Štátny tajomník Švejna: Mám problém, ak musím byť v dôchodkoch solidárny aj s tými, ktorí nerobili

Štátny tajomník ministerstva práce Ivan Švejna (Most-Híd) má štyri roky v agende dôchodkový systém, no so zavedením dôchodkového stropu nie je vôbec stotožnený. Existujú podľa neho len tri možnosti, ako riešiť dôsledky jeho zavedenia a tiež zmien v minimálnych penziách. Môžu sa zvýšiť odvody, posunie sa vek odchodu na dôchodok alebo sa znížia dôchodky.

V rozhovore hovorí:

čo sa stalo v dôchodkovom zabezpečení za uplynulé roky,
kritizuje zmeny v minimálnych penziách, ktoré likvidujú zásluhovosť v dôchodkovom systéme,
ľudia by mali platiť nižšie odvody, ale súčasne musíme povedať, ktoré výdavky poisťovne následne prehodnotia,
nepozná žiadneho odborníka, ktorý by podporoval dôchodkový strop.
Veľa sa dnes hovorí o tom, aké vysoké majú byť dôchodky, ale vôbec sa nehovorí o tom, že v dôchodkovom systéme stále nefungujú základné veci. Napríklad, budúci dôchodca ešte v roku 2018 nevedel, kedy môže ísť do dôchodku. A to, akú vysokú penziu mu Sociálna poisťovňa prizná, sa dozvie, až keď o ňu oficiálne požiada.

Súhlasím. Treba výrazne zvýšiť informovanosť budúcich dôchodcov o nárokoch v dôchodkovom systéme. O tom je aj „oranžová obálka“, z ktorej sa ľudia už dozvedia prognózu svojho budúceho dôchodku za predpokladu rovnakých pravidelných príspevkov aj v budúcnosti z III. a tiež II. piliera.

V I. pilieri sú však všetci ľudia a stále čakajú na základné informácie o očakávanom dôchodku. Mohli by ich motivovať k tomu, aby boli aktívnejší a využili aj ostatné piliere a formy sporenia a investovania.

To je však najťažšia úloha. Informácie o prognózach dôchodkov z I. piliera by mali ľudia dostávať od roku 2023. Problém je tiež v tom, že zákon o sociálnom poistení sa mení štyrikrát do roka. Keď sa parametre menia, je veľmi ťažké presne povedať, aký dôchodok budete mať.

Prečo štát nemôže zriadiť každému virtuálny účet v Sociálnej poisťovni, z ktorého by sa rýchlo dozvedel o svojom budúcom dôchodku, zistil by tiež, či zaňho jeho zamestnávateľ odvádza odvody a všetky ďalšie informácie? Milióny dávame na nezmyselné IT projekty a na takúto základnú vec nie sú peniaze?

Časť informácií si môžu ľudia zistiť cez individuálny účet poistenca aj elektronicky. Čo sa však týka jednoduchého komplexného systému, tak sa opýtajte riaditeľa Sociálnej poisťovne a ten vám povie veľa dôvodov, prečo sa to teraz nedá. Súhlasím, že pre túto vec musí štát ešte veľa urobiť. Nie je to jednoduché, a to z rôznych dôvodov. Môžem to ilustrovať poslednými schválenými zmenami v novele sociálneho poistenia, ktorou sa napráva nespravodlivé krátenie štátnej penzie tým, ktorí si sporili v II. pilieri. Napokon v parlamente prešiel pozmeňujúci návrh, aby mala Sociálna poisťovňa čas na prepočítanie penzií až do konca marca 2021, keďže to nestíhala. Doplatené im však budú s účinnosťou od 1. 1. 2020.

Alebo ďalší príklad. Moja mama poberá dôchodok z Čiech. Stále musí dokladovať, že žije. Tri roky to vybavujem a nič. Jednoducho, nedá sa to zatiaľ bez potvrdení.

Je v poriadku, ak človek zarábajúci priemernú mzdu má za 30 rokov dôchodok približne 389 eur, a pritom najnižšia minimálna penzia by mala byť od januára 334 eur?

Nie je to v poriadku. Pri minimálnom dôchodku sú dva problémy – jeden je ekonomický. Nemáme peniaze na takéto štedré dôchodkové opatrenie. Samo sa neufinancuje. To znamená, že to bude veľa stáť, o 30 rokov najmenej 2 % HDP.

Druhý problém tkvie v tom, či má dostávať rovnakú penziu ten, ktorý robil, ako ten, čo nerobil. Nemám nič proti solidárnosti, ak štát pridá k penzii človeku, ktorý vykonával slabo platenú, ale pre spoločnosť potrebnú prácu. Mám však problém s tým, ak mi štát povie, že musím byť solidárny aj s tými, ktorí nerobili alebo robili len na čiastočné úväzky.

Vláda si, samozrejme, môže povedať, že obidvaja budú mať rovnakú penziu, ale aj v sociálnom systéme musí byť nejaká miera zásluhovosti. Avšak v prípade minimálnej penzie sa vytráca.

Problémom minimálnych dôchodkov je aj to, že na súčasnom nastavení systému môžu profitovať špekulanti. Napríklad, konatelia a majitelia eseročiek môžu zaplatiť odvody povedzme z 50 eur a budú mať rovnaký dôchodok ako tí, ktorí platili z priemerného platu a do Sociálnej poisťovne odviedli neporovnateľne viac.

V podobnej skupine sa s konateľmi ocitnú aj živnostníci, ktorí platia dnes odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 477 eur. Aj im bude štát doplácať do minimálnej penzie.

Je tu však aj iný problém, a to, prečo sa naviazal minimálny dôchodok na priemernú mzdu. Tá rastie rýchlejšie ako inflácia. Minimálne dôchodky sú vyplácané v čistom, priemerná a mediánová mzda je zase o niečom celkom inom.

Svetová banka robí Gini index, ktorý hovorí o tom, ako sú rozvrstvené príjmy. Podiel extrémne chudobných (majetok pod 10 000 USD) a extrémne bohatých (nad 100 000 USD) je u nás menší, ako je priemer v Európe. Tomu zodpovedá aj Giniho koeficient na úrovni 49,8.

Doteraz sme viedli v tom, že u nás sú najnižšie príjmové rozdiely. Rovnostárski však už začíname byť aj v dôchodkovom systéme. Novým nastavením minimálnych dôchodkov sa úplne zotrela zásluhovosť a to je problém. Ak v dôchodkovom systéme nebude zásluhovosť, nikto sa nebude snažiť platiť odvody do Sociálnej poisťovne.

Aké percento zásluhovosti zostane v systéme po tom, čo parlament schválil pozmeňujúci návrh a zrušil pri výpočte dôchodkov kvalifikované roky?

Zásluhovosť v systéme stále potláčame, už je minimálna. Na jednej strane sme zvýšili sociálne odvody, maximálny vymeriavací základ sa zvýšil z 3-násobku na 7-násobok priemernej mzdy z roku 2017. Sociálne odvody sa platia z maxima 6 678 eur. Pri zdravotných odvodoch sme maximálny vymeriavací základ zrušili. Lenže ak niekto, napríklad, zarába 5-násobok priemernej mzdy, získa rovnaký osobný mzdový bod, ako keby zarábal len 2,44-násobok priemerného platu.

Nie je už čas, aby sa upratalo v sociálnych odvodoch? Platíme do ôsmich fondov. Na čo je nám napríklad dnes rezervný fond solidarity, do ktorého poistenci musia platiť až 4,75 %, a pritom prakticky celý fond sa prelieva do dôchodkov? Na dôchodkové poistenie teda reálne neplatíme 18 %, ale 22,75 %.

Nemali by sme sa už hrať na to, že má slúžiť ako rezerva na pokrývanie škôd, ktoré spôsobila dôchodková správcovská spoločnosť (DSS) na majetku dôchodkových fondov. Je to priebežný fond dôchodkového sporenia a mohol by sa zlúčiť so starobným dôchodkovým.

