STARINA ZÁCHRANOU pre celý východ

SNINA. V rámci osláv 30. výročia uvedenia vodárenskej nádrže Starina do trvalej prevádzky sa v kaštieli konala konferencia pod záštitou exprezidenta Rudolfa Schustera. Naplánovaná bola tiež prehliadka vodného diela. Okrem odborných prezentácií si prítomní mohli vychutnať v galerijných priestoroch kaštieľa výstavu STARINA – VODA VIERY v podaní fotografií, ale aj maľovaných obrazov. Vodárenská nádrž bola vybudovaná v rokoch 1981 – 1988 na hornom toku rieky Cirocha, v Bukovských vrchoch na území Národného parku Poloniny. V rámci výstavby bolo nutné vysídliť  obce Starina, Dara, Ostrožnica, Smolník, Veľká Poľana, Zvala a Ruské. O svoje domovy prišlo 3 463 obyvateľov, zbúraných bolo 769 príbytkov. Pôvodní obyvatelia boli vyplatení alebo dostali pozemky Nie vždy to však bolo adekvátne. Domy boli staré, častokrát postavené z váľkov. Vykupovanie bolo lacnejšie a stavali sa modernejšie.

„Pre ľudí to bolo tragické, žili tam celý život. Avšak prínos pre vyše 300 000, ktorí sú zásobovaní zo Stariny prevyšoval záujem väčšiny. Dnes môžu byť spokojní, že majú zdravú pitnú vodu,“ prezradil Juraj Motyčka, ktorý stál pri zrode vodnej nádrže. Podľa slov Rudolfa Schustera bola Starina záchranou pre celý východ Celkové náklady na vybudovanie stavby predstavovali viac ako 1 miliardu korún československých. Napúšťala sa pomaly, takmer dva roky – 20 centimetrov za deň. Podľa pôvodnej koncepcie mala  vodárenská nádrž tvoriť zdroj zásobovania pre okresy Humenné, Vranov n/T., Michalovce aj Trebišov. Neskôr však namiesto Michaloviec a Trebišova bol vybudovaný privádzač do Košíc a Prešova. Dnes zásobuje 326 241 obyvateľov v 200 mestách a obciach. Do tohto  roka bol objem stariny „vypitý“ jedenásťkrát. Voda sa do nádrže dostáva zo zrážok, topením snehu – na území sú vhodné hydrologické podmienky, ktoré vystačia na dopĺňanie. „Momentálne máme len polovičný odber, počítame s pripojením a zásobovaním ďalších miest aj obcí,“ doplnil Motyčka. Starina tvorí 31% objemu všetkých slovenských vodárenských nádrží pri kvalite surovej vody približujúcej sa k tej upravenej. Bývalý prezident Slovenskej republiky Rudolf Schuster sa na konferencii nemohol zúčastniť, avšak o zastúpenie požiadal bývalého riaditeľa prezidentkej kancelárie. „Dnes považujeme za samozrejmosť, že otvoríme vodovodný kohútik a tečie z neho dobrá, čerstvá pitná voda. To však neplatí pre stovky miliónov ľudí na svete. Tisícky umierajú na nedostatok pitnej vody. My ju máme vďaka nádrži Starina,“ povedal Jozef Širotňák a poďakoval sa v mene exprezidenta.
 
Ústrednou témou výstavy fotografií v sninskom kaštieli je oblasť terajšej vodárenskej nádrže a život vysídlencov rusínskej národnosti zo siedmich už bývalých dedín. Ide o projekty Rusnaci (2006), Rusíni (2010) a Svedectvo spod Pľaše (2011). Kurátorkou výstavy bola Daniela Kapráľová. „Ukazujú sa emócie, ktoré veľmi úzko súvisia, na jednej strane človek môže od šťastia plak ať, na druhej sa od žiaľu môže smiať. A takáto situácia reálne bola. Ľudia mali vodu, no prišli o svoje domovy,“ objasnila kurátorka. Dodala, že zo slov pôvodných obyvateľov cítiť, že tá strata domovov nebola zbytočná. Okrem toho svoje obrazy z prostredia výstavby Stariny predviedol aj akademický maliar Andrej Smolák. „Od rána do večera som chodil s maliarskym kufríkom po hrádzi Stariny. Ako sa sypala, ja som maľoval. Janko Žižan vtedy sedel na kope hliny, v ruke mal papier a ceruzku. Opýtal som sa ho, čo robí, povedal mi, že prišiel do práce opitý, tak ho majster posadil bokom a robil čiarky, koľko tatroviek prejde plných a koľko prázdnych. Tak som ho za pol hodiny namaľoval,“ zaspomínal Andrej Smolák. Keď mal v roku 1982 svoju prvú výstavu, pozrieť si ju prišli všetci Sninčania práve kvôli jednému obrazu. „Na priehrade som maľoval aj Jožka Gerboca, ktorý do skál vŕtal diery a kládol do nich dynamity. Kým čakal na ďalší materiál, povedal som mu, nech trocha postojí a namaľoval som ho. Titulok k obrazu bol Budovateľ priehrady, čo všetkých dojalo,“ uviedol akademický maliar. J. Gerboc bol vtedy vraj najväčší bitkár v Snine a práve sa vrátil z väzenia. „Chlapi, ktorí šli z práce z Vihorlatu, zašli na moju výstavu, tak spoznali Jožka a utekali do krčmy oznámiť ostatným, že „Ďoďo viší na výstave“,“ doplnil Smolák. Výstava je pre verejnosť sprístupnená do 19. októbra.
 
-nikj-