Súčasný stav rusínskeho národnostného školstva a jeho perspektívy

Aktuálne problémy rusínskeho národnostného školstva na Slovensku je potrebné porozumieť v komplexných aspektoch. Dalo by sa povedať, že najväčším známym problémom, s ktorým Rusíni na Slovensku v procese rozvoja svojho školstva bojujú, je progresívna asimilácia mladej a strednej generácie vo všetkých sociálnych skupinách - v rodine, v škole, v kruhu svojich blízkych a priateľov, v cirkevnom spoločenstve a pod. Tento stav ešte zhoršuje sociálna a ekonomická situácia regiónu, v ktorom Rusíni žijú. Je veľmi podobná k situácii, ktorá učiteľov, entuziastov a propagátorov rusínskeho jazyka stavia často do konfrontácie s tým, že musia vysvetľovať, čo vlastne z vyučovania rusínskeho jazyka budú mať. No je na zamyslenie, čo v takej situácii pýtajúcim sa odpovedať, lebo neraz je to kľúčový moment pre ich ďalšie rozhodnutie, či sa do vyučovania rusínskeho jazyka pustiť, či nie. Je to smutné, ale žiaľ pravdivé, že atribúty ako národná hrdosť, vzťah k svojmu jazyku, jeho pestovanie a rozvoj dnes už nie sú „v kurze", preto je potrebné hľadať spôsoby, ako vyučovanie rusínskeho jazyka zatraktívniť.

Zmeny v školstve, ktoré priniesli posledné roky, postavili vyučovanie rusínskeho jazyka na pozíciu dobrovoľnosti z každého pohľadu. To ale negarantuje zachovanie rusínskej identity medzi mladou generáciou. Počet škôl s vyučovacím jazykom rusínskym a s vyučovaním rusínskeho jazyka sa, môžeme povedať, stabilizoval, resp. sa minimálne mení. Rusínsky jazyk sa dnes vyučuje v dvoch rusínskych malotriednych národnostných školách v Čabinách (okr. Medzilaborce) a v Bajerovciach (okr. Sabinov), kde je rusínsky jazyk aj vyučovacím jazykom. Vyučuje sa tiež aj v ďalších dedinských a mestských školách formou voliteľného resp. nepovinného predmetu a tiež školského krúžku. Ide o nasledujúce základné a jednu strednú školu:

1.ZŠ s MŠ Michala Sopiru, Radvaň nad Laborcom (okr. Medzilaborce)

2.ZŠ s MŠ Šarišský Štiavnