Starec - kráľ prešovských vandrákov

Ženu si zvesil z plota a živí sa zabíjaním krýs

Je kráľom prešovských trampov. Jeho pesničky zľudoveli, za všetky spomeňme len hit skupiny Mloci Marja Kovaľova. Pracuje ako deratizátor a hoci sa takmer priotrávil plynom, na svoju prácu nedá dopustiť. Pojem medzi vandrákmi, neprehliadnuteľná postava s dlhou sivou bradou - Starec.  
Keď sa povie Milan Sopoliga, väčšine ľudí to nič nepovie. Avšak hádam nieto v Prešove trampa a čundráka, ktorému by nič nehovorilo - hoci len z počutia - meno Starec.
 

Samotná príroda je o ničom
So Starcom sme sa zišli na stretnutí šerifov trampských osád, ktorí po rokoch pripravujú spoločný jarný oheň. "Ľudia sa stále schádzajú, jednotlivé osady, ale chýba nám vzájomný kontakt osád, Košičania, Vranovčania... Dakedy to bolo viac prepojené," hovorí Starec, ktorý očakáva na akcii aj viac mladých kamarátov. Hoci hovorí: "Mladosť nemá s vekom nič spoločné. Ja mám 60 a viac rokov a necítim sa starým."

Trampovanie nie je zaujímavé vtedy, keď je pekne a svieti slnko. "Čím je horšie počasie, tým sú lepšie spomienky. Keď si zablatený, hladný, nemáš cigaretu a do najbližšej krčmy je desať kilometrov, potom sa na to spomína."

Medzi čundrákmi je Starec legendou. Trampom sa stal prirodzene. "Buď na to máš, alebo na to nemáš. Je to vzťah, a to nielen k prírode, samotná príroda je o ničom. Je to o kamarátstve a týchto veciach."
 

Najkrajší rytier z Hrochária
A ako sa stal kráľom? "To je smiešne. V Drienove, na Malej Kanade, urobili kamaráti, po slovensky povedané, bandžur (jazierko - pozn. red.). Povedali sme si, že kto sa v tom bandžure menom Hrochárium okúpe, dostane vypiť rum a stane sa rytierom. A keď už boli rytieri, tí si povedali, že chcú svojho kráľa. A ja som tam bol zďaleka najkrajší," rozpráva Starec a s povestným úsmevom upresňuje: "Teda dvaja boli. Jeden bol z Čiech, volal sa Hezoun, a potom Starec."

A prečo má vlastne Milan Sopoliga prezývku Starec? "To hádam ide s vekom," pokračuje v trefných odpovediach.

Mloci = vander, muzika, ale i spoločenský tanec
Aj k Mlokom sa dostal úplne prirodzene. "Mloci sú kapela a Mloci bola trampská osada. Beďo Kvašňák a táto partia. To sú už, povedal by som, prastarci - dinosauri..."

V tejto súvislosti M. Sopoliga spomína starú partiu vandrákov. Viacerí už nežijú (Marián Varga, Peter Staník, Marián Muška, Marián Kusalík), ďalší patrili medzi intelektuálnu časť Mlokov (Peter Lieskovský, Ivan Benko), alebo rozbiehali bigbít v Prešove (Milan Országh). "My sme spolu tancovali. Muziku sme robili spolu, chodili na vander," hovorí o Mlokoch s tým, že spoločenským tancom sa vtedy venovali všetci mladí. "Nebožtík Jano Ščasný hovoril: 'Naučím tancovať aj medveďa." Ide o ten styk, teda dotyk, nie styk, o tú spoločenskú výchovu." Mená ako Jano Ščasný, Dodo Hutka či ešte aktívny Belo Hartmann by podľa neho nemali upadnúť do zabudnutia, pretože "oni to ťahali".
 

Nemá rád "stukošov"
Piesne Milana Sopoligu a Mlokov vznikli vraj prirodzene, od nápadu k nápadu a v partii kamarátov. Čím to je, že zľudoveli a prežili? Podľa Starca je to jednoduché. Nesmie sa v nich objaviť slovo "láska" ako sprofanovaný pojem, nesmie sa tam objaviť rým typu "krava je zelená, krava je červená" a má v nich byť trochu optimizmu, pretože Starec nemá rád "stukošov" s textami ako "mňa už nikto nemá rád, kam ja svoju hlávku zložím".

Milan Sopoliga napísal asi dvesto pesničiek. Mnohé sa hrajú dodnes pri ohni, iné sa dostali aj na platne. Prešov je podľa Starca preto muzikantským mestom, lebo má silný základ. "Na Starej Dúbrave sa stretli, vytiahli gitaru, hrali. Je rozdiel, keď pasívne počúvaš muziku, a keď zahráš tých pár akordov. Hoci 90 percent z nich toho zanechalo, hudbe rozumejú a vedia aspoň tie dva akordy aj zahrať. Nielen ju pasívne počúvať."

Pipu zvesil z plota
Na spomenutej Starej Dúbrave sa zoznámil aj so svojou ženou Pipou. "Zvesil som ju z plota," hovorí. Bolo po záverečnej, Pipa preskakovala plot, tak ju z neho zvesil a... "odvtedy sa jej neviem zbaviť".

Vyučený baník už 25 rokov pracuje ako deratizátor. Nie je to tuctová robota, stáva sa pri nej všeličo. Napríklad ostal ležať priotrávený pred mlynom, vďaka čomu sa dostal aj do hlavných správ.
 

Kovaný "komouš" tvrdil, že je Biľakov synovec
Politicky sa považuje za "komouša". Hoci ho dva razy zo strany vyhodili: "Druhý raz, keď už bolo treba dávať červené knižky, tak som sa pýtal - a po papuli nechceš?"

Dnes je komunistická strana podľa neho "akási šaplavá" a odišli z nej "všetci múdri ľudia". Komunisti sú však pri moci znovu. "Líška mení len kožuch, náturu nie," cituje Starec klasika a dodáva vlastný postreh: "Geročik obraciš a jedeš."

Paradoxne, jeho presvedčenie mu žiadne koryto neprinieslo, problémy však áno. Napríklad keď spravil text Pozatvárajte krajčírov/len oni sú na vine/ľudia len tak nevinne/strácali chrbtové kosti... Každému hneď napadlo, že je to text proti Vasilovi Biľakovi. Sopoliga to súdruhom vysvetlil po svojom. "Povedal som im, že som to nevedel, ale konečne viem. A ešte som im povedal, že a vy viete, že to je môj strýko? Je to, samozrejme, blbosť, ale vedeli, že som Rusnák, tak nemali istotu. A jeho sa na to nepýtali..."
 

Bonmoty 

Starcove hlášky
Milan Sopoliga alias Starec trúsi bonmoty na počkanie. Mnohé jeho hlášky sa ujali a je ich toľko, že sa zaznamenať ani nedajú. Tak tu je aspoň niekoľko z nich:  

"Jeden za všetkých, všetci za h---o."

"Nie je hanba byť opitý, je hanba byť hlupák."

"Dáš si ruma? To je veta oznamovacia."

"Najprv ma opiješ, potom sa čuduješ, že som blbec."
 

Michal Frank