskej hore

Padlých vojakov pochovávali v Stakčíne na miesto zvaná Panská hora. Na ploche 6 621 metrov štvorcových tu pochovali až 960 vojakov. Známych podľa mien je 495 rakúsko-uhorských, 37 ruských a neznámych je 428 vojakov. Hroby sú usporiadané v 34 radoch. Vojakov pochovali do 590 hrobov, z nich 569 bolo jednotlivých, 3 sú spoločné a 18 ich je hromadných. Mnohé telá preniesli z okolitých lesov. V roku 1933 vznikol na Panskej hore obecný cintorín, po roku 1989 hroby na cintoríne splanírovali a uvažovali o jeho zrušení. Dobrovoľníci a nadšenci vojenskej histórie však v roku 2007 dokázali urobiť malý zázrak a cintorínu vrátiť jeho pôvodnú podobu. Na tabuľkách sú mená vojakov, pod niektorými je uvedená aj ich funkcia v armáde.

 

Starinský cintorín

O kus ďalej našli miesto svojho posledného odpočinku obyvatelia Stariny, ktorí boli pochovaní na miestnom cintoríne. Keďže budúci zdroj pitnej vody nepripúšťal zachovanie existencie hrobových miest, telá exhumovali. „Starinský cintorín je tam za Domom smútku, spoznáte ho podľa múrika. Aj doska je na ňom,“ navigovala nás pri našej návšteve staršia pani s chlapcom. O tom, že hroby sú staré, svedčia nielen dátumy na krížoch, ale aj zvetraný materiál. „To už nikto nežije, kto by tam chodil. Všetci dávno poumierali,“ dodáva pani. Vedľa Starinčanov ležia Stakčínčania a na kraji cintorína sa zachovalo zopár hrobov židovských obyvateľov a päť hrobov nelegálnych migrantov, ktorí zomreli v Poloninách.

 

Lampingov rukopis

Cintorín v Stakčíne navrhol architekt József Lamping z Kapošváru, referent Správy vojenských cintorínov. Tento cintorín patrí k jeho najvýznamnejším. Lamping navrhol aj vojnový cintorín v Starine. Bol projektantom vojenských cintorínov v mnohých obciach Horného Uhorska od Zborova po Verecký priesmyk. Vojenské cintoríny vybudoval ešte v obciach a mestách: Humenné, Medzilaborce, Stropkov, Horný a Dolný Svidník, Veľká Poľana, Kučalata, Parihuzovce, Ruský Potok, Príslop, Užok, Skotarske na Ukrajine.

 

Text: korn

Foto: archívne zábery KVH Beskydy