Steny dreveného chrámu v Šmigovci omietajú hlinou ako za starých čias

 

Obnova gréckokatolíckeho dreveného Chrámu Nanebovstúpenia Pána v  Šmigovci v okrese Snina odhaľuje veľkú vynaliezavosť a remeselný fortieľ jeho staviteľov. V chudobnom kraji ho stavali z materiálov, ktoré boli vôkol nich. A tak po niekoľkých storočiach miesia súčasníci po ich vzore rovnakým spôsobom hlinu  s vodou a slamou, aby omietli vnútorné steny chrámu. Drevený kostolík sa zo dňa na deň mení do krásy, ktorú si nepamätajú ani najstarší pamätníci.

 

ŠMIGOVEC.Drevený gréckokatolícky Chrám Nanebovstúpenia Pána v Šmigovci sa zvonku už ani zďaleka nepodobá na stavbu, do ktorej obnovy sa v roku 2013 pustila farnosť Šmigovec. Je jedným z projektových partnerov neziskovej organizácie Karpatské drevené cerkvi, n. o., v jedinečnom projekte Obnova drevených chrámov, skvalitnenie infraštruktúry Cyklistického chodníka ikon financovaného z prostriedkov Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky.

 

Pôvodná hlinená omietka

Obnovu chrámu odštartovalo v roku 2013 statické zabezpečenie a obnova jeho vonkajšieho opláštenia. Najdôležitejším momentom bola demontáž plechovej strechy, ktorá je na ňom len od 50 rokov 20. storočia, hoci chrám postavili miestni veriaci v rokoch 1775 – 1780. Krátko po 2. svetovej vojne ale chrámu, určite nevedomky a v dobrej viere, ale ubrali na pôvodnej kráse aj vo vnútri. Vnútorné steny chrámu v babinci omietli brizolitom a celú podlahu  vybetónovali. Chrám obnovuje firma Rod Har z Hervartova v okrese Bardejov. Keďže práce na výmene šindľovej strechy a opláštenia s prehľadom zvládajú, popritom im ide robota od ruky aj vo vnútri chrámu. 

 

Vnútornú hlinenú omietku vyrábajú tradičnou technológiou, ako sa vyrábali kedysi aj hlinené vaľky na výstavbu domov. Stačí hlina, voda, slama a silné nohy na premiešavanie. „Je to poriadna záťaž na kĺby,“ priznal jeden z hervartovských majstrov, ktorých rukami prešla nejedna kultúrna pamiatka. Vo vnútri by však pri pohľade na pekne omietnuté steny málokto povedal, koľko je za tým práce. Kostolík sa však každým dňom vzďaľuje od svojej podoby, ktorú mal od 50 rokov 20. storočia a dostáva tú z 18. storočia, ktorá ho zaradila do súčasnej kolekcie drevených chrámov severovýchodného Slovenska. 

 

(korn, foto: korn)