Staré budovy podnikatelia nezbúrali, teraz sú magnetmi obcí

Skoro v každom meste či obci stoja staré budovy, ktoré sú už na prvý pohľad zaujímavé svojou architektúrou. Panská sýpka v Stakčíne a storočná škola v Ubli mali šťastie na nových majiteľov so vzťahom k histórii. Krypta Barkóciovcov bude možno raz múzeom pod hradom Čičva. Všetky tri budovy majú spoločné to, že sú kultúrnym dedičstvom a zároveň aj stelesnením budúceho rozvoja cestovného ruchu v regióne.

 

STAKČÍN/UBĽA/SEDLISKÁ. Návštevníkov regiónu Zemplína priťahujú miesta s bohatou históriou, ktorých tu nemáme málo. Časom ale postupne ubúda miest, ktoré krášlia pôvodné stavby. Tie nahrádza nová výstavba a obce tak prichádzajú o nádych histórie. Nie všade je to ale pravidlom.

 

Z panskej sýpky je autoservis

V centre Stakčína v okrese Snina upútava pozornosť budova autoservisu. Už na prvý pohľad je ale zrejmé, že ide o starý, no citlivo rekonštruovaný objekt. „Je to panská sýpka, pravdepodobne z prelomu 18. až 19. storočia. Bolo tu samostatné stakčínske panstvo. V tomto období tu bol šľachtický rod Szirmayovcov, teda je teoreticky možné, že bola postavená za nich. Vedľa bol gréckokatolícky chrám z druhej polovice 18. storočia. Zachoval sa  jeden záber z I. sv. vojny, keď tam bol lazaret. Sú tam nafotení vojaci, ako ležia a zboku vidno práve túto sýpku, ako je prepojená kamenným múrom s vchodovou bránou ku kostolu. Z druhej strany sýpky, kde je teraz predajňa potravín, tam stál vtedy evanjelický kostol. Bol postavený v polovici 19. storočia, zbúrali ho po I. sv. vojne. V sýpke malo panstvo pšenicu, obilniny, dole v pivnici zemiaky. Hneď oproti sýpke, ako je teraz tank, bol vodný mlyn. Mali premyslený systém. Vodný kanál viedol popri kaštieli cez park. Boli tam kúpele, vedľa bazén, kde sa plávalo a voda tiekla k vodnému mlynu, ktorý bol oproti sýpke. Je zaujímavá aj tým, že kamenná pivnica je určite najväčšia v okrese Snina,“ uviedol Miroslav Buraľ. Sýpku vlastní súkromný podnikateľ Peter Čokyna, ktorý v nej má autoservis. O tom, že by sýpku zbúral, ani na chvíľu neuvažoval. „Spája sa mi s ňou celé moje detstvo,“ povedal. Je to miesto, ktoré ho spájalo aj s jeho manželkou, ktorá bývala v susedstve. Sýpku citlivo zrekonštruoval a dnes priťahuje pozornosť domácich, ale aj návštevníkov, ktorí smerujú do Národného parku Poloniny.

 

Zo storočnej školy je pekáreň

V centre obce Ubľa v okrese Snina pri rieke Ubľanka stála od roku 1924 štátna škola. Podľa Buraľa v nej bola veľká trieda so širokými oknami, drevená podlaha, katedra, tabuľa, kachle a aj riaditeľský byt s pracovňou, spálňou, kuchyňou a komorou. Keďže jej prvý riaditeľ sa volal Lacanyč, školu potom volali Lacanyčova. V súčasnosti je v tejto budove Ubľanská pekáreň. Podnikateľ Miroslav Holub uviedol, že keď budovu kupoval, videl výhodu v jej zaujímavej architektúre. O tom, že by ju zbúral, neuvažoval a pustil sa do jej rekonštrukcie. Najviac ho zaujala povala budovy, ktorá pripomína hradný krov. Budovu si všímajú turisti, ktorí Ubľou prechádzajú na Ukrajinu alebo cykloturisti, ktorí sa tu vyberú na výlet. Podľa Daniely Galandovej, riaditeľky Neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, majú mnohé obce v Poloninách bohaté kultúrne dedičstvo. Podarí sa ho však zachovať len stanovením systémových pravidiel, vytváraním zoznamov pamätihodností miestneho významu. „Napriek tomu, že ochrana a obnova kultúrneho dedičstva často nepatrí medzi hlavné priority samospráv, práve kultúrne dedičstvo menšín má z dôvodu svojej jedinečnosti nepopierateľné predpoklady pre zvýšenie návštevnosti týchto obcí a v konečnom dôsledku aj zlepšenie ich sociálno-ekonomickej situácie,“ uviedla.

 

Z krypty chcú mať múzeum

Zvýšenie návštevnosti zaregistrovala obec Sedliská vo Vranovskom okrese na hrade Čičva. Hrad obnovuje novovzniknuté občianske združenie a obec urobila aktivity vedúce k zatraktívneniu podhradia, ktorému dominuje socha sv. Cyrila a Metoda či informačné tabule. Nečudo, že sa tu dokážu zdržať slovenskí aj zahraniční turisti. Najčastejšie Poliaci a Maďari. Starosta obce Jozef Dobrocký uviedol, že obec chce artefakty, ktoré sa spájajú s históriou hradu Čičva, vystavovať v expozícii spolu s Vlastivedným múzeom na hradnom kopci. Najvhodnejší objekt sa javí krypta Barkóciovcov. „Začali ju stavať v roku 1909, mala slúžiť na uloženie ľudských pozostatkov, no v čase I. sv. vojny sa s výstavbou prestalo. Barkóciovcov pochovali na cintorín v Podčičve. Tá krypta teda zostala v pôvodnom stave. Je vyrobená z liateho betónu. Celý skelet stavby je vyrobený z jedného kusa betónu a ten je škrabaný. Pôsobí impozantne a mohutne,“ popísal Dobrocký. „Tá krypta dlhé roky stála nevyužitá. Potom v 60. – 70. rokoch minulého storočia tam mala mládež z obce tanečné zábavy,“ uviedol s tým, že zrejme v tom čase prešla do vlastníctva obce. Obec neskôr oslovil súkromný podnikateľ, ktorý v nej chcel mať reštauráciu. Obec s ním uzatvorila nájomnú zmluvu na 25 rokov. Vzhľadom na 5-ročnú výpovednú lehotu mu dala obec Sedliská vlani výpoveď. Podnikateľa pozvú na rokovanie obecných poslancov, pretože aj napriek výpovedi prejavil záujem v objekte ďalej podnikať, aj keď tam reštauráciu nemá. Do objektu investoval, zapojil tam elektrickú energiu, vodu, vymenil okná a aj vstupné dreve. „Pretože  je tam plochá strecha, v značnej miere sa na nej usadili náletové dreviny a poškodzujú ju. Ak počasie dovolí, tak nálety odstránia pracovníci malých obecných služieb. Kryptu sprístupníme a urobíme aj schodíky a zábrany, aby sa k nej dalo pohodlne dostať, pretože o hrad a okolie je veľký záujem. V nedeľu pred dvomi týždňami  bolo na hrade okolo 60 návštevníkov. Nedávno tam bol zájazd z Maďarska. Život na hrade a aj v okolí hradu začína, lebo nielen hrad, ale aj hradný kopec je zaujímavý,“ povedal Dobrocký.

 

Anna Kornajová