Do roku 2004 existovali len tri fondy. Vtedy sa povedalo, že sa urobí zásadná reforma. Jej ideou bolo, že sa stransparentnia tieto fondy, aby poistenci vedeli, koľko peňazí do ktorého fondu odviedli. Tak vznikol veľký rezervný fond solidarity. Svojím spôsobom to bolo zbytočné, keďže tieto fondy sú priebežné a financie sa medzi nimi prelievajú. Ak sa napríklad v invalidnom fonde hromadia prebytky, aj tak napokon skončia v starobných dôchodkoch.

Nemohli by sme do Sociálnej poisťovne platiť jednu sumu odvodov? Pre poistencov by to bolo jednoduchšie.

Pred rokom 2004 sa takýto prístup kritizoval. Teraz, keď sme vybudovali nový systém platenia odvodov, by sme ho museli zase zrušiť. Čo by malo byť cieľom takejto zmeny? Platenie jedného odvodu alebo by sme sa mali zamýšľať na výdavkovou stránkou odvodov?

Mňa ako ekonóma nezaujíma to, či vám peniaze vyberiem z ľavého alebo pravého vrecka, ale to, kam ich potom dám. Ľudia by mali platiť nižšie odvody, ale súčasne, keďže Sociálna poisťovňa nie je perpetuum mobile na výrobu peňazí, treba povedať, ktoré výdavky poisťovne sa následne prehodnotia.

Aké odvody vlastne platíme?

Zbytočne veľa odvádzame do invalidného fondu. Je prebytkový. Chceli sme ho preto znížiť o percento. Neprešlo to, hoci aj tak by bol prebytkový. Navrhli sme tiež, aby sa znížila sadzba do rezervného fondu solidarity o 4 % a o toľko by sa zvýšila sadzba na starobné poistenie.

Nemal by som problém s tým, aby sa celý odvodový systém zreformoval. Ibaže na to potrebujete silnú politickú podporu.

V minulosti sa napríklad hovorilo o reforme vyberania daní a odvodov UNITAS, teda o ich spoločnom výbere. Pozrime sa dnes na to, čo je s týmto plánom. Tento projekt síce zatiaľ zrušený nebol, ale fakticky existovať nebude. Sociálna poisťovňa totiž má sama spustiť zúčtovanie odvodov.

Čo sa stalo v dôchodkovom systéme za štyri roky ?

Podarilo sa nám vyriešiť problém 115-tisíc starodôchodcov. Konečne sa našla politická vôľa, aby sa vyriešil problém, ktorý trval viac ako 13 rokov. Sociálna poisťovňa časti dôchodcov individuálne od januára 2018 prepočítala odvody a zvýšila im penziu.

Zmenila sa valorizácia dôchodkov. Dôchodcom sa zvyšujú dôchodkové dávky o percento medziročného rastu spotrebiteľských cien za domácnosti dôchodcov, najmenej však o pevnú sumu určenú ako 2 % z priemernej sumy príslušného druhu dôchodku. Takto im štát garantuje istú minimálnu sumu zvýšenia dôchodku.

Vek odchodu do dôchodku sa prestal počítať na roky a dni, ale počíta sa na mesiace. Penzisti vedeli, kedy pôjdu do penzie 5 rokov vopred. Dôchodkový strop to však zmenil a určuje ho už jedna tabuľka.

Presadili sme odvodovú úľavu pre dôchodcov do sumy 200 eur. Tým sme pomohli aj predčasným dôchodcom, ktorí nemohli vôbec pracovať.

Pre nesprávne nastavený vzorec Sociálna poisťovňa v súčasnosti sporiteľom v II. pilieri priznáva nižšie dôchodky, ako by im mali patriť, keďže pri výpočte dôchodku sa nezohľadňujú odvody do rezervného fondu solidarity, z ktorého sa vykrýva deficit základného fondu starobného poistenia.

Sporiteľ, ktorý zarábal počas kariéry priemernú mzdu a odpracoval 42 rokov, je pri výpočte dôchodku ukrátený o približne 13 eur mesačne, teda viac ako 150 eur ročne. Toto sa zmení, Sociálna poisťovňa sporiteľom prepočíta penzie.

Kam nás posunulo prijatie dôchodkového stropu 64 rokov?

