Stavali hrad na hore Makovica?

Koly murovaly bilu Makovicju, honyli na panske ubohu vdovicju... Táto ľudová pieseň, bola zapísaná v druhej polovici 19. storočia v obci Jurkova Voľa. Od vdovy zvanej Adamycha a to rusínskym buditeľom Alexandrom Pavlovičom, nazývaným aj „makovický sólovej“ (slávik). Z tejto piesne sa dá usúdiť, že je určitým historickým svedectvom toho, že sa na hore Makovica, stavba hradu realizovala. 
 

Keby to tak nebolo, tak prečo táto pieseň bola známa a zaznamenaná práve tú, pod horou Makovica a nie v okolí Zborova, kde stoji zrúcanina  tohto hradu, ako nemý svedok dávnej minulosti. Kedysi najhonosnejší hrad v celom Sedmohradsku. Jednu nedileňku  muža pochovala, druhu nedileňku, syna porodila. Treťu nedileňku na paňske jej hnali ... Nie je reálne, aby poddaní na stavbu hradu z tohto regiónu  museli dochádzať až k obci Zborov. A už vôbec nie s týždňovým dieťaťom.

Jednou ručeňkou kamiň podavala a druhou ručeňkou ozero šukala. Ozero šukala, de by v nim na viky, syna pochovala. Plavaj synu plavaj v studenim ozeri, nezaznal jes vicja, nezaznaj matery... Aj táto stať piesne o jazere, prislúcha práve terénu tu pod  horou Makovica. V katastri obce Jurkova Voľa, pod spomínanou horou, sú dve miesta, kde jazerá reálne existovali. V dávnej minulosti  pod Makovicou takýchto jazier bolo vraj viac. Tomu zodpovedajú aj tvary na viacerých miestach.  Preskúmal som okolie zborovského hradu, tam ani stopy po možných lokalitách týchto jazier. Ešte ako chlapec, pred  60-timi rokmi, som veľmi pozorne načúval rozprávaniu starých materí. Viackrát, pri ich posiedkach rozprávali, že na Makovici stavali zámok. Po udalosti, ktorá sa ospevuje v tejto piesni, tak táto vdova údajne zámok prekliala. „Aby ho čorty vžali i zamok i panoch“ ... A tak ho čerti,  vraj v noci preniesli na vrch pri Zborove.

 

Potom už ľudia stade nechodili stavať zámok. Ďalším dôkazom toho je, že na vrchole hory Makovica na najvyššom bode, sa akási stavba  v minulosti realizovala. Dokazuje to aj prieskum skupiny dobrovoľníkov. Táto skupina v apríli  2000 uskutočnila amatérsky prieskum. Pri vykopávkach bolo zistené, že základy stavby sú tu celkom evidentné. Na počudovanie, všetky kamene po očistení boli biele. Tiež na týchto miestach  sú viditeľné tvary veľkej kruhovej plošiny, čo svedčí o tom, že táto plošina mohla byť urobená iba okolo základov hradu. Osobne sa nestotožňujem s tým, že stavbu tohto hradu prerušili práve čerti, to nie. Príčina mohla byť celkom iná. Tak, ako popri zborovskom hrade, tak aj cez makovické sedlo viedla spojovacia komunikácia - furmanská a potom aj  poštová cesta v smere na Poľsko. Keby tomu tak nebolo, tak akú  funkciu by plnila krčma v makovickom sedle, ktorá ešte začiatkom 20. storočia bola v prevádzke? K zmene stavby hradu mohlo dôjsť z tohto dôvodu, že vtedajší feudáli zmenili význam tejto komunikácie cez makovické sedlo. Lokalitu pri Zborove považovali za významnejšiu zo strategického hľadiska. Možno preto v stavbe hradu na hore Makovica sa už nepokračovalo. História sa nezaoberala mylným rozhodnutím stavby. Na území Slovenska sú stovky a stovky zrúcanín i nedostavaných hradov. Takéto stavby zapadli do zabudnutia a zub času zahladil ich stopy.

Dnes na horu Makovica už pandúri neženú ľudí robotovať. Nastali tu krajšie a radostnejšie časy. Tento rok 16. mája na tejto povestnej hore, symbole Rusínov už  po 17-tykrát zaznie spev, hudba, smiech, veselá vrava i radosť zo stretnutia mnohých účastníkov, ktorí prídu nielen k soche sv. Floriána, najvyššie postavenej soche tohto druhu v Európe, ale tiež sa zúčastniť osláv sviatku hasičov. Na úvod týchto osláv opäť ľubozvučne zaznie aj táto pieseň. Zvykli ju nazývať aj makovická hymna.  Svojim obsahom nám opäť pripomenie dávnu históriu i neľahký život ľudu pod horou Makovica. 
 
Ján Gibej