Štát a rozhádané železnice odrezali Prešovský kraj. Župa na ľudí kašle

 

Zrušením vlakov kategórie InterCity a ich nenahradením sa spojenie väčšiny okresov Prešovského kraja s hlavným mestom predĺžilo o dve hodiny. Cestuje sa 8 až 9 hodín. Ani župa nemá záujem problém riešiť.

 

V priebehu roka 2015 bola slovenská spoločnosť svedkom konkurenčného boja medzi železničnými spoločnosťami. Do tohto boja vstúpil aj štát zavedením bezplatného cestovania pre študentov a dôchodcov. Vzhľadom na nerentabilnosť prevádzkovania vlakov kategórie InterCity (IC) ich štátna akciovka Železničná spoločnosť Slovensko v januári 2016 zrušila, a súkromný dopravca RegioJet tieto spoje ešte nestihol nahradiť. Keby tak i v dohľadnom čase spravil, Prešovskému kraju to nepomôže. RegioJet nemá možnosti prípojov na okresy severovýchodného Slovenska. Pokus o ich zriadenie v minulosti stroskotal na župnom úrade v Prešove.

 

Keďže v okresoch severovýchodného Slovenska (hlavne Sabinov, Bardejov, Svidník, Vranov nad Topľou, Stropkov, Medzilaborce, Snina, Humenné) je vysoká nezamestnanosť, množstvo ľudí odtiaľ dochádza za prácou mimo regiónu či do zahraničia. Domov sa vracajú za svojimi rodinami a túto cestu im aktuálna situácia rozhodne neuľahčuje. Zrušenie IC vlakov predĺžilo cestovanie o dobré dve hodiny. Uvediem to na príklade trasy medzi hlavným mestom SR Bratislavou a Bardejovom. Odchod niekdajšieho IC z Bratislavy cca o 15.30, príchod do Bardejova cca 22.00 hod. To je spolu 6 a pol hodiny cesty, vrátane dvoch prestupov. V súčasnosti je v danom čase k dispozícii iba rýchlik (R) s odchodom z Bratislavy cca o 16.00 hod., príchod do Bardejova o polnoci. Cesta trvá 8 hodín, v prípade meškania i viac. K tomu si treba domyslieť aj komfort a služby vo vlakoch kategórie R, tiež s prihliadnutím na bezplatné cestovanie pre študentov a dôchodcov, čo vlaky dosť napĺňa. Rovnaký problém sa týka aj cestovania v opačnom smere. 

 

Ako dobrá alternatíva sa na prvý pohľad javí RegioJet, ten má však iba tri spoje počas dňa, a ako už bolo spomenuté, bez možnosti prípojov z prestupného uzla Kysak. Preto som sa obrátil na RegioJet e-mailom a dostal som takéto stanovisko:

 

„So zavedením ďalších spojov (3 ďalšie páry denne) sme, samozrejme, počítali v prípade, že naše aktivity na Slovensku budeme ďalej rozvíjať a prevádzku vlakov nebudeme musieť ukončiť tak, ako to vyzeralo ešte na začiatku decembra. Následné kroky, ktoré podniklo Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky, boli pre nás signálom, že existuje možnosť na Slovensku pôsobiť v zákonnom prostredí a naše služby ďalej rozvíjať. Keďže k rozhodnutiu o zrušení IC vlakov došlo iba v decembri minulého roku, aby sme mohli na túto situáciu rýchlo reagovať, rozhodli sme sa k rýchlemu navýšenou počtu vozňov, a to od 17. januára 2016. V takejto podobe plánujeme v tejto chvíli prevádzkovať 3 páry spojov denne (celkom 6 spojov) s celkovou kapacitou takmer 2900 miest. Ďalšie posilnenie vrátane zavedenia dodatočných spojov budeme realizovať po tom, čo vyhodnotíme nový rozsah prevádzky, avšak pokiaľ sa ukáže, že je to potrebné, tak to máme možnosť zrealizovať. Našim záujmom je teraz dlhodobý rozvoj služieb cestujúcim na Slovensku. V prvej fázy posilňujeme stávajúce spoje a po vyhodnotení následne rozhodneme o ďalšom postupe.

