Stokilová Váňuša i štvrťtonová bomba. Polícia ničí stovky kusov munície

Aj 75 rokov po 2. svetovej vojne sa v zemi skrýva nebezpečenstvo.

VÝCHODNÉ SLOVENSKO. V piatok uplynie 75 rokov od definitívneho ukončenia 2. svetovej vojny. Najväčší vojnový konflikt v histórii výrazne zasiahol východné Slovensko v rokoch 1944-1945. Po presune vojakov ostávajú do dnešných dní stopy v podobe ich zbraní.

Najviac zasiahnutými oblasťami Košického kraja sú katastre obcí Moldava nad Bodvou, Čečejovce, Sobrance, Košický Klečenov a oblasť Dargovského priesmyku v Slanských vrchoch.

Jeden výjazd - stovka mín
Od decembra 1944 do januára 1945 sa na Dargove urputne bojovalo medzi vojskami nemeckého Wehrmachtu a Červenou armádou. Okolité lesy sú tak plné doteraz neobjavenej munície.

Hovorkyňa Krajského riaditeľstva policajného zboru (KR PZ) v Košiciach Jana Mésarová hovorí, že len počas jedného výjazdu sa v lesnom poraste na Dargove našlo 124 delostreleckých mín, 40 delostreleckých striel a 14 ručných granátov.

Pri hľadaní húb
Za vlaňajší rok pyrotechnici KR PZ Košice vyrazili do terénu pre nahlásenú povojnovú muníciu v 133 prípadoch. Našli a zlikvidovali pritom napríklad 162 kusov delostreleckých mín, 12 ručných granátov, 13,5 kilogramu pechotných nábojov a jednu šrapnelovú mínu.

„Medzi najčastejšie druhy patria nálezy delostreleckých mín, delostreleckých striel rôznych kalibrov, ručných granátov a pechotnej munície menších kalibrov, všetko z obdobia II. svetovej vojny. Taktiež boli nájdené letecké bomby (pumy), ktoré boli objavené pri rôznych rekonštrukčných a stavebných prácach, pri hľadaní húb a podobne,“ menuje Mésarová.

Horská bitka zanechala stopy
V Prešovskom kraji majú policajní pyrotechnici najčastejšie výjazdy do okresov najviac postihnutých bojmi počas jednej z najväčších horských bitiek druhej svetovej vojny, Karpatsko-duklianskej operácie.

Bola to útočná operácia sovietskych a česko-slovenských vojsk na severovýchodnom Slovensku na jeseň 1944, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi armádami.

Po potlačení povstania do hôr však stratila svoje opodstatnenie a bola ukončená. Po tomto boji sú doteraz muníciou posiate okresy miest Svidník, Stropkov, Snina, Humenné a Medzilaborce.

Prvá aj druhá vojna
Nálezy v tamojších oblastiach však môžu siahať až do obdobia rakúsko-uhorskej monarchie.

„V týchto okresoch sú aj najčastejšie výjazdy k munícii z prvej svetovej vojny, počas ktorej sa na Slovensku odohrávali boje len na východe Slovenska,“ pripomína hovorkyňa Krajského riaditeľstva policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.

Pyrotechnici KR PZ Prešov počas posledných piatich rokov urobili cez 785 výjazdov, ktoré súviseli s nájdenou muníciou.

„Nálezy nahlasujú občania najčastejšie v súvislosti s lesnými prácami, pozemkovými úpravami, zosuvmi pôdy, povodňami alebo rekreáciou v prírode, napríklad pri zbere húb,“ pokračuje Ligdayová.

Zvyčajne ide o delostrelecké míny (mínometky) rôzneho kalibru, delostrelecké a ručné granáty z 1. a 2. svetovej vojny.

„Väčšinou ide o nebezpečnú muníciu, často neschopnú prepravy. Táto munícia sa likviduje na mieste. V 98 percentách prípadov obsahuje trhavinu. Najväčšie nálezy boli 100-kilogramová letecká bomba FAB a skoro 100 kilogramov vážiaca sovietska raketa M-31 UK (Váňuša), no najväčší nález bol v roku 2006 na hlavnej železničnej stanici v Prešove. Išlo o 250-kilogramovú leteckú bombu,“ vymenúva Ligdayová prípady z minulosti.

Zničenie v trhacej jame
Nájdenú nevystrelenú a nepoškodenú muníciu pyrotechnici zvyčajne prevezú za prísnych bezpečnostných opatrení do vojenského výcvikového priestoru rezortu vnútra vo Valaškovciach.

Dočasne ju tam uskladnia. „Neskoršie je hromadne ničená v trhacej jame určenej na tento účel,“ opisuje Mésarová.

Ligdayová dopĺňa, že pri vystrelenej alebo poškodenej munícii je situácia iná.

„Manipulácia s ňou je vtedy obzvlášť nebezpečná, takúto muníciu likvidujeme výbuchom, ak je to možné, na mieste nálezu alebo na najbližšom možnom bezpečnom mieste za dodržania všetkých potrebných bezpečnostných opatrení.“

Čistilo sa najmä po vojne
Vynára sa otázka, či by nebolo dobré raz a navždy očistiť okolité lesy od možných vojnových nástrah.

Mésarová hovorí, že najmä v povojnovom období boli vytvorené skupiny policajných aj vojskových pyrotechnikov, ktorí takto plošne čistili rizikové oblasti, kadiaľ postupovali armády počas druhej svetovej vojny.

„No k súčasným nálezom dochádza hlavne tým, že vplyvom poveternostných podmienok zem neustále pracuje a vytláča muníciu na povrch aj po toľkých rokoch od vojny.“

Ligdayová konštatuje, že posledná asanácia bola uskutočnená v rokoch 1965-1966 vojenskými pyrotechnikmi väčšinou ZVS, teda podnikom, ktorý sa v minulom storočí zaoberal výrobou munície a raketovej techniky.

Či sa aj v ďalších rokoch uvažovalo o plošnom čistení v ťažko prístupnom teréne, dnes nie je úplne známe.

„Asanáciu teraz vykonávajú špecializované firmy na vyžiadanie investora,“ doplnila Ligdayová.

KATARÍNA GÉCZIOVÁ

Zdroj:
https://korzar.sme.sk/c/22399058/stokilova-vanusa-i-stvrttonova-bomba-policia-nici-stovky-kusov-municie.html

Foto: 
Vojaci Karpatsko-duklianskej operácie, ktorá bola jednou z najväčších horských bitiek 2.svetovej vojny. Muníciu po týchto bojoch nachádzajú ľudia dodnes. 
Zdroj: Vojenský historický ústav