Súbor Kurovčan na svetovom festivale

Svet prišiel k Lemkom

Folklórna skupina Kurovčan, založená manželmi Popovcovými v r. 1967, bez prestávky pracuje už takmer 40 rokov. Dnes ju úspešne vedie ich nevesta Jana a syn Ivan. Potešiteľne je, že o prácu v súbore majú záujem predovšetkým mladí ľudia. Najmladšími členmi skupiny sú vnúčence zakladateľov - 10-ročný Ivko a 8-ročná Karin Popovcovi.

V týchto dňoch Kurovčan sa vrátil zo Svetového festivalu národnostných menšín v Legnici (Poľsko), ktorého sa zúčastnilo desať súborov z piatich kontinentov: Európy (Poľsko, Rumunsko, Slovensko), Afriky (Tunezia, Sierra Leone, Togo), Ázie (India), Latinskej Ameriky (Chile) a Polynézie (o. Walis a Futuna). Behom desiatich dní (od 1. do 9. júla) tieto súbory mali na 20 scénach viac ako 40 koncertov, ktoré zhliadlo vyše 50 000 divákov a prostredníctvom rozhlasu a televízie ďalšie stovky tisíc ľudí. Boli to neopakovateľné prehliadky ľudového umenia malých národnostných a etnických menšín. Najväčšej pozornosti publika a médií sa tešili vystúpenia exotických súborov s primitívnymi bicími nástrojmi.

Hlavným organizátorom festivalu bol lemkovský súbor piesní a tancov Kyčera z Legnice, ktorý t. r. slávi 15. výročie svojho založenia. Jeho členmi sú potomkovia Rusínov-Lemkov z poľsko-slovenského pohraničia, násilne deportovaných do týchto končín v r. 1947 v rámci akcie „Wisla". Je ich tu, na tzv. „zemiach odzyskanych" (po odsune Nemcov) niekoľko desiatok tisíc. Domáca Kyčera otvárala takmer každý koncert. Väčšina z nich sa konala v lokalitách s najväčším sústredením Lemkov, predovšetkým v samotnej Legnici.

Celý jeden deň festivalu (8. júla) sa uskutočnil v obci Zamienice, obyvatelia ktorej práve v ten deň oslavovali sviatok patróna novopostaveného gréckokatolíckeho chrámu Jána Krstiteľa (podľa starého juliánskeho kalendára). Bol to ozajstný lemkovský kermeš plný prekvapení. Slávnosť začala sprievodom všetkých účinkujúcich obcou. Na Čele išla desaťčlenná skupina jazdcov na koňoch, za ňou koč so starostom a najvzácnejšími hosťami (medzi ktorými bol aj autor týchto riadkov), ďalší voz s kapelou a za ňou ostatní hostia v ľudových krojoch rôznych národov - so spevom, hudbou a tancami.

Každý súbor mal na námestí svoj stánok, v ktorom predával výrobky svojej lokality alebo krajiny, typické ľudové jedlá, nápoje, predvádzal ľudové remeslá atď. Návštevníci tu mohli kúpiť africké bubny, hrkálky, detské hračky, masky, drevené figúrky, výrobky z bambusu, odevné doplnky, ozdoby ale aj celé cudzokrajné kroje. Mali možnosť ochutnať jedlá rôznych národov, zoznámiť sa z miniatúrami drevených stavieb, zhliadnuť výstavy starých fotografii atď.

Kurovčania vo svojom stánku predávali metly z brezového prútia, keramické výrobky, výšivky, háčkované dečky, víno značky Kurovčan, knihy, pohľadnice a iné predmety. Navarili veľký hrniec hríbovej mačanky s domácou údenou šunkou, klobásou a slaninou. Ďalší hrniec - typickej kurovskej kapustnice. Vôňa týchto jedál prevŕšila všetky ostatné a prilákala ku kurovskému stánku najviac záujemcov, ktorí s plastikovými taniermi stali v dlhom rade. Všetkým sa tejto stravy aj tak neušlo, lebo obidva hrnce boli vyprázdnené behom niekoľkých minút. Miestni Lem-kovia predávali pirohy, holúbky, rôzne koláče, Maďari z Rumunska - pikantný guľáš, Afričania - jedlá z rýb atď.

Na scéne Kurovčania predviedli veľkonočné chorovody, priadky a rusadielne zvyky. Autor príspevku, oblečený v slávnostnom kurovskom kroji (dedovej čuhe a otcových chološniach), vysvetlil divákom čo znamenal kermeš v minulosti, porozprával o stykoch poľských Lemkov s východoslovenskými Rusínmi, o histórii Kurovčana a komentoval jeho každé vystúpenie. Traja členovia súboru pod vedením Jana Bujdu počas vystúpenia pred objektívmi televíznych kamier škrútili na drevených nástrojoch („motužarkách") ozajstný motúz, ktorý venovali starostovi obce ako symbol jednoty a sily. Vraj obyčajnú niť roztrhne aj malé dieťa, kdežto nite zosúkané do pevného motúza, nepretrhne ani ten najväčší silák.

Podobné vystúpenia sa konali aj v iných lokalitách s väčším počtom lemkovských prisťahovalcov: Rudnej, Chocianove, Glúšici a Oybine. Kulmináciou festivalu bol galakoncert na legnickom amfiteátri, v ktorom vystúpil každý súbor s desaťminútovou ukážkou svojho repertoáru. V závere na scénu vyšli všetci účinkujúci a spoločne zaspievali lemkovskú pieseň Majeran -majeran. Publikum mohutným potleskom nepúšťalo účinkujúcich zo scény, takže každý súbor pridal nejaký doplnok vo forme piesne alebo tanca. Bola to nádherná scéna bratania rôznych kultúr: európskej, africkej, ázijskej, tichooceánskej a americkej. Všetkých spájala láska k ľudovej kultúre. Kurovčania na festivale v Legnici dôstojne reprezentovali nielen folklór Rusínov a Bardejovský okres, ale celú Slovenskú republiku, lebo boli jediným súborom z našej krajiny na tomto svetovom podujatí.

Počas deviatich festivalových dní v Legnici a iných lokalitách jeho konania panovalo nádherné slnečné počasie i keď v okolí boli dažde, búrky a krupobitia. Afričania tento „zázrak" pripisovali svojim bubnom, schopným „rozháňať chmáry".

Svetový festival národnostných menšín v Legnici bol mimoriadne dobré zorganizovaný. Účastníci si hradili iba dopravu, všetko ostatne (ubytovanie, stravu) - usporiadatelia. Všetko bolo premyslené do najmenších podrobností, takže spokojní boli účinkujúci aj organizátori.

Dušou festivalu bol jeho riaditeľ Juraj Starinský, zakladateľ a vedúci súboru Kyčera. Ten nielenže vyberal účinkujúcich (čo je spojené s obrovskými ťažkosťami so získaním víz, protiteroristickými opatreniami atď.), získaval finančne zdroje od sponzorov, zabezpečoval ubytovanie a stravu pre účinkujúcich atď., ale osobne moderoval každé vystúpenie. Keďže festival sa niesol pod heslom Svet prišiel k Lemkom, moderátor slovom, piesňou, hudbou a tancom zvýraznil krásu a silu lemkovskej kultúry a upozornil : „svet" na ťažký povojnový osud svojich krajanov v cudzom prostredí.

Na rozlúčke s Kurovčanom J. Starinský povedal: „Ďakujem vám za skvelú reprezentáciu nášho spoločného lemkoského folklóru. Doniesli ste k nám časť kultúry našich predkov a to je ten najcennejší dar, ktorý sme mohli dostať. Vy si ani neuvedomujete, čo znamenali vaše vystúpenia pre divákov, ktorí po desaťročia museli skrývať svoju národnosť a etnický pôvod. Teraz sú hrdí na svoj pôvod, pretože vedia že ľudová kultúra nebola zničená, ale tam v Beskydoch žije vďaka takým entuziastom akými ste vy. Radi by sme videli Kurovčanov aj na budúcich ročníkoch nášho festivalu".

Prof. Dr. Mikuláš Mušinka, DrSc.