Ja som sa pred prijatím tejto zmeny vyjadril, že nepoznám žiadneho odborníka, ktorý by strop podporoval. Boli sme na rokovaní OECD, kde sa diskutovalo o dôchodkoch. Tam Slovensko dávali ako príklad pre iné krajiny, ako automatom riešiť dôchodkový systém. My sme krajina, ktorú chválilo OECD za zavedenie automatu – a sme prvou krajinou na svete, ktorá ho zrušila. A sme prvou krajinou na svete, ktorá má v ústave zakotvený dôchodkový strop. Do ústavy takéto niečo vôbec nepatrí.

Stále si myslím, že automat je lepším riešením. Ak zaviesť strop, tak takým spôsobom, ako to urobili v Česku. Tam situáciu po jeho zavedení monitorujú a každých 5 rokov môžu nastavenie zmeniť. U nás však prezident KOZ SR mal v tejto veci väčší vplyv ako všetci naši analytici a odborníci dokopy.

Čo bude nevyhnutné zmeniť v dôchodkovom systéme, aby sa finančne nezrútil?

Dôchodkový strop začne platiť od roku 2022, keďže ženám sa vek odchodu znižuje podľa počtu vychovaných detí, za jedno dieťa o pol roka. Celý svet hovorí o demografickej kríze, že treba vek odchodu do dôchodku predlžovať. Na Slovensku sa za posledných 25 rokov zvýšil vek dožitia o 6 rokov. Naši ekonómovia si budú musieť v budúcnosti poradiť s tým, ako ho preformátovať.

Existujú len tri možnosti, ako riešiť dôsledky. Keďže ide o priebežný model financovania dôchodkov, môžu sa zvýšiť odvody, posunie sa vek odchodu na dôchodok alebo sa znížia dôchodky.

Už teraz máme vysoké odvody a to platí najviac pre skupinu slabo zarábajúcich ľudí, čo nám vyčítala aj Európska komisia. Keďže máme zavedený strop, nebudeme môcť posunúť vek odchodu do penzie. Čo nám z tých troch možností ostáva, aby sme systém dostali do rovnováhy?

Zostáva možnosť znížiť mieru náhrady, teda znižovanie pomeru priemerného dôchodku k priemernej mzde. Pred desiatimi rokmi dosahoval priemerný dôchodok približne 50 percent priemernej mzdy, dnes je to menej ako 45 percent. To je stále jemne nad priemerom EÚ.

Neznamená to automaticky zníženie výšky súčasných dôchodkov, ale dôchodky budú rásť miernejšie a ich kúpna sila bude nižšia ako teraz. Pritom počet dôchodcov bude narastať a v roku 2030 ich bude prvýkrát viac ako prispievateľov do systému.

Národná banka už v jednej štúdii priznala, že treba zreálniť prísľuby dôchodkov z I. piliera. Štát musí začať hovoriť ľuďom pravdu o tom, aké dôchodky ich v budúcnosti čakajú.

Systém treba preformátovať tak, aby bol z dlhodobého hľadiska udržateľný, aby sa nerozvrátil systém jeho financovania. Štát musí zadefinovať, aká by mala byť miera zásluhovosti verzus solidarita.

Viceguvernér NBS Ľudovít Ódor a ekonóm Pavol Povala otvorili otázku fungovania II. piliera. Tvrdia, že po zohľadnení inflácie druhý pilier počas uplynulých 15 rokov nepriniesol žiadne reálne výnosy. Čo na ich analýzu hovoríte?

S niektorými závermi štúdie súhlasím, niečo je na diskusiu a s niečím zásadne nesúhlasím. Podrobne popísali to, ako II. pilier fungoval od svojho vzniku až doteraz.

Negatívne ho ovplyvnili dva najväčšie politické zásahy. Prvým bola tzv. Madejova novela v roku 2009, ktorá zaviedla do systému nesprávne nastavené „garancie“. To donútilo dôchodkové správcovské spoločnosti, aby rozpredali svoje akciové portfóliá. Ideovým nositeľom týchto negatívnych zásahov však pravdepodobne nebol poslanec Madej, ale vtedajší minister financií Počiatek.

V roku 2012 sa stala druhá závažná vec, znížili sa percentá odvodu do II. piliera a administratívne boli vtedy sporitelia v druhom pilieri presunutí do nízko výnosných dlhopisových fondov.

