Starinská dolina z pohľadu kompetentných

POLONINY.  V 47. čísle Podvihorlatských novín sme vám priniesli rozhovor s Jurajom Kocom, ktorý už dlhodobo rieši otázku pozemkov na území vysťahovaných obcí v starinskej doline. Občianske združenie - Súkromných vlastníkov nehnuteľností sa s týmto problémom obrátilo na viacero štátnych inštitúcií. Jeho vyriešenie vidia v splnení nasledujúcich požiadaviek. Chcú stretnutie vlastníkov pozemkov s ministrom životného prostredia SR, zástupcami štátnych podnikov Vodohospodárskej výstavby a Slovenského vodohospodárskeho podniku a so zástupcami Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR). „Vlastníci sú toho názoru, že rokovanie s každým prvkom štátnej správy samostatne nikdy neprinieslo kladný výsledok." Požadujú riešenie vstupu do ochranného pásma prvého stupňa vodárenskej nádrže Starina, resp. jeho úplné zrušenie. Podľa nich toto povolenie nemá praktický význam a slúži na šikanovanie vlastníkov pozemkov. Ďalej žiadajú čo najskôr riešiť zonáciu NP Poloniny, hlavne v starinskej doline, ktorá bola „úplne zbytočne zaradená do najvyššieho pásma ochrany prírody". Chcú taktiež, aby ŠOP SR Banská Bystrica vykonala raz ročne finančnú ujmu vo výške 3330 eur pre každú vysťahovanú obec z dôvodu, že zubor hrivnatý bol do danej oblasti dovezený bez súhlasu vlastníkov pozemkov. „V opačnom prípade budeme požadovať jeho odsun z danej lokality. Vzhľadom na to, že obce Ruské, Zvala a Smolník sa nemali sťahoval, požadujeme vrátenie pozemkov intravilánov vlastníkom, pretože štát sa o ne nestará. Vlastníci sa chcú vrátiť na svoje pozemky a spravovať ich, majú evidentný záujem o vyriešenie problematiky zriadením drobných stavieb a provizórnych objektov v súlade so stavebným zákonom a zákonom o ochrane vôd. Ďalej požadujeme udelenie výnimky o obhospodarovaní poľnohospodárskej pôdy (kosba a mulčovanie) viazanej na dobytčie jednotky z dôvodu, že je na danom území zakázané rozorávať poľnohospodársku pôdu."

 

Obrátili sme sa na všetky spomínané inštitúcie s otázkami, či môžu byť horeuvedené požiadavky z ich strany splnené. Odpovede sme získali od všetkých dotknutých strán okrem Slovenského vodohospodárskeho podniku. „Rezort životného prostredia sa nebráni spoločnému stretnutiu s vlastníkmi pozemkov spomínaných vysťahovaných obcí. Prikláňa sa však k termínu, v ktorom vlastníci pozemkov v súčinnosti so Štátnou ochranou prírody SR už budú mať jasnú predstavu o tom, ako a v akom rozsahu zabezpečiť starostlivosť o územie starinskej doliny. Určite by to prispelo ku konštruktívnemu stretnutiu s konkrétnym výsledkom." 

 

Zástupcovia ŠOP SR, ktorá spadá pod Ministerstvo životného prostredia, so stretnutím súhlasia. Vodohospodárska výstavba, š.p. je naklonená akémukoľvek riešeniu uvedenej problematiky: „Vystupujeme len ako správca malej časti pozemkov vo vlastníctve SR, ktoré sa nachádzajú pri VN Starina a nie sme príslušnou inštitúciou na zonáciu ochranných pásiem pri vodárenskej nádrži a ani na zmenu v súčasnosti platných ochranných pásiem. Momentálne prebieha prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu z Vodohospodárskej výstavby na Slovenský vodohospodársky podnik ako správcu VN Starina." 

