Statis Prusalis: Ak kopírovanie je umenie

Pri príležitosti otvorenia výstavy Grécke ikony sme položili niekoľko otázok jej kurátorovi Statisovi Prusalisovi. Grécky spevák, skladateľ a maliar je riaditeľom a podporovateľom umeleckej školy IKONA ART MONT ATHOS, ktorá pôsobí na jeho zámku Poruba pri Ostrave.

Skúste našim čitateľom priblížiť prácu ikonopiseckej školy, ktorú ste prišli do Svidníka odprezentovať.
V dnešnej dobe, aby mohli mladí umelci tvoriť, tak k tomu potrebujú okrem ateliérov aj veľa ďalších prostriedkov. Vzhľadom na to, že som v kontakte s umelcami a viem, aká je ich cesta zložitá povedal som si, že niekoľkým z nich materiálne pomôžem. Nakupujeme farby, plátna, rámy a nechávame im čas na plné sústredenie na ich tvorbu. Sú to všetko mladí ľudia, ktorí majú svoj umelecký život pred sebou. Čas od času sa však nájdu ľudia, ktorí prácu našich umelcov označujú s iróniou ako tvorenie kópií. Ak sa však rozhodneme ísť na koncert klasickej hudby, kde sa predstavujú hudobníci s tvorbou, ktorú sami nenapísali a hrajú Bacha a Čajkovského, tiež ide o reprodukovanie. Podstatné je však ako bravúrne túto hru zvládnu. Približovať sa k dokonalosti môžu mladí umelci práve tým, že sa začnú na svet pozerať aj očami slávnych majstrov ikonopiscov. Začnú miešať farby podobne ako umelci, ktorí tvorili pred dvesto rokmi. Myslím si, že ak si niekto prezrie tvorbu týchto umelcov a všimne si detaily ich práce, tak skonštatuje, že títo umelci tomu venujú maximum a skutočne hodnotne tvoria. Musím poďakovať hlavne výborným pedagógom, ktorí venujú svoj čas a skúsenosti tejto mladej umeleckej generácii.Návštevníci si na výstave môžu všimnúť okrem ikon aj iné obrazy.

Čo sú to za obrazy?
Sú to obrazy, ktorými chceme na výstavách prezentovať, že títo mladí umelci majú umenie skutočne pod kožou. Rovnako, ako vedia písať ikony dokážu namaľovať veľmi podarené kópie v tomto prípade talianskeho barokového maliara Caravaggia.

Ako dlho sa vaši žiaci venujú ikonopisectvu?
Naša škola má doposiaľ trvanie piatich rokov. Všetko to predchádzalo tomu, že na zámku od roku 1990 do uplynulého roku sa konali aukcie umenia, kde sa sústreďovali diela veľkých umelcov z celého sveta. Všetci sme si boli istý tým, že tieto umelecké diela sa nejakým spôsobom musia dostať do súkromných zbierok a svet ich nikdy neuvidí. Vznikla myšlienka, že by bolo dobré dať dokopy zoskupenie umelcov, ktorý by v rámci spolupráce vytvárali diela. Tieto diela aj formou reprodukcie takto môžu prežiť a zdobiť steny katedrál, kostolov a miest, kde budú pripomínať posolstvo prastarého umenia, ale aj našej doby.

Náš región je špecifický tým, že je tu množstvo drevených chrámov a nachádzajú sa tu ikony rôzneho dáta. Ako vnímate toto staré umenie v porovnaní s ikonami, ktoré vznikajú dnes?
Som rád, že som dostal túto otázku, pretože máme veľký záujem vyzdobiť najstarší drevený kostolík, ktorý bol na území strednej Európy, a to v Habure. Obec Habura ho s ekonomických dôvodov musela predať do Hradca Králové. Haburčanom sa však podarilo získať súhlas na vytvorenie vernej kópie tohto kostolíka. Naši umelci majú záujem o výzdobu tohto kostolíka. Samozrejme všetci si budeme vedomí toho, že sú to zase len kópie. Som ale presvedčený, že aj namaľovanie takejto šťastnej a vernej kópie si vyžaduje skutočné umenie.

Venujete sa aj sám ikonopisectvu?
Priznám sa, že ja sám sa tomuto umeniu nevenujem a po výtvarnej stránke mu veľmi nerozumiem. Mne sa to skôr páči, alebo nepáči. Skôr sa starám o tú ekonomickú stránku, pretože pred sebou máme veľké ciele.

Môžete nám o týchto plánoch a cieľoch prezradiť viac?
Rozhodli sme sa, že v Bardejove vyzdobíme celý kostol na naše náklady. Zisk zo všetkých výstav konaných na Slovensku počas dvoch rokov pôjde len na tento cieľ. Týmto spôsobom chceme slovenskej zemi nechať po sebe pamiatku za to, že mne a viac ako štyri tisícom gréckym sirotám vaši dedovia pomohli.

Ako spomínate na toto obdobie vášho života, ako ste sa dostali do Čiech?
Koncom štyridsiatych rokov počas gréckej občianskej vojny Medzinárodný zväz demokratickej mládeže vyzval svet na záchranu gréckych utečencov. Boli to vaši českí a slovenskí otcovia, ktorí prijali 4124 vojnových sirôt a medzi nimi som bol aj ja. Nie len, že nám dali všetko potrebné, ale viac ako deväťdesiat percent z nás vyštudovalo vysoké školy. Dnes sa uplatňujú všade vo svete.

Okrem toho, že vediete ikonopiseckú školu ste aj spevákom. Kedy ste sa dostali k spevu?
Spievať som začal v období 70 rokov minulého storočia kedy som mal svoju skupinu Atény. Brázdili sme koncertné pódia celej Európy. Podarilo sa nám nahrať niekoľko hitov a legenda tejto skupiny prežíva. Niekedy sa stretávame v štúdiu a točíme nový materiál. Mám taký názor, že politici sa nikdy nedohovoria, umelci to vedia. Viac menej však jazdím sám a mám za sebou už 5800 koncertov po celom svete. Nedávno som absolvoval koncerty v Kórei a v Japonsku. Posledné koncerty som mal v Moskve. Človeka už ani neteší to, že môže niekde spievať, ale keď si doplní svoju mapu koncertov o ďalšie významné miesta, ako keď som nedávno spieval v Čajkovského sále v Moskve. To je podobné, ako keď spievate v Parížskej Olympii. Splnený hudobníkov sen.

-i.v.-