STRETNUTIE S HISTORIKMI – POHĽAD DO MINULOSTI
S finančnou podporou MK SR a výbornou organizáciou zo strany Združenia inteligencie Rusínov Slovenska sa 13. novembra uskutočnila v Bratislave beseda na tému história Rusínov. Hosťami podujatia boli tentoraz Ľudovít Haraksim, historik SAV a Ivan Pop, univerzitný profesor.
Obaja hostia sú považovaní za najväčších znalcov histórie Rusínov a bolo to aj vidieť. Hostia sa na úvod v krátkosti predstavili a v súvislosti s prácou v oblasti histórie Rusínov prezentovali aj postupnosť svojej kariéry. Bolo zaujímavé počúvať, aké životné situácie zažívali a koľko peripetií z rôznych strán museli prekonať pri svojej práci v oblasti rusínskej histórie. Najmä Ivan Pop, ktorý svojho času pôsobil na Ukrajine, by vedel hovoriť o ukrajinskom šovinizme a nacionalizme, o krivdách, ktoré Rusínom boli spôsobované a pod. Po tomto krátkom predstavení vlastnej práce a diel historikov prišli na rad otázky z publika. Na besede sa zúčastnilo okolo 80 poslucháčov rôznych vekových kategórií a v niektorých prípadoch som bol prekvapený, aké podrobnosti z histórie Rusínov mali poslucháči naštudované. Otázky poslucháčov môžeme rozdeliť do viacerých skupín.
Prvou a nepochybne najväčšou skupinou boli otázky Rusíni a Ukrajina. Táto téma rezonuje, keďže na Ukrajine nie je dodnes uznaná rusínska menšina. Z diskusie vyplynulo, že Ukrajina sa snaží prezentovať ako jednotná krajina, avšak z historického vývoja nikdy nebola Ukrajina podľa historikov jednotná, keďže je tvorená mnohými národnosťami a skupinami. Nikdy nebola nezávislým štátom a vždy patrila pod vplyv silnejšieho národa (napr. bývalé ZSSR) a z toho vyplývajú aj stále problémy s vládnutím a nezhodami vo vedení štátu. Tým, že patrila po stáročia pod nadvládu iných, nemohla sa na Ukrajine vyformovať určitá šľachta, ktorá by prezentovala historické skúsenosti s vedením národa. To isté však platí aj pre pokusy o vytvorenie samostatného rusínskeho štátu, ktorého vznik Ivan Pop razantne odmietol. Z hľadiska historického uviedol Ivan Pop, že interpretácia histórie Rusínov je mnohokrát nepresná, ba až zavádzajúca, najmä zo strany „poturčených Rusínov“ (predstavitelia Zväzu Rusínov-Ukrajincov, resp. ich prívrženci), ktorí Rusínov považujú za Ukrajincov. Takisto sa diskutovalo aj o živote Rusínov v Uhorsku, ale aj o dielach prítomných hostí a pod. Celé podujatie viedol a moderoval politológ Alexander Duleba.
Po diskusii sa uskutočnila ešte milá povinnosť a to gratulácie jubilantom. Prvou jubilantkou bola pani Helena Židovská (80 rokov), jedna zo zakladateľov rusínskych organizácií v Bratislave (MO Rusínskej obrody, neskôr aj ZIRS). Ďalšími dvomi boli aktéri besedy – Ľudovít Haraksim (80 rokov) a Ivan Pop (70 rokov). Pri príležitosti ich jubileá, prítomní zaspievali MNOHAJA ĽITA a pri pohári vína po besede ešte rozoberali mnohé témy zo života Rusínov.
-mk-
Obaja hostia sú považovaní za najväčších znalcov histórie Rusínov a bolo to aj vidieť. Hostia sa na úvod v krátkosti predstavili a v súvislosti s prácou v oblasti histórie Rusínov prezentovali aj postupnosť svojej kariéry. Bolo zaujímavé počúvať, aké životné situácie zažívali a koľko peripetií z rôznych strán museli prekonať pri svojej práci v oblasti rusínskej histórie. Najmä Ivan Pop, ktorý svojho času pôsobil na Ukrajine, by vedel hovoriť o ukrajinskom šovinizme a nacionalizme, o krivdách, ktoré Rusínom boli spôsobované a pod. Po tomto krátkom predstavení vlastnej práce a diel historikov prišli na rad otázky z publika. Na besede sa zúčastnilo okolo 80 poslucháčov rôznych vekových kategórií a v niektorých prípadoch som bol prekvapený, aké podrobnosti z histórie Rusínov mali poslucháči naštudované. Otázky poslucháčov môžeme rozdeliť do viacerých skupín.
Prvou a nepochybne najväčšou skupinou boli otázky Rusíni a Ukrajina. Táto téma rezonuje, keďže na Ukrajine nie je dodnes uznaná rusínska menšina. Z diskusie vyplynulo, že Ukrajina sa snaží prezentovať ako jednotná krajina, avšak z historického vývoja nikdy nebola Ukrajina podľa historikov jednotná, keďže je tvorená mnohými národnosťami a skupinami. Nikdy nebola nezávislým štátom a vždy patrila pod vplyv silnejšieho národa (napr. bývalé ZSSR) a z toho vyplývajú aj stále problémy s vládnutím a nezhodami vo vedení štátu. Tým, že patrila po stáročia pod nadvládu iných, nemohla sa na Ukrajine vyformovať určitá šľachta, ktorá by prezentovala historické skúsenosti s vedením národa. To isté však platí aj pre pokusy o vytvorenie samostatného rusínskeho štátu, ktorého vznik Ivan Pop razantne odmietol. Z hľadiska historického uviedol Ivan Pop, že interpretácia histórie Rusínov je mnohokrát nepresná, ba až zavádzajúca, najmä zo strany „poturčených Rusínov“ (predstavitelia Zväzu Rusínov-Ukrajincov, resp. ich prívrženci), ktorí Rusínov považujú za Ukrajincov. Takisto sa diskutovalo aj o živote Rusínov v Uhorsku, ale aj o dielach prítomných hostí a pod. Celé podujatie viedol a moderoval politológ Alexander Duleba.
