Štefan Suchyj: Obid z Romamy (po rusyňsky, sloveňsky, anglycky)
Обід з Ромами
Буфет на станіці є переповненый, акурат єдине місце зістало вольне коло стола, за якым обідує ромска фамелія. Білы радше із повныма танірами в рукáх постоячкы чекають на уволніня пляцу за столом, лем абы не мýсили сідати ку циґанам. Але я не із тых.
Навколишность робить сі з ня пóсмішкы. А не лем білы, але ай самотны Ромове. Од удивліня повтваряли роты і счасти застановлюють процес їджіня, што ся міджі Ромами покладать ці не за арціскуток. Молодшым із того ідé до сміхý, но а старшы ня серйозні обсмотрюють, ці не єм ретардованый. Виджу по них, як наглі спознaють, же-м нормалный і далше ся інтересують о пожыву, та півоком ня щі все обпозірюють, ці не пришов єм провоковати.
Білы ся погíршують. Споганив єм їх імідж. Выверьховліня наставать, кідь нaйстаршый із Ромів мі зажелать добрый смак.
- Ай вам ушыткым!
- Дякуєме! - суть до єдного нараз веселішы.
Так мало в многій хвільці хыбує людьом к щастю...
Одходжу і проклынам світ. За собoв чую пoміток:
- Позерáй ты, чоловіче, такый інтеліґéнт, а сам собí не знать чести дати.
Одповідам:
- Псови доволено ай на гoспода брехати.
Obed s Rómami
Bufet na stanici je preplnený, jediné voľné miesto je pri stole, za ktorým obeduje rómska rodina. Bieli s plnými taniermi v rukách radšej postojačky čakajú na uvoľnenie miesta, ako by si mali prisadnúť k Cigánom! Lenže ja nie som z tých.
Okolie ma obdarúva posmešnými pohľadmi. A nielen bieli, ale aj samotní Rómovia od údivu pootvárali ústa a sčasti spomaľujú proces stravovania, čo sa u nich pokladá za nevšedný arciskutok. Mladším je to na smiech, starší ma seriózne šacujú, či nie som retardovaný. Vidím na nich, ako náhle poznávajú, že som z tých normálnych, a tak sa naďalej zaujímajú o poživeň, lenže na pol oka sú podozrievaví aj tak, či som neprišiel provokovať.
Poniektorí bieli sa pohoršujú. Pošpinil som im imidž.
Vyvrcholenie nastáva a priepasť sa stiera vtedy, keď mi najstarší Róm mi zaželá dobrú chuť.
- Aj vám všetkým!
- Ďakujeme! - odrazu sú veselší.
Tak málo v mnohej chvíli ľuďom chýba k šťastiu...
Odchádzam a preklínam svet. Za sebou začujem odpadok:
- Pozri sa len na toho inteligenta, sám si nevie česti dať.
Odpoviem:
- Psovi je dovolené štekať aj na pána boha.
Lunch with the Romanies
Buffet at the train station is crowded; the only seat available is at the table where a Romany family enjoys the dinner. The white prefer eating stand-up holding their full plates, they wait for any seat available rather than sitting with a gypsy! But I am not like that.
People around are giving me taunting looks. And not only the white ones but the Romanies also open their mouths in surprise and partly slow down the process of eating, which is supposed to an unusual arch-act for them. The younger ones consider it funny, the older ones keep checking me seriously, whether I am not retarded. I can see them suddenly realizing I belong to the normal ones and so they keep paying attention to their meal; however, they are still suspicious whether I did not come to provoke.
Some white people take umbrage. I befouled their image.
Situation culminated and any differences are forgotten when the oldest Romany wishes me Bon Appetite.
Bon Appetite for all of you too!
Thank you! - Suddenly all of them cheered up.
In many situations so little is enough to make people happy...
I leave and curse the world. Behind me I can hear part of discussion:
Look at the intelligent one, he has no dignity. I answer:
The dog is allowed to bark even at God.
Štefan Suchý zo zbierky eseji: Most na riekou času
Vydal Spolok rusínskych spisovateľov (2009)
Aktuality
Zobraziť všetkyDve percentá, jeden spoločný cieľ
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Ujko Vasyľ:
-Na dovoleňki jak doma. Dalo sja požyčity - bicigeľ, motor, psa i Parasku...