Nepamätám si, že by sa NBS ako regulátor trhu kriticky vyjadrila k týmto zásadným zmenám. A bolo to vtedy treba povedať. Tiež si treba povedať na rovinu, aké stanovisko vtedy v roku 2012 k neodborným, politickým a štátom riadeným zmenám zaujala Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Ekonómovia tvrdia, že po zohľadnení inflácie druhý pilier počas uplynulých 15 rokov nepriniesol žiadne reálne výnosy a ani dnes nezarába. Čo s tým?

V dlhopisových fondoch má úspory 75 % sporiteľov. Nehovorím, že všetky peniaze sa majú automaticky presunúť do akciových a indexových fondov, keďže zo zákona sa musí 10 rokov pred dôchodkovým vekom presúvať každý rok desatina úspor do garantovaných fondov.

Mladým ľuďom nemusí dnes štát hovoriť, ako si majú odvody do II. piliera rozdeliť do fondov, keď vstupujú do piliera. Deväťdesiat percent z nich dáva odvody do indexových a akciových fondov. Je to v poriadku a je to dobré rozhodnutie. Zaujímavé je tiež, že historicky najviac mladých ľudí, vyše 70-tisíc, vstúpilo do piliera v tomto roku. Im nemusíme prikazovať a nariaďovať zo zákona, ako majú odvody nasmerovať.

Otázka je, ako naložiť s úsporami ostatných sporiteľov. Politici by museli s nimi urobiť to, čo sa stalo v roku 2012, len opačným smerom. A v takomto prípade by si museli priznať chybu, že vtedy urobili zlé rozhodnutie.

Musíme sporiteľom poskytnúť všetky informácie, aby sa oni potom mohli sami a správne rozhodnúť. Ich vôľa by pri prípadnom presune úspor do iných fondov mala byť prítomná.

Ako treba zmeniť poplatky? Sú vyššie ako výnosy…

Je to legitímna otázka. Treba diskutovať o tom, ako ich zmeniť, na čo ich naviazať. Na rozdiel od bánk sú poplatky pre DSS vysoko regulované štátom. Nikto tu tiež nehovorí, že poplatky sú oveľa nižšie ako v III. pilieri. Poplatky však nie sú hlavný problém. Ten, opakujem, je v tom, že ľudia boli zákonom presunutí do garantovaných, slabo zarábajúcich fondov.

Autori analýzy tvrdia, že správcovské spoločnosti si nekonkurujú. Jedným z ich návrhov je zriadenie štátnej správcovskej spoločnosti, ktorá by mala nahradiť dnešné DSS. Uvažujú aj o postupnom znižovaní odvodov do piliera, či dokonca o jeho zrušení. Vidíte v tom nejaký zmysel? 

Ironicky povedané, ak by mala fungovať štátna DSS, tak zriaďme aj jedny štátne noviny, jednu spoločnú štátnu banku namiesto komerčných. Bude mať táto štátna banka nižšie poplatky ako tie súkromné? Zriaďme tiež jednu štátnu poisťovňu namiesto komerčných, ktoré kritizujeme, že zle vypočítavajú dôchodkové anuity…

Prečo by mala štátna DSS fungovať lepšie ako tie dnešné? Nehrozí, že 9 miliárd úspor v II. pilieri prejeme alebo sa nimi v budúcnosti vykryje deficit v I. dôchodkovom pilieri?

Niekto tu vypustil džina z fľaše. Nerozumiem tomuto návrhu. Pre mňa nie je dobrý ani na diskusiu.

Ivan Švejna (53)
Je štátny tajomník ministerstva práce.
V rokoch 2010 – 2016 bol poslancom Národnej rady SR za Most-Híd.
Počas druhej Dzurindovej vlády bol pri zrode II. piliera.
Predtým pôsobil v Nadácii F. A. Hayeka.

Zuzana Kollárová

Zdroj:
https://e.dennikn.sk/1682254/statny-tajomnik-svejna-mam-problem-ak-musim-byt-v-dochodkoch-solidarny-aj-s-tymi-ktori-nerobili/

Foto:
Foto N – Tomáš Benedikovič