Studňa nádeje krášli nádvorie humenského kaštieľa

"Na počiatku bola myšlienka skrášliť a zútulniť nádvorie kaštieľa. Ako to už býva, pomohla nám náhoda. Počas zalomenia časti betónového pokryvu sa nám podarilo na nádvorí lokalizovať stredovekú kamennú studňu. Tak sa zrodil projekt jej znovu oživenia pod názvom Studňa nádeje." uviedol vo štvrtok popoludní na slávnostnom otvorení Vianoc v múzeu riaditeľ Vihorlatského múzea v Humennom Mgr. Vasiľ Fedič.

Práve sprístupnenie zrekonštruovanej stredovekej studne odštartovalo zmes vianočno-novoročných podujatí, ktoré v múzeu potrvajú až do 6. januára budúceho roku. Spolu s pracovníkmi múzea ich pripravilo občianske združenie /OZ/ Múzejný klub a OZ Právo na lepší život. Historická kópia - zrekonštruovaná stredoveká studňa má oválny pôdorys s rozmermi 200 x 180 cm a v hĺbke deviatich metrov sa zužuje na 160 cm. V hĺbke 820 cm bol k vencu studne na západnej strane pristavaný omietnutý múrik pravdepodobne zakrývajúci tzv. kapsu. Je to vlastne otvor, do ktorého sa v časoch nebezpečenstva uschovávali cennosti alebo potraviny. Kovovú nadzemnú konštrukciu studne navrhol Vasiľ Blaha.

"My ideme ďalej. Na jar pripravujeme prieskumné sondy do južnej a západnej časti nádvoria. Verím, že spoločnými silami sa nám v začatom diele podarí pokračovať," povedal Fedič a poďakoval všetkým, ktorí sa o úspech projektu zaslúžili. Menovite vyzdvihol prezidenta a.s. Mecom Ing. Jána Molnára, ktorého finančný dar vo výške 100-tisíc korún "dal projektu krídla." Vďaku si zaslúžia aj primátor a mesto Humenné, Komunitná nadáciat PPaC, JAS Export, s.r.o., Snina, ZSŠHS, ZŠ SNP 1a Dargovských hrdinov a už spomínané občianske združenia. Súčasťou štvrtkového otvorenia múzejných Vianoc, ktoré sú podľa slov riaditeľa Fediča koncipované ako meditatívna alternatíva predvianočného zhonu, bolo aj sprístupnenie dvoch výstav. Fotografická výstava Svätá zem, ktorú pripravili pracovníci Katolíckeho biblického diela z pomoci Romana Bogacza z Krakowa, obsahuje 60 farebných fotografií z vlasti Ježiša Krista. Približuje historické a zemepisné súvislosti, v ktorých posvätné biblické texty vznikali.

Výstava Vianoce na Zamagurí prezentuje tvorbu popredného ľudového rezbára a sochára Miloslava Semančíka z Popradu. Prostredníctvom vyše 120 drevených plastík a reliéfov približuje bohatý a rozmanitý folklór, tradície a zvyky rodného kraja. Semančík sa v lete tohto roku zúčastnil plenéru INSITA v priestoroch skanzenu a svoju sochu richtára v životnej veľkosti daroval Vihorlatskému múzeu.

-jo –