Starostka Tichého Potoka nepríde na rokovanie o priehrade

Ministerstvo životného prostredia a Vodohospodárska výstavba oživujú už raz odmietnutú myšlienku výstavby Vodárenskej nádrže Tichý Potok.

Dnes /18.4/ sa má na ministerstve konať rokovanie o rozsahu pripravovanej stavby a posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Navrhovateľom je Vodohospodárska výstavba, š.p. Bratislava.

Starostka Tichého Potoka Ľubica Džugánová do Bratislavy na prvé rokovanie nepríde s vysvetlením: "Je mi veľmi ľúto, že sa veci odohrávajú v Bratislave a nie na východe, veď z 22 pozvaných účastníkov sú len štyria z Bratislavy, ostatní sú z Prešovského kraja. Nepáči sa mi taký spôsob; prečo nemôžeme rokovať na tvári miesta?" hovorí starostka. Ako dodala, nepozvali ani nikoho z oprávnených užívateľov - v súčasnosti ministerstvo obrany, či niekdajších súkromných vlastníkov pozemkov, ktorí si na ne robia nárok. Rovnako nepozvali ani predstaviteľov ďalších obcí a miest, ktoré budú dotknuté prípadnou výstavbou. Z Košického kraja na rokovanie pozvali len zástupcu Košického samosprávneho kraja, ale primátora Košíc a ostaných miest či starostov obcí už nie.

Džugánová informovala, že Obecné zastupiteľstvo v Tichom Potoku 13. marca schválilo uznesenie a zaslalo ho ministerstvu životného prostredia, v ktorom nesúhlasí s výstavbou Vodárenskej nádrže Tichý Potok a Vodárenskej nádrže Škapová. Zastupiteľstvo zároveň žiada vládu, aby prijala nulový variant a prehodnotila doterajšiu Koncepciu vodohospodárskej politiky SR v súlade s prenesenými kompetenciami na samosprávu. Podľa zákona za zásobovanie obyvateľov pitnou vodou je zodpovedná samospráva, ktorá by to podľa starostky Džugánovej mala riešiť, a nie vláda. Súčasne žiada vytvoriť rovnosť šancí pre alternatívne riešenia získavania vodných zdrojov pre zásobovanie obyvateľstva východného Slovenska. V návrhu Vodohospodárska výstavba okrem iného uvádza, že Vodárenská nádrž Tichý Potok má riešiť bilančné nedostatky pitnej vody a kompenzovať havárie jestvujúcich vodných zdrojov. Obecné zastupiteľstvo Tichého Potoka žiada vládu, aby najprv vytvorila priestor pre odstraňovanie jestvujúcich strát vody v rozvodných systémoch.

Podľa vyjadrenia lídra mimovládnej organizácie Ľudia a voda Michala Kravčíka za oživovaním tejto myšlienky stoja rovnaké podnikateľské skupiny ako v minulosti, ktoré po zrušení vojenského pásma v Levočských vrchoch, na okraji ktorého sa má rozprestierať vodné dielo, zavoňali šancu, ako sa rýchlo nabaliť. "Vláda by mala skutočne v prvom rade prehodnotiť efektívne hospodárenie s vodou, veď straty v rozvodných systémoch pitnej vody dosahujú 28 až 30 percent. Keby sa primerane znížili, nebolo by treba stavať novú priehradu," myslí si Kravčík.

Podľa neho nové zdroje možno získať aj iným, lacnejším a efektívnejším spôsobom a nie stavať megalomanské vodné dielo. Vodná nádrž Tichý Potok nie je nijaká malá stavba, rozlohou dosiahne približne polovicu rozlohy Ružínskej priehrady. Mimovládna organizácia Ľudia a voda sa aktívne zapojí do zápasu proti postaveniu priehrady.