Štátny jazyk chcú učiť inak. Rezort školstva na to potrebuje 430-tisíc eur.

Dieťa národnostnej menšiny má šesť rokov, a preto ho rodičia zapíšu do bežnej základnej školy. Dostane rovnaké učebnice a šlabikár ako jeho spolužiaci, on však po slovensky veľmi dobre nevie. Doma sa rozprávali zväčša po maďarsky. Tento modelový príklad sa môže stať kdekoľvek na Slovensku, od Veľkých Levár až po Ruský Hrabovec. Po novom to chce ministerka školstva Martina Lubyová zmeniť.

Nová metodika
Deti z národnostných menšín doma hovoria rodným jazykom. Keď však prídu na základnú školu, učia sa slovenčinu, ako by to bol ich materinský jazyk. A to je problém. Takéto deti potom majú so štátnym jazykom ťažkosti. Takýto žiak horšie porozumie učiteľovi na rôznych predmetoch a škola je pre neho stresujúca. Učiť ho gramatiku, keď nepozná slovenské slová, je preto neefektívne. Rezort školstva preto v Národnom programe rozvoja vzdelávania počíta so zmenami.

V jednom z bodov reformného dokumentu vzdelávania, ktorý má HN k dispozícii, sa píše o podpore zmeny metodiky výučby slovenského jazyka na menšinových školách. Tých je na Slovensku viac ako 260. Nová metodika má vychádzať z projektu Edukačného procesu vyučovania, ktorý sa na vybraných školách testuje od roku 2016. Aj keď o zmene výučby slovenčiny už dlho hovorí splnomocnenec vlády pre rómsku komunitu Ábel Ravasz, rezort školstva s ním svoj návrh nekonzultoval. „Som si istý, že ministerstvo školstva pozná môj názor, aj keď som na návrhu nespolupracoval. Zatiaľ to vnímam tak, že ten priestor na pripomienkovanie sa ešte vytvorí,“ reagoval splnomocnenec. Pravdou však je, že Národný program už ministerstvo školstva prerokovalo s ostatnými rezortmi minulý týždeň. Po tom, čo ich pripomienky vyhodnotia, chce ministerka Lubyová predstaviť reformu na vláde.

Aj v slovenských školách
Rezort vzdelávania plánuje na novú metodiku výučby do roku 2021 minúť zo štátneho rozpočtu viac ako 430-tisíc eur. Ministerstvo plánuje aj rozšírenie a skvalitnenie odbornej prípravy učiteľov. Podľa nezaradenej poslankyne Zuzany Zimenovej však ministerstvo nemyslelo na deti, ktoré síce chodia do slovenskej školy, ale ich materinský jazyk je iný. „My tu máme aj deti cudzincov, na ktorých sa vzťahuje povinná školská dochádzka. V Krupine sa stalo, že prišlo do školy čínske dievčatko. V Novákoch prišiel vietnamský chlapec,“ upozornila poslankyňa, podľa ktorej do tejto skupiny patria aj rómske deti, pre ktoré menšinové školy s vyučovacím jazykom rómskym nemáme. Takýchto detí je v slovenských školách vyše 3 500.

Podľa Zimenovej nedostávajú takéto deti žiadnu metodickú a didaktickú podporu a individuálny prístup, aby sa ich znalosť slovenčiny zlepšila. Poslankyňa preto navrhuje novelu školského zákona, ktorý je aktuálne v prvom čítaní májovej parlamentnej schôdze. Jej zmena hovorí o vytvorení univerzálnej učebnice. Podľa nej je rovnako nutné zaškoliť aj pedagógov, ktorí by sa deťom špeciálne venovali. Deti, ktorých materinský jazyk nie je slovenčina, by sa ju mali učiť tak ako bežný cudzí jazyk. Prevládať by mala komunikácia a dopĺňanie slovnej zásoby. Podľa Ravasza sa oba návrhy dopĺňajú. „Určite nie sú v nijakom protiklade,“ doplnil.

Edukačný proces vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s vyučovacím jazykom maďarským funguje už od roku 2016, pokračovať má do roku 2020. Do projektu boli zapojené vybrané školy maďarskej národnostnej menšiny. Jeho cieľom je zvýšiť kvalitu vyučovania slovenského jazyka a slovenskej literatúry v školách s iným vyučovacím jazykom. Pedagógov špeciálne zaškolili na odborných seminároch. Na projekte spolupracuje Metodicko-pedagogické centrum, Štátna školská inšpekcia a Národný ústav certifikovaných meraní.

Autor: Romana Gogová

Zdroj:
https://slovensko.hnonline.sk/1749838-ziakov-z-mensin-chcu-ucit-slovencinu-inak

Foto:
Zdroj: Pavol Funtál