Stanislav Stankoci – DEFRAGMENTÁCIE

 

Maliar a grafický dizajnér Stanislav Stankoci (nar.1959 v Snine, detstvo prežil  v Hostoviciach) patrí medzi strednú generáciu slovenských výtvarných umelcov. Študoval na Strednej umelecko-priemyselnej škole v Košiciach (1974-1978) a odbor úžitkovej grafiky na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (1978-1984). V rokoch 1982-1983 absolvoval študijný pobyt na École Nationale Supériéure des Arts Décoratifs v Paríži a v rokoch 1992-1993 študijný pobyt na University of Industrial Art v Helsinkách. Po ukončení štúdií pôsobil v slobodnom povolaní. Od roku 1989 sa venuje pedagogickej činnosti. V rokoch 1989-1992 pôsobil na Fakulte architektúry STU v Bratislave a od roku 1992 pôsobí na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pôsobil ako vedúci Katedry grafického dizajnu (2001-2007). V roku 2003 sa habilitoval za docenta v odbore dizajnu, v roku 2009 bol menovaný profesorom a v roku 2007 prorektorom pre rozvoj, umenie a výskum VŠVU. Od roku 2011 sa Stanislav Stankoci stal rektorom Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave. 

 

Za svoju grafickú tvorbu získal viacero ocenení, medzi nimi napr. opakovane cenu za najkrajšiu knihu roka alebo ceny za plagátovú tvorbu. V priebehu doterajšej tvorby sa autor venoval maľbe, kresbe, grafike a počítačovej grafike, plastike a objektu, grafickému dizajnu a oblasti vizuálnej komunikácie.

 

Stanislav Stankoci vystavuje od polovice osemdesiatych rokov uplynulého storočia. V širších súvislostiach svojej tvorby a generácie patrí k autorom, ktorí svojou ranou tvorbou a prienikom na scéne výtvarného umenia razantným spôsobom zmenili charakter predovšetkým mladej slovenskej maľby, jej hodnôt, estetickej orientácie a maliarskeho myslenia a priniesli do aktuálneho vývoja slovenského maliarstva nový výtvarný prejav, odmietajúci konvencie a dogmy dobového slovenského maliarstva.

 

Vo voľnej tvorbe sa prezentoval ako programovo individuálny maliar. Jeho maľba od začiatkov sa rozvíjala na kultivovanom maliarskom geste a jemnosti a vo výraznej  výtvarnej komplikovanosti vytváraných štruktúr. Prezentoval sa ako výrazný kolorista s jemným farebným cítením. A s delikátnym svetom skrytých foriem mikropríbehov a zastretých osobných pocitov. 

 

Stankociho maľby nás odkazujú k biologickému svetu organických foriem. Bunky, schránky a podobné objekty vytvárali dôsledne abstrahované štruktúry. Stankoci typickým spôsobom vstupuje do malieb s výrazných grafickým cítením, vytvárajúcim kontrast maliarskych čistých polí a hustých graficky cítených štruktúr. 

 

V poslednej časovej línii tvorby rozvíja grafické videnie, viazané na tristné postavenie človeka v súčasnom svete, ktorého pravidlá sú akoby nastavené nad rámec jeho chápania a jeho ľudskej podstaty. V sérii printov prepája svoje maliarske a grafické myslenie so skúsenosťou grafika -  dizajnéra. Stankoci pracuje s textovou štruktúrou ako vizuálnym systémom, ktorý rezignuje na svoju obsahovosť. Slová, pojmy, posolstvá  sa stávajú len chaotickou štruktúrou, strácajúcou schopnosť relevantnej výpovede. Strata schopnosti komunikácie predstavuje ťaživé i pálčivé Stankociho výtvarné posolstvo a silné gesto, ktoré prostredníctvom vizuálne príťažlivých printov reaguje na autorove  silnejúce frustrácie z reality, na hodnotovú krízu a poznávanú kulturologickú skepsu. Stankoci formuluje odpoveď, ktorú stíšená lyrizujúca a intímna maľba nemohla  postulovať. Umelcova silnejúca skepsa z rozkladajúcej sa štruktúry spoločnosti ako defragmentovaný obraz sa prenáša do jeho grafickej tvorby, vyjadruje jeho osobné memento svetu, zložitého a nepochopiteľného, vedúceho k strate identity hodnotového ukotvenia v poznávanej zložitej a neprehľadnej štruktúre bytia.

 

Prezentácia umelcovej tvorby v Humennom a v Snine je pripomienkou umelcovej spojitosti s miestnym prostredím, v ktorom ľudsky vyrástol a do ktorého sa pravidelne vracia. Prezentácia Stankociho tvorby by mohla predstavovať po jeho viac ako dvadsaťročnom prezentačnom odmlčaní sa v Humennom žiaducu pripomienku jeho zrelej autorskej výpovede.

 

Stanislav Stankoci patrí medzi významné osobnosti, spojené s miestnym regiónom, ku ktorému si svoj vzťah neustále pripomína. Máme za to, že túto skutočnosť vhodnou formou pripomenie i zamýšľaný výstavný projekt výstavy z jeho voľnej výtvarnej tvorby.

 

Peter Markovič