 

Čo sa týka prípojov na východe Slovenska, vedenie spoločnosti RegioJet sa snažilo o zavedenie návoznej autobusovej dopravy na naše vlaky z miest Prešov, Svidník, Bardejov. Bohužiaľ, z dôvodu zamietavého stanoviska mesta Svidník k vydaniu licencie a následnému rozhodnutiu Prešovského kraja o neudelení licencie, majiteľ spoločnosti Regiojet rozhodol, že planovanú návoznú dopravu nebudeme prevádzkovať.“

RegioJet, 29. januára 2016

 

Obrátil som sa tiež na hovorkyňu Prešovského samosprávneho kraja (PSK) Veroniku Fitzekovú s otázkami, prečo župa neumožnila v minulosti zriadenie prípojov a či vzhľadom na novú situáciu bude túto situáciu riešiť. Dostal som tieto odpovede:

 

„1. Prečo PSK neumožnil v minulosti spoločnosti Regiojet prevádzkovanie

autobusovej dopravy?

Prešovský samosprávny kraj nebránil spoločnosti Regiojet prevádzkovať autobusovú dopravu v tom zmysle, aby Regiojet zvážal svojich cestujúcich k vlakom - na to, mimochodom, nepotrebuje od nás ani licenciu...

Požadované linky neboli v súlade s plánom dopravnej obslužnosti. Niektoré dotknuté samosprávy vydali v správnom konaní nesúhlasné stanovisko. Udelením licencie by došlo k súbehu na niektorých linkách. V čase vedenia navrhovaných spojov totiž už sú vedené spoje vo verejnom záujme – dotované spoje na viacerých linkách. Zohľadňovali sme aj pripomienku priestorového problému s otáčaním autobusov v Kysaku.

Prešovský samosprávny kraj má zabezpečenú dopravnú obslužnosť v uvedenom úseku v zmysle Zmluvy o službách vo verejnom záujme na rok 2009 – 2018. Udelenie licencie by narušilo plán dopravnej obslužnosti v danom regióne ohrozilo ekonomické zaťaženie samosprávneho kraja pri dotovaní verejného záujmu.  

 

2. Či a ako bude PSK vzhľadom na novú situáciu riešiť spojenie miest na

území PSK k hlavným železničným koridorom?

Neevidujeme žiadnu sťažnosť na chýbajúce spoje a ani žiadnu požiadavku na zvedenie nových liniek.“
 

Prešovský samosprávny kraj, 9. februára 2016

 

Keď sa na túto situáciu pozriem globálne, nemôžem železničným spoločnostiam nič vyčítať. Ich cieľom je zisk a konkurenčný boj medzi nimi je prirodzený. Podľa môjho názoru zlyhal štát. Verejná doprava, vrátane železničnej sa nemôže robiť „nadivoko“. Štát je zo zákona povinný zabezpečiť na svojom území základnú dopravnú obslužnosť verejnou dopravou, a to čo možno najrovnomernejšie vo všetkých regiónoch. Všade vo svete, kde systém verejnej dopravy funguje, štát takpovediac kreslí cestovné poriadky a následne už len udeľuje licencie rôznym dopravcom na prevádzkovanie konkrétnych liniek. Najčastejšie formou výberových konaní. Kým sa tak nestane aj u nás, resp. kým pre zástupcov Prešovského samosprávneho kraja budú prioritnejšie záujmy SAD Prešov než záujmy cestujúcej verejnosti, dovtedy obyvatelia nášho kraja budú na periférii všetkého záujmu. Navyše po zrušení spojov z januára 2016 ešte viac odrezaní od sveta.

 

Milan Pilip