STÁL PRI ZRODE HUDOBNÝCH TALENTOV. K 70. VÝROČIU ÚMRTIA ALEXEJA SUCHÉHO

 

25.03.1904 narodil sa v Hostoviciach, okr. Snina, Alexej Suchý, učiteľ, organizátor speváckych krúžkov detí a dospelých. Študoval v Prešove na učiteľskom seminári, učil na školách v Zbudskej Belej a v Medzilaborciach. Upravoval ľudové piesne, skladal aj sám pre detský súbor, obecný súbor a dramatický krúžok, s ktorým naštudoval niekoľko hier ako Vertep, Kandidati, Ponemčený Jurko, kompozíciu na motívy tvorby bajkára Ezopa. Radvanský malý komorný orchester spolu s učiteľmi z okolia naštudoval jeho vlastnú operu. Založil Okresný učiteľský zbor v Medzilaborciach, ktorý sa predstavil v mnohých mestách Československa a spolu s A. Ljubimovom v Kalinove založili školský balalajkový orchester. Zomrel 22.12.1950. Zdroj: Rusínske kalendárium

*********

Učiteľ, riaditeľ, kantor, spevák, herec, dirigent, dramaturg, režisér, zberateľ a upravovateľ ľudových piesní pre detské a miešané spevácke zbory; zakladateľ, umelecký vedúci a dirigent Okresného učiteľského speváckeho zboru v Medzilaborciach, autor detských operiet, referent pre kultúru a tajomník školského inšpektorátu. Takto poznali Alexeja Suchého v rokoch 1922 - 1950 občania Zbudskej Belej. V tejto obci pôsobil ako učiteľ a riaditeľ Štátnej ruskej ľudovej školy až do svojej smrti. Zomrel 22. 12. 1950. Pochovaný je na humenskom cintoríne.
 
Lásku k rodnému kraju prejavil už v začiatku pôsobenia v učiteľských službách. Zakladal spevácke zbory, ochotnícke divadelné súbory, komponoval detské operety, ktoré so žiakmi nahrával v rozhlase. Založením Učiteľského speváckeho zboru v Medzilaborciach v roku 1923 sa položili pevné základy zborovému spevu na hornom Zemplíne. V učiteľskom zbore spievali učitelia nielen z Medzilaboriec, ale aj z mnohých obcí okresu. S programom zbor vystupoval v rôznych mestách i obciach východného Slovenska. V Prešove bol na ich vystúpení aj významný slovenský dejateľ Jozef Škultéty, ktorý ocenil majstrovstvo speváckeho zboru slovami: „Naši bratia Rusíni, malý národ, ale my Slováci môžeme sa od nich učiť zborovému spevu.“
 
Už v roku 1933 sa zbor vydal na veľké koncertné turné po Československej republike. Postupne sa predstavil v Prešove, Bratislave, Brne, Přerove, Prostějove, Kroměříži, Olomouci, Tábore i v Prahe. Tam všade v preplnených sálach zožal zbor veľký úspech. Napríklad v Brne došlo k stretnutiu so slávnym zborom moravských učiteľov, ktorý založil Ferdinand Vach v roku 1903 z absolventov učiteľského ústavu v Kroměříži. Jeho dirigenti sa veľmi pochvalne vyjadrovali o kvalite rusínskeho zboru z Medzilaboriec a najmä o veľkom talente jeho umeleckého vedúceho a dirigenta Alexeja Suchého. V Olomouci po koncerte, na želanie publika zbor zaspieval v chráme celú liturgiu východného obradu.
 
Na tomto veľkom zájazde mal 120 členov. Uskutočniť tak náročný zájazd bez vlastných finančných prostriedkov bolo možné len pri perfektnej organizácii A taký organizátor sa našiel v osobe okresného školského inšpektora Václava Polka, pôvodom Čecha. Cesta zboru sa stala manifestáciou bratských vzťahov a potvrdením slovanskej vzájomnosti. Po návrate z úspešného zájazdu, z iniciatívy Alexeja Suchého bol vytvorený orchester ľudových nástrojov, ktorý organizačne viedol a dirigoval Suchého priateľ Alexander Ljubimov Repertoár Okresného učiteľského speváckeho zboru v Medzilaborciach bol už v prvých rokoch jeho existencie veľmi bohatý. Zbor mal nacvičených 71 zborových skladieb. Z 23 ukrajinských piesní ľudových najviac obe censtvo vedeli potešiť „Reve ta stohne Dnipr širokij, Steli sja barvinku; Ščedrik; Oj, ne chodi Hricju.“
 
Alexej Suchý v dramaturgii myslel aj na piesne svojho rodného kraja, ktoré zozbieral a pre zbor upravil. Do repertoáru sa dostalo 20 piesní a časť z nich vošla aj do repertoáru Podduklianskeho ukrajinského ľudového súboru v Prešove v prvých rokoch jeho činnosti. Dvanásť ruských piesní dostatočne preskúšalo kvalitu zboru, jednotlivé hlasy a predovšetkým sólistov (A. Andrejkovičová, J. Sopko, J. Mlynarič. Š. Kovalčík, P. Ščerbakov a M. Bilinský). Vždy sa páčili piesne „Večernij zvon; Bajkal; Vniz po matuške Volge alebo Vdoľ po ulice metelica meťot.“ Pevné miesto v repertoári mali piesne slovenské ako „Ja som bača; Anička mlynárova; Boleráz, boleráz; Zahučali hory; Nitra, milá Nitra; Trenčianske hodiny a Slovenčina moja.“
 
