Štát musí šetriť. No Rusínom na ich projekty pridal

Šetriť, šetriť, šetriť.
O tom, ako sa uťahuje opasok, už Slovensko niečo vie. Naučila nás to nielen ekonomická kríza, ale aj únia. A hoci v samotnom srdci EÚ veľké šetrenie nevidno, naopak, úradníci nedávno postavili v Bruseli dokonca múzeum Európskej únie, nad Slovenskom sa stále týči prst Bruselu s príkazom šetriť. V číslach to znamená, že keby Slovensko prečerpalo rozpočet na verejné výdavky o viac než tri percentá HDP, dostalo by po zadku.

Nikto sa preto nečuduje, že ak má mať napríklad slovenské zdravotníctvo tento rok katastrofálne znížené financie do svojho systému, musí štát ubrať aj inde, napríklad národnostným menšinám. A tak sa stalo, že kým vlani dostali menšiny dokopy 4, 25 milióna eur, v tomto roku je to o 10 percent menej, len 3,83 milióna eur. Ako to však preniesť na 13 podporovaných národností? Nie každý vie, že vo financovaní menšín je spravodlivosť už dlhodobo deformovaná. Jedni si nezaslúžene užívali finančnú hojnosť, druhí naopak. No zdá sa, že konečne sa to začína narovnávať. A tak niektorým menšinám, ktorých početnosť na Slovensku klesá, napríklad Maďarom, sa finančne ubralo, a niektorým, ktorých počty rastú, sa prihodilo. Reč je predovšetkým o Rusínoch. Žiadna iná národnosť nestúpla v sčítaní obyvateľstva v roku 2011 tak radikálne, ako oni. A hoci štát zoškrtal ministrom a inštitúciám rozpočty, kde len mohol – žiaľ, napríklad aj v spomínanom zdravotníctve –  rusínskej menšine sa konečne viditeľne pridalo. Jej dotácia na tento rok vyskočila z vlaňajších 230-tisíc na tohtoročných 263 482 eur. Pripadne im teda o 33 000 eur viac. Ďaleko za nimi zaostanú ďalší v poradí.

Hoci čísla boli zverejnené len teraz, niektoré rusínske organizácie so svojimi protagonistami vytiahli z rukáva takzvané „zaručené“ čísla už v predstihu. Medializovali svoje nepodložené prognózy o znížených dotáciách pre Rusínov na rok 2014 už pred polrokom. „Zaťali“ však presne naopak. Podľa nich mal Rusínom hroziť prepad štátneho príspevku o 30 tisíc eur. Našli, samozrejme, aj zodpovedného triedneho nepriateľa – rusínskych predstaviteľov vo Výbore pre národnosti pri Úrade vlády. Dnes, keď vyšli najavo skutočné čísla o tom, koľko sa štát rozhodol prideliť Rusínom na rok 2014, títo protagonisti uhýbajú očami. Ocitli sa v hanbe na úrovni rádia Jerevan, ktoré bolo za socializmu symbolom najspoľahlivejšieho zdroja vymyslených informácií.

Ale späť k šetreniu. Málokto dnes vie, že o nárast financií v prospech Rusínov sa zaslúžila špeciálna pracovná skupina pri Výbore pre národnostné menšiny, ktorá predložila vláde nový kľúč na prideľovanie peňazí. V pracovnej skupine mali Rusíni dvoch zástupcov, Alexandra Dulebu a Jána Lipinského. Tí prišli s návrhmi dvoch rusínskych organizácií, Okrúhleho stola Rusínov Slovenska a zoskupenia molody.Rusiny. Netreba vymenúvať všetkých 12 kritérií, ktoré navrhli pracovnej skupine. Faktom je, že tam narobili prievan. A tomu, čo nasledovalo, treba zatlieskať. Presadili totiž nový zmysluplný model delenia peňazí na kultúru menšín. Viete, čo je v ňom najviac podstatné? V rozhodovaní o peniazoch zaváži až päťdesiatimi percentami argumentov to, koľko príslušníkov sa hlási k jazyku danej národnosti ako k svojmu materinskému jazyku a 45 percentami zaváži, aký počet občanov sa hlási k danej menšine. Dôležité je aj, či má menšina materský štát. Takéto kritériá nahrávajú Rusínom. Konečne. Nielen preto, že v poslednom sčítaní ľudu boli v náraste spomedzi všetkých národností skokanmi desaťročia, ale aj preto, že sú (okrem Rómov) jediní, kto nemá materskú podpornú krajinu. Aj keď to všetko bolo známe už predtým, financovanie Rusínov bolo roky podhodnotené. Vďaka prijatým kritériám sa to však mení. Nielen nateraz, ale aj do budúcna by mal rusínsky rozpočet rásť.
Takže šetriť, šetriť, šetriť. Ale nie na nesprávnom mieste, priatelia.

Táňa Rundesová