Starú drevenicu presťahujú z Veľkého Lipníka do skanzenu
Drevenicu z roku 1885 postupne rozoberú a prevezú. Aj s kompletným vybavením ju sprístupnia na budúci rok.
Vo Veľkom Lipníku sa začalo veľké sťahovanie. Ľubovnianske múzeum sa rozhodlo presťahovať drevenicu č. 100 z Veľkého Lipníka v okrese Stará Ľubovňa do skanzenu pod hradom Ľubovňa. „Už je dole strecha, začali sme rozoberať obvodové trámy,“ povedal riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík.
Drevenicu podľa neho už pred 40 rokmi vytypovali pamiatkari ako objekt, ktorý by mal byť v skanzene. Od roku 2006, kedy zomrela posledná majiteľka drevenice, rokovalo vedenie múzea s dedičom, s ktorým sa napokon dohodli.
Drevenicu podľa neho už pred 40 rokmi vytypovali pamiatkari ako objekt, ktorý by mal byť v skanzene. Od roku 2006, kedy zomrela posledná majiteľka drevenice, rokovalo vedenie múzea s dedičom, s ktorým sa napokon dohodli.
Posledná obyvateľka zanechala skvosty
Posledná obyvateľka Katarína Šugová v drevenici za sebou zanechala aj mnohé historické skvosty. Približne 300 artefaktov, ktoré denne používala, sú dnes už zbierkovými predmetmi Ľubovnianskeho múzea. "Našli sme jej osobné veci, napríklad šlabikár z prvej svetovej vojny, jej zapísané výpovede, takže si vieme predstaviť, aký život viedla," doplnil Mikulík.
Pôvodná majiteľka zomrela vo veku 91 rokov v roku 2006, v drevenici žila so svojím bratom a živili sa roľníctvom. Etnografi ju navštívili ešte v 70. rokoch, kedy bola v plnej sile a vôbec neuvažovala o tom, že by túto drevenicu predala. Už vtedy však bola vytypovaná, že mala skončiť v skanzene. "My sme túto dreveničku našli tak, že na stole bola modlitebná knižka, petrolejka a fotografia jej príbuzných, ktorí žijú v Kanade a Amerike," zdôraznil Mikulík s tým, že sa opäť podarilo zachrániť kus kultúry ľudovej architektúry.
Samotnému sťahovaniu predchádzal polročný výskum, bolo potrebné drevenicu odfotografovať, nakresliť konštrukčné spoje, ošetriť ju i urobiť výskum v dedine a na cintoríne, kde je pôvodná majiteľka pochovaná.
Samotnému sťahovaniu predchádzal polročný výskum, bolo potrebné drevenicu odfotografovať, nakresliť konštrukčné spoje, ošetriť ju i urobiť výskum v dedine a na cintoríne, kde je pôvodná majiteľka pochovaná.
Bude to najstaršia drevenica v skanzene
Drevenica z Veľkého Lipníka bude najstaršou drevenicou v skanzene. Podľa Mikulíka bude prvou, ktorej celé vybavenie bude pôvodné. V ostatných objektoch v skanzene ide väčšinou o zozbieraný materiál z jednotlivých dedín. Po prevoze začnú s jej konzerváciou, čistením a dokumentovaním jednotlivých predmetov. Ešte v tomto roku by chceli v skanzene postaviť steny drevenice. Miesto, ako i murované základy už sú pre drevenicu pripravené.
Jediné, čo bude na drevenici nové, bude šindľová strecha. Nový prírastok v skanzene chcú pre verejnosť sprístupniť na začiatku budúcej letnej sezóny.
Otvoria tri objekty
Drevenica z Veľkého Lipníka je jedným z troch objektov, ktoré plánuje múzeum slávnostne sprístupniť pre verejnosť v budúcom roku. Ľubovniansky skanzen si v roku 2015 pripomenie 30 rokov od otvorenia národopisnej expozície v prírode. Okrem drevenice z Veľkého Lipníka to bude aj hospodársky trakt z Ruskej Vole a prícestná kaplnka z Hniezdneho.
Trojpriestorová hospodárska budova z Ruskej Vole má spodnú časť postavenú z kameňa, zvyšok tvorí drevená stĺpová konštrukcia so sedlovou strechou a šindľovou krytinou. Objekt pôvodne slúžil ako maštaľ či stodola, teda miesto, kam zaťahovali vozy.
Tretí objekt, ktorým si chce múzeum pripomenúť 30 rokov od otvorenia skanzenu, bude kaplnka z Hniezdneho. V tomto prípade pôjde o kópiu, keďže originálnu kaplnku nie je možné presunúť z jej pôvodného miesta.
Dalibor Mikulík priznáva, že prevádzka skanzenu je náročná. Aj to je jeden z dôvodov, prečo viaceré zaujímavé objekty na svojich pôvodných miestach zanikajú. Taký je aj prípad nemeckého meštianskeho domu v Podolínci, ktorý chcelo Ľubovnianske múzeum v minulosti kúpiť. Pre nedostatok peňazí sa tak nestalo a objekt zanikol.
Ľubovniansky skanzen pod hradom Ľubovňa navštívi ročne okolo 40 000 návštevníkov.
Zdroj: http://lubovna.korzar.sme.sk/c/7340730/staru-drevenicu-prestahuju-z-velkeho-lipnika-do-skanzenu.html
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
-Vasyľu, čom jes byl u vjazňici?
-Za uplatok...!
-A čomu ťa tak skoro pustyly...?
-Za uplatok...!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať