STARINA - najväčšia na Slovensku, najkrajšia v Poloninách

Záver mesiaca už tradične patrí jednej zo zaujímavostí nášho regiónu. Uplynulý týždeň sme v rámci Svetového dňa vody (22. marec) zavítali na najväčšiu vodárenskú nádrž nielen na Slovensku, ale aj v strednej Európe – STARINU. Pitnou vodou zásobuje prevažnú časť východného Slovenska, vyše 500 tisíc obyvateľov. Celkový objem vody je takmer 60 miliónov metrov kubických s teplotou od štyroch do piatich stupňov. Nádrž zaberá plochu niečo vyše troch kilometrov štvorcových a leží na území národného parku Poloniny. Najväčšia hĺbka je 45 metrov. 

Súbor stavieb vodárenskej nádrže a skupinového vodovodu patril v začiatkoch k najväčším stavebným vodohospodárskym komplexom na Slovensku. Najprv sa počítalo s dodávkou pitnej vody iba pre okresy Humenné, Vranov, Michalovce a Trebišov. Havarijný nedostatok v Košiciach zmenil koncepciu. V súčasnosti sa zásobuje Snina (SV), Humenné (HE), Vranov nad Topľou (VT), Pre- šov (PO) a Košice (KE). Novovybudovaná je aj trasa po Giraltovce, zatiaľ nie je v prevádzke. V pláne sú aj mestá Svidník, Stropkov a Bardejov. 80. roky: Začiatok veľkej stavby Práce boli rozdelené do šiestich stavieb – I. provizórny odber, úpravňa vody (I. etapa); II. priehrada; III. prívodné potrubie (SV – VT, vodojemy HE, VT); IV. prívod VT – PO; V. rozšírenie úpravne vody (II. etapa); VI. Prívod vody PO – KE. Najrozsiahlejšou, technologicky a technicky najnáročnejšou bola výstavba hrádze a príslušných objektov. Práce trvali sedem rokov (1981 – 1988). Pod- ľa dostupných informácií sa pri zakladaní hrádze nevyskytli ťaž- kosti. Pred samotným začiatkom prác bolo potrebné previesť rieku Cirocha cez funkčný objekt a odvádzač pod priehradný profil. Taktiež sa musela zabezpečiť preložka štátnej cesty, pre vylúčenie verejnej dopravy zo staveniska, smerom na Ulič. Preložky štátnych, ako aj lesných ciest boli v celkovej dĺžke 18 kilometrov. Dotklo sa to aj trasy elektrického i telefónneho vedenia. Obyvatelia siedmich obcí (Starina, Dara, Ostrožnica, Zvala, Smolník, Veľká Poľana, Ruské) boli vysídlení.

Celkovo sa vykonalo vyše 45 kilometrov vrtov. Hlina sa ťažila na terasách nad obcou Starina, štrky stabilizačnej časti sa vozili zo zemníka v údolnej nive medzi priehradou a spomínanou obcou. Sypanie hrádze sa ukončilo v júni v roku 1987. S napúšťaním začali o dva mesiace neskôr, 20. augusta. Počas tohto procesu došlo niekoľkokrát k prekročeniu rýchlosti napúšťania, preto sa museli vykonať niekoľkodňové prestávky, pričom sa realizovali komplexné kontrolné merania. K prvému naplneniu došlo koncom marca v roku 1989. Je potrebné zdolať 1 412 schodov... V rámci Dňa otvorených dverí bolo možné nahliadnuť aj do útrob stavby. Aby sme sa dostali 40 metrov pod hladinu, museli sme zdolať niekoľko desiatok schodov pripomínajúcich cestu do stanice metra. „Koľajnice na schodoch slúžili na vyvážanie hliny vagónmi, ktorou sa spevňovala vonkajšia strana hrádze,“ vysvetlil Vasiľ Iskajc, vodohospodársky robotník, ktorý denne absolvuje túto trasu aj trikrát. V podzemí je situované potrubie, ktorým za jednu sekundu prejde v priemere 490 litrov vody. V strojovni sa nachádza malá vodná elektráreň a dva dnové výpusty. V podzemí je možné na stenách vidieť vyzrážané minerály zo stekajúcej vody, ktoré pripomínajú kvaple v jaskyni. Pohľad za odmenu na Poloniny sa naskytne každému, kto vyšliape až na vežu združeného funkčného objektu. „Tzv. lievik, s priemerom 19 a dĺžkou 37 metrov, slúži na prebytočnú vodu. Keď hladina stúpa, voda sa samospádom odvádza pod hrádzu smerom do Cirochy. Tým sa reguluje výška vodnej hladiny,“ ozrejmil Vasiľ Iskajc. V histórii bolo nad lievikom najviac 70 centimetrov. Taktiež je na veži žeriav na vyťahovanie česiel, ktoré zachytávajú nečistoty. Proti vlnobitiu je nádrž chránená kamennou nahádzkou. V priestoroch hrádze sa nachádzajú meracie zariadenia. Najväčší dôraz sa kladie na priesakový režim. Taktiež sa sledujú vzájomné posuny konštrukcií, sadanie či dilatácia. „Ak by neboli prítoky, dokázali by sme priehradu vypustiť za 22 dní. Predpísané klesnutie je 20 centimetrov za deň. Rýchlejšie klesanie by po škodilo a potrhalo ílové jadro, čím by sa mohla znehodnotiť celá priehrada,“ upozornil Juraj Motyčka, vedúci vodárenskej nádrže. Surová voda pre pitné účely putuje ďalej do úpravne v Stakčíne. Najvhodnejšia je zo stredných vrstiev. Dolu je studená a zakalená, hore zasa prehriata. Zdrojom vody v Starine je aj dážď a sneh. Ľad túto zimu dosahoval hrúbku 35 centimetrov. „Keď voda klesá, nastáva pnutie, ľad praská a vydáva zvuky podobné ladeniu gitary,“ ozrejmil Juraj Motyčka. Starina je obklopená lesmi, v ktorých si našlo domov mnoho živočíchov. Na prechádzky si zájdu aj vlci, medvede, líšky, divé svine, jelene či zubry. Raritou sú netopiere, ktoré zimujú v útrobách nádrže. Súčasťou Stariny je aj velín s nepretržitou 24-hodinovou prevádzkou, v ktorom sa obsluhuje riadiace centrum. „V prípade narušenia hrádze alebo katastrofy sa odtiaľ spúšťa varovanie do okolitých obcí. Okrem toho práce zahŕňajú aj obsluhu sirén, manipuláciu dnových výpustov i malej vodnej elektrárne,“ vymenoval Štefan Giertl, dispečer s tým, že krízová situácia ešte nenastala. Každý deň sa vykonávajú kontrolné pešie pochôdzky okolo nádrže, v zime zasa na bežkách. Počas svojej prevádzky potvrdila Starina svoju opodstatnenosť a nenahraditeľný prínos pre región.

-latt-