Z českých a moravských to boli „Čechy krásne, Čechy mé; Moravo, Moravo; Jsem Moravan a Moravská kalina.“ Spievali sa aj zborové skladby chorvátske, španielske, francúzske, poľské i nemecké. Klasika bola zastúpená dielami hudobných skladateľov Mykolu Lysenka, Modesta Petroviča Musorgského, Nikolaja Rimského-Korsakova, Piotra Iľjiča Čajkovského, ale aj Stanislava Moniuszku a Bedřicha Smetanu. S menom Alexeja Suchého sú spojené aj prvé zápisy rusínskych piesní po obciach východného Slovenska. V roku 1948 sa uskutočnila prvá vedecká etnograficko-folkloristická expedícia, v ktorej ľudové piesne zapisovali Alexej Suchý a Juraj Kosťuk Vtedy zapísali 280 melódií s textami.
 
V expedíciách sa pokračovalo a rusínske piesne sa zapisujú aj v dnešnej dobe. Boli a sú to opäť učitelia, ktorí majú veľkú zásluhu na tomto bohatstve našej piesňovej kultúry. Úspešnou činnosťou medzilaborského učiteľského zboru boli položené pevné základy zborového spevu v tomto cípe republiky. 
 
Tri roky po smrti Alexeja Suchého v Medzilaborciach vzniká prvý profesionálny ukrajinský súbor piesní a tancov, ktorého hlavnými organizátormi a vedúcimi boli jeho najbližší priatelia rusínskej a ukrajinskej kultúry na Slovensku, Juraj Kosťuk a Alexander Ljubimov. V roku 1954 bol založený aj hudobno-spevácko-tanečný súbor Verchovina, ktorý bol pokračovateľom Suchého učiteľského zboru. V medzilaborskej Verchovine pôsobili také dirigentské a muzikantské osobnosti učiteľov ako Július Zápotocký, Mikuláš Fecura, Michal Prokipčák, Vladimír Ljubimov, Ivan Mihalič, Andrej Micaj a ďalší. Mali veľké pochopenie pre šírenie kultúry medzi obyvateľstvom svojho regiónu.

O bohatej studnici hudobných talentov v tomto regióne svedčí aj jednoznačné rozhodnutie Kultúrneho zväzu ukrajinských pracujúcich Československa (dnes Zväz Rusínov-Ukrajincov SR) uskutočniť v Medzilaborciach festival piesní a tancov. Dnes táto národnostná menšina už má niekoľko festivalov, kde sa prezentuje kultúra Rusínov - Ukrajincov žijúcich v Slovenskej republike. Najlepšie o tom svedčí fakt, že v polovici júna sa každoročne konajú Svidnícke slávnosti, ktoré sú s folklórnym festivalom vo Východnej najstarším podujatím tohto druhu.

Nedožité 100. výročie narodenia Alexeja Suchého si pripomenuli občania Zbudskej Belej i celej Laboreckej doliny 24. júla v roku 2004 na slávnostnej akadémii, na ktorú boli pozvaní starostkou obce Valikou Goncovou všetci bývalí žiaci Alexeja Suchého. A ako na svojho pána učiteľa spomínal rodák zo Zbudskej Belej, Ing. Fedor Hirka, plukovník vo výslužbe? 

„Bol som žiakom Alexeja Suchého. S odstupom času musím konštatovať, že to bol nadaný učiteľ, schopný pedagóg, ktorý svojimi znalosťami presahoval odbornú úroveň mnohých pedagógov na Slovensku v tejto dobe. Všetko, čo robil, robil s láskou, dôkladne a zodpovedne. S cieľom naučiť žiakov čo najviac. Veľa jeho žiakov v osobnom živote a pracovnom procese dosiahlo pozoruhodné výsledky. Vďaka jeho vplyvu na našu výchovu, vedomosti a zručnosti mnohí z nás dosiahli vysokoškolské vzdelanie. Nebáli sa ísť z malej dedinky Zbudská Belá do sveta, za svojím cieľom a vyštudovať. Aj za to mu patrí vďaka.“ 

Vďační Zbudskobeľania na rodáka z Hostovíc stále spomínajú aj zriadením pamätnej izby a inštalovaním pamätnej tabule. Pamätnú izbu často navštevujú aj zahraniční hostia – naši krajania, kultúrni pracovníci, ktorí Alexeja Suchého poznajú cez ľudovú pieseň. Vlastivedné publikácie, slovníky, odborné články, festivalové piesňové programy s menom tohto rusínskeho dejateľa obohacujú našu kultúru. 
 
Bartolomej Soták, hudobný pedagóg a žiak Alexeja Suchého