Súbor Kurovčan vystúpil v Jarabine na Spiši

Boli na nezvyčajnom festivale ľudových piesní, tancov a zvykoslovia

Folklórny súbor Kurovčan sériu svojich letných vystúpení (o niektorých sme písali aj na stránkach BN) ukončil na festivale Poznávaj a uchovávaj dedičstvo svojich predkov v obci Jarabina, okres Stará Ľubovňa, ktorý sa uskutočnil v sobotu 19. augusta.

Bol to nezvyčajný festival ľudových piesní, tancov, zvykoslovia, ale aj jedál, nápojov, remesiel atď. Celá dedina, na čele so starostom Mikulášom Kaňom, žila týmto festivalom a aktívne sa doň zapájala. Pred mnohými domami boli stoly s ľudovými výrobkami, jedlami a nápojmi, ktoré návštevníci mohli bezplatne ochutnať. Domáci otvorili dvere aj do niektorých domov so zachovaním pôvodného interiéru. Návštevníci sa tam cítili ako v ozajstnom etnografickom múzeu. V dome pani Harvilovej záujemcovia mohli si vyskúšať tkanie kobercov.

Hlavný festivalový program bol na amfiteátri, zaplnenom do posledného miesta. Okrem miestnej folklórnej skupiny Poľana, ktorá potešila divákov venčekom brilantných ťahavých „majdanských" (kopaničiarskych) piesní a iných tradičných ľudových piesní a zvykov, tu vystúpil folklórny súbor zo Šumiaca na Horehroní. Hlas ich „hymny" Na Kráľovej holi stojí strom zelený sa mohutnou ozvenou ozýval od okolitých hôr a vyvolal nadšenie obecenstva. „My sme tiež Rusnáci pravoslávneho a gréckokatolíckeho náboženstva - povedala vedúca súboru pani Karolijová - preto radi sme prijali pozvanie na Váš festival a cítime sa tu ako doma. Sme medzi svojimi".

Búrlivými potleskami bolo prijaté aj vystúpenie jedného z najlepších interpretov rusínskych a ukrajínských piesní Mikuláša Petrašovského a jeho dcéry Natalky.

Kurovčania očarili účastníkov festivalu autentičnosťou svojich vystúpení. Na gazdovskom dvore v centre dediny predviedli starodávne kurovské dožinky a na amfiteátri veľkonočné chorovody a priadky, spojené s hudbou, spevom, tancami a mládežníckymi hrami.

Počas priadok trojčlenná skupina postarších dedov (Ján Bujda, Milan Špirko a Štefan Molčan) ukázala súkanie motúza na špeciálnom drevenom nástroji zvanou motuziarka. Za päť minút stihli na tento nástroj „osnovať" nite, skrútiť ich do motúza, ktorý odovzdali predstaviteľovi obce ako symbol sily a jednoty („Keď nebudeme sa trieštiť na skupinky, ale držať sa spolu ako nite v tomto motúze - nikto nás neporazí"). Dvaja prví „motuziari" sú členmi Kurovčana od jeho založenia, tretí vstúpil doň iba teraz i keď jeho manželka Žofia je jeho zakladajúcou členkou a syn Martin vystupuje v ňom od detstva. Jeho prvé vystúpenie dopadlo na jedničku. „Bol to darček pre moju vnučku, narodenú pred niekoľkými dňami, aby aj z nej bola dobrá členka súboru," povedal, keď ho po vystúpení slávnostne pasovali za člena Kurovčana.

Kurovčania sa v Jarabine cítili veľmi dobre. V krátkej budúcnosti (možnože už na budúci rok) chceli by aj oni vo svojej obci usporiadať podobný festival. Skúsenosti Jarabinčanov im určite prídu vhod.

Prof. Mikuláš Mušinka, DrSc.