 

Podľa informácií z ministerstva ŽP sa už v prvej polovici roku 2013 uskutočnilo odborné rokovanie medzi jeho zástupcami a Slovenským vodohospodárskym podnikom. Riaditeľstvo ŠOP SR a Správa Národného parku Poloniny vedie viaceré rokovania s dotknutými subjektmi: „Sme ochotní riešiť akúkoľvek problematiku z hľadiska ochrany prírody." Zo strany Vodohospodárskej výstavby boli podľa prijatých informácií realizované viaceré stretnutia k uvedenej problematike s tým, že jeho pozícia bola zástupcom vlastníkov viackrát ozrejmená: „Z našej strany boli vo vzťahu k bývalým vlastníkom pozemkov v starinskej doline realizované viaceré ústretové kroky - prevod kostola v k.ú. Dara, cesty a pozemkov do vlastníctva obce Stakčín, odpredaj pozemkov v k.ú. Ruské pre miestne Lesopoľnohospodárske a urbárske pozemkové spoločenstvo." Čo sa týka vstupu do ochranného pásma vodárenskej nádrže, ktorý je v kompetencii Slovenského vodohospodárskeho podniku, sa ministerstvo ŽP vyjadrilo nasledovne: „Dôležité je, či je to jediná možnosť vstupu do národného parku, alebo sú aj iné možnosti, pri ktorých by sa neprechádzalo cez ochranné pásmo prvého stupňa a či by takáto možnosť bola vlastníkmi pozemkov akceptovateľná." 

 

V prípade požiadavky na vyplatenie odškodného za dovezenie a následný pobyt zubra hrivnatého na súkromných pozemkoch, vzniká podľa ministerstva nárok na vyplatenie finančnej ujmy v dôsledku obmedzení a opatrení vyplývajúcich zo zákazov a iných podmienok ochrany prírody a krajiny ustanovených v zákone o ochrane prírody a krajiny: „Národný park Poloniny nemá zatiaľ vypracovaný Program starostlivosti, ktorý by takýto nárok zakladal. Aj z tohto dôvodu vyzvala ŠOP SR, Správa národného parku Poloniny zástupcov vlastníkov pozemkov k aktívnej účasti na príprave Programu starostlivosti, ktorý sa v tomto období pripravuje. Súbežne s tým sa s vlastníkmi pozemkov rokuje aj o možnosti zapojiť sa do prípravy žiadosti na poskytnutie nenávratného finančného príspevku z plánovanej výzvy Operačného programu Kvalita životného prostredia." 

 

Správa NP Poloniny každoročné poskytuje poľovným združeniam kompenzáciu vo forme jadrového krmiva (ovos, kukurica) ako náhradu za to, ktoré skonzumuje zubor namiesto ostatnej raticovej poľovnej zveri, ktorej je určené: „Navyše sme vybudovali 10 krmelcov pre zubra a každoročne zabezpečujeme ich napĺňanie objemovým krmivom, aby sa znížil tlak zubrov na krmelce určené pre raticovú zver. Ak nejaká škoda spôsobená zubrom vznikne (na živote a zdraví človeka a pod.), vzťahuje sa na to zákon 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, to znamená, že štát takúto škodu vypláca. Nie je teda zrejmé, prečo by mal štát vyplácať ujmu pre každú vysťahovanú obec za to, že sa v prírode vyskytuje voľne žijúci živočích. Podobné požiadavky by mohli predložiť aj obce, na ktorých území žijú veľké šelmy alebo za to, že sa na jeho pozemkoch vyskytuje iná raticová zver." 
 

Podmienky pre vrátenie pozemkov podľa Ministerstva životného prostredia SR upravujú zákony, ktoré nie sú v jeho gescii: „Zákon o ochrane prírody a krajiny však umožňuje v rámci riešenia náhrad za obmedzenie bežného obhospodarovania pozemkov ich zámenu alebo zmluvnú starostlivosť. Podmienkou je, že musí ísť o vyhlásenie alebo zmenu ochrany. Možnosť zmluvnej ochrany, alebo všeobecne možnosť užívať tieto pozemky, vyžaduje, aby k vyvlastneným pozemkom v správe Slovenského vodohospodárskeho podniku získali pôvodní vlastníci užívacie práva."

 

-zdra-