STOVKY KRASLÍC OD VÝMYSLU SVETA

Stovky kraslíc zdobených rôznymi technikami od výmyslu sveta vy s tavujú od štvrtku vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Otvorenie 21. ročníka medzinárodnej výstavy Karpatská kraslica bolo spojené s vyhodnotením najzaujímavejších kolekcií.

Na výstavu bolo doručených viac ako 70 kolekcií s 870 kraslicami. Riaditeľ múzea Vasiľ Fedič označil za mimoriadne potešujúcu účasť viac ako 20 nových autorov. O tom, že výstava má zmysel, svedčí podľa neho aj to, že za 20 rokov ju navštívilo 37-tisíc návštevníkov. Lákadlom pre návštevníkov je aj možnosť zakúpiť si kraslice.

Tohto roku je na predaj určených 2 465 kraslíc zdobených tradičnými aj modernými technikami. Hodnotiaca komisia bez určenia poradia ocenila kolekcie šiestich autoriek zo Zemplína a z Poľskej republiky. Ocenenia si prevzali: Vladislava Puškárová z Humenného – za variovanie vzorov na odrôtovaných krasliciach a zachovávanie tradičnej techniky, Alena Pelechová z Rakovca nad Ondavou – za decentné prepojenie tradičnej voskovej techniky spojenej s madeirou, Eva Sojčáková z Trebišova – za precízne zvládnutie techniky a ornamentiky oblepovania slamou, Katarína Sivá z Humenného – za zachovávanie techniky vyškrabávania spojenej s tradičným farbením v odvare z cibuľových šupiek, Renata Glab– za precízne zvládnutú techniku vyškrabávania, Maria Rodžinka a gmina Zarszyn za dlhoročnú spoluprácu a účasť na medzinárodnej výstave Karpatská kraslica.

Organizátormi 21. ročníka Karpatskej kraslice sú Vihorlatské múzeum a okresná organizácia Únie žien Slovenska v Humennom. Výstava potrvá do 7. apríla.

Kraslice patria k najstarším a výtvarne najpôsobivejším prejavom ľudového umenia. Ich pôvodný význam má korene v predhistorických kultových obradoch. Vajíčko bolo symbolom slnka, svetla, tepla, zdravia, plodnosti, lásky. Vytváralo u ľudí predstavu o jeho nadprirodzených vlastnostiach a schopnostiach ochrániť a zabezpečiť prosperitu v hospodárstve i v živote rodiny. V snahe posilniť magickú funkciu vajíčka sa začal jeho povrch ozdobovať. Ochranná moc vajíčok sa znásobovala farbením. Prastaré maľované vajíčka sa volali „pisanki“. Názov kraslica je nový, odvíja sa od typickej červenej farby a umelo ho zaviedli len na konci 19. storočia. Podobne to je aj s vyfúkavaním vajíčok, ktoré je z hľadiska histórie ultramoderné a objavili ho tiež len pred niekoľkými desaťročiami. Vajíčka sa začali vyfúkavať preto, lebo sa cez ne prevliekla mašľa a začali sa vešať na vetvičky. Celé stáročia predtým boli vajíčka plné - tie vyfúknuté sú vlastne z hľadiska pôvodného významu dosť absurdné, lebo strácajú svoju magickú silu a význam.

- lop -