Stalo sa pred 10 rokmi... Vzniká politická strana Náš kraj

Prešov sa stal v sobotu /10.4.2010/ svedkom pozoruhodnej akcie – stretli sa tu národnostné občianske združenia východoslovenského regiónu. Stretnutie iniciovalo Združenie inteligencie Rusínov Slovenska (ZIRS) a ďalší rusínski aktivisti, ktorí už dlhšie hľadajú spôsob ako „zobudiť“  severovýchodný región a nenechať ho čoraz hlbšie sa prepadávať do sociálneho, a najmä ekonomického marazmu.

Ako povedal na podujatí jeden z  organizátorov, politológ Alexander Duleba, „tento kraj patrí na Slovensku k najchudobnejším. Ani jedna politická strana pôsobiaca na celoslovenskej úrovni však neponúka ucelený program pre jeho rozvoj. Chýba tu subjekt, ktorý by mu jednak pomohol vyriešiť vnútorné regionálne problémy a jednak ponúkol dobrý program , spoluprácu a univerzálne riešenia vhodné aj pre celé Slovensko.“

Sonda do etnických koreňov
Aj pre tieto dôvody sa ZIRS už v roku 2009 rozhodlo urobiť projekt na vyškolenie mladých lídrov Prešovského kraja. Súbežne s projektom sa začali rodiť aj snahy o spoločnú platformu nielen rusínskeho, ale všetkých etník zo severovýchodu, na ktorej by sa rozbehla systematická spolupráca. Do tejto mozaiky zapadlo v sobotu aj prešovské stretnutie.

Šlo o široké fórum národnostných, cirkevných, sociálno-charitatívnych, mládežníckych organizácií a občianskych združení blízkych v prvom rade rusínskemu a ukrajinskému etniku. V podstate šlo o sondážnu akciu, ktorá mala ukázať, či sa ľudia žijúci pod dvojjedinnou (rusínskou a ukrajinskou) etnickou nálepkou, ale často s diametrálne odlišným smerovaním, videním národnostnej otázky aj politicko-kultúrnym dedičstvom – dokážu na niečom dohodnúť. Na podujatie tak boli pozvaní jednotlivci i predstavitelia desiatok organizácií z okresov Bardejov, Humenné, Medzilaborce, Prešov, Snina, Stará Ľubovňa, Stropkov a Svidník, ale aj ľudia z Bratislavy.

Prečo nový subjekt
Neprišli všetci pozvaní, ale aj tak bolo účastníkov okolo 40. Aby mali predstavu, čo sa v rámci vznikajúcej platformy už urobilo od jesene 2009, úvod patril  informáciám o projekte školení mladých lídrov, o sociologickom prieskume národnostného zloženia v Prešovskom kraji,  o jeho ekonomickom potenciále, ale napríklad aj šanci na zužitkovanie peňazí z európskych fondov. 

V ďalšom bloku moderátor Alexander Duleba analyzoval dôvody, prečo a kam by mala smerovať činnosť spoločnej platformy. Pripomenul množstvo faktov o zaostávaní regiónu. „V rámci eurofondov sa prerozdeľuje v Prešovskom kraji 2,3 miliardy eur, ale kadiaľ tečú, kde sú? Dokedy tu bude chýbať základná cestná infraštruktúra? Prečo sa má stavať diaľnica k Dukle, keď na poľskej strane sa s diaľnicou neráta? Ako to, že v tomto regióne sa niekde ani nedovoláte na mobil, lebo tu chýba pokrytie? Ako môžu podnikatelia úspešne podnikať v tunajšom prostredí, kde  sú na to často horšie podnikateľské podmienky, ako vidíme z poľskej strany?“

Keďže doterajšie riešenia, prichádzajúce väčšinou zhora, miestnym problémom takmer nepomohli, začať treba asi inak. Zdola. Tomu by mohli pomôcť nielen vyškolení lídri, ale aj vznikajúca platforma, čo by sa postupne preklopilo aj do politiky a do založenia regionálnej strany. Jej „politické desatoro“ odprezentoval na stretnutí  opäť Alexander Duleba. Okrem iného zdôraznil, že, „národnostná identita, vierovyznanie či iná orientácia sú a musia zostať súkromnou vecou jednotlivca“. Navrhol a zdôvodnil aj názov nového subjektu – NÁŠ KRAJ. Takéto slovné spojenie by podľa neho mohlo zabodovať tým, že je neutrálne a nesie i historické posolstvo (okrídlené spojenie, ktoré používali „našy ľude“ v Amerike pri návratoch do vlasti: „Idu do kraju.“) 

Diskusia odkryla karty
Priestor otvorený v diskusii využila väčšina prítomných. Emócie a subjektívne prejavy však vysoko prevážili racionálny prístup. Mnohí si neuvedomili, akú si tým vystavili vizitku. Ukrajinské a rusínsko-ukrajinské združenia hlavne spropagovali samy seba, cieľavedome sa vyddeľujúc od Rusínov nielen jazykovo, ale aj slovnou ekvilibristikou o etnických názvoch Rusínov.

Prítomní vekovo najstarší zástupcovia rusínskych organizácií – zväčša nad 60-70-roční páni – prišli na stretnutie živiť vlastné dlhoročné spory a krivdy s ukrajinskou menšinou, ale aj chaos okolo vlastníctva Ruského domu v Prešove.

Vekovo mladší zástupcovia rusínskych organizácií sa k podstate stretnutia postavili najvecnejšie. Osobitným prínosom boli kultivované vystúpenia duchovného otca Soroku z Osadného, ktorý podčiarkol kresťanský obsah budúcej strany.

Cieľom sú komunálne voľby
Popoludňajší blok sa sústredil na stanovy budúcej regionálnej strany, na jej politický marketing a konkrétne kroky, vrátane prípravy petičnej akcie na zber podpisov. Ako zdôraznila za predsedníckym stolom Alena Minarská, „parlamentné voľby, najmä vzhľadom na časovú blízkosť, už nemôžu byť v momentálnej fáze príprav našou prioritou. Finále našich najbližších snáh budú komunálne voľby pripadajúce na koniec tohto roka.“

Ján Lipinský otvoril problém sídla strany. Prešov alebo Bratislava? Podľa neho by bolo „doslova symbolické, keby sa podarilo dohodnúť s  ľuďmi, ktorí majú v rukách prešovský Ruský dom a keby bolo sídlo tam. Stačila by jedna kancelária.“ Zatiaľ je to však vzhľadom na dlhoročné spory medzi skutočnými a údajnými vlastníkmi domu nereálne. Šancu strany na to – presadiť sa v politickom prostredí Slovenska – rozobral v spojení s marketingovými aktivitami Miroslav Knap, ktorý zabezpečuje aj komunikačnú časť príprav.

Organizačne by mal prvé kroky, ako aj registráciu strany NÁŠ KRAJ na ministerstve vnútra zabezpečiť trojčlenný prípravný výbor. Za jeho členov sa v závere stretnutia vybrali Alexander Duleba, Ján Lipinský a Ľuba Kráľová.
 
(Spracovala Táňa Rundesová)