Po diskusii sa uskutočnila ešte milá povinnosť a to gratulácie jubilantom. Prvou jubilantkou bola pani Helena Židovská (80 rokov), jedna zo zakladateľov rusínskych organizácií v Bratislave (MO Rusínskej obrody, neskôr aj ZIRS). Ďalšími dvomi boli aktéri besedy – Ľudovít Haraksim (80 rokov) a Ivan Pop (70 rokov). Pri príležitosti ich jubileá, prítomní zaspievali MNOHAJA ĽITA a pri pohári vína po besede ešte rozoberali mnohé témy zo života Rusínov.
-mk-
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
10.03.2026
Archív: Rodák z Podkarpatskej Rusi Mikuláš Popovič získal ocenenie Česká hlava
Virológ Mikuláš Popovič, ktorý sa narodil ako československý občan vtedajšej Podkarpatskej Rusi, získal v roku 2013 cenu Patria v rámci projektu Česká hlava. Vedca pôsobiaceho na Marylandskej univerzite v USA ocenili za dlhoročný výskum vírusu H…
10.03.2026
Rozhovor: Pešiak, ktorý objavil HIV
Eva Bobůrková, 13. 2. 2014
Nové neznáme smrteľné ochorenie bolo opísané v roku 1981. Po pôvodcovi AIDS pátral aj Čechoslovák (Rusín) Mikuláš Popovič. A úspešne. V roku 1984 identifikoval vírus HIV a vytvoril aj prvý test na prít…
06.03.2026
Vladyka Milan Lach SJ bol vymenovaný za eparchiálneho biskupa Bratislavskej eparchie
ISPA
Metropolia
Dnes napoludnie Vatikán oznámil, že Svätý Otec Lev XIV. prijal zrieknutie sa úradu eparchiálneho biskupa vladyku Petra Rusnáka, ktorý v septembri minulého roka dovŕšil kánonický vek 75 rokov a za jeho nástupcu menov…
05.03.2026
Pozvánka na premiéru: Predavač dažďa / Продавач доджу
1 hodina 40 minút • Premiéra: 5. marca 2026
Originál: Predavač dažďa
štvrtok 12. 3.
2. premiéra
Veľká scéna
Dážď sa kúpiť nedá. To však neznamená, že ho niekto nemôže predávať.
Je leto, sucho a práve padol ďalší teplotný rekord. Pri va…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
"Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej ope…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
Vasyľ i Paraska sja pobraly. I Vasyľ žeňi tak hvaryť:
-Tŷ teper moja žena, choču, žebŷ jes znala a holovńi rešpektuvala moji try pryvŷčkŷ (zvŷkŷ).
Perva - ja každu seredu hram z kamaratami fotbal... Sonce, dožď, burja, šňih, choc by ne znam, što sja ďijalo... ja hram FOT-BAL... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Druha pryvŷčka - každu pjatňicu hram z kamaratami mariaš... Porozumila jes? Každu pjatňicu MA-RI-AŠ...
-Porozumila...
-I nakonec treťa pryvyčka - každu neďilu chodžu lovyty/chapaty rybŷ, idu na rŷbalku... Sonce, dožď, burja, sňih, svekrynŷ narodenynŷ, všytko jedno, ja idu na rŷbačku... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Maš iši dajakŷ oprosŷ/žvidaňa...
-Ňi, všŷtko jem porozumila...!
-A može i tŷ maš dajakŷ pryvŷčkŷ...?
-Hej mam, jednu... Ja každyj večur o 10 hodyňi seksuju. Je muž doma, ne je muž doma, všytko jedno, ja mam SEKS... Porozumiv jes?!
-Tŷ teper moja žena, choču, žebŷ jes znala a holovńi rešpektuvala moji try pryvŷčkŷ (zvŷkŷ).
Perva - ja každu seredu hram z kamaratami fotbal... Sonce, dožď, burja, šňih, choc by ne znam, što sja ďijalo... ja hram FOT-BAL... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Druha pryvŷčka - každu pjatňicu hram z kamaratami mariaš... Porozumila jes? Každu pjatňicu MA-RI-AŠ...
-Porozumila...
-I nakonec treťa pryvyčka - každu neďilu chodžu lovyty/chapaty rybŷ, idu na rŷbalku... Sonce, dožď, burja, sňih, svekrynŷ narodenynŷ, všytko jedno, ja idu na rŷbačku... Porozumila jes?
-Porozumila...
-Maš iši dajakŷ oprosŷ/žvidaňa...
-Ňi, všŷtko jem porozumila...!
-A može i tŷ maš dajakŷ pryvŷčkŷ...?
-Hej mam, jednu... Ja každyj večur o 10 hodyňi seksuju. Je muž doma, ne je muž doma, všytko jedno, ja mam SEKS... Porozumiv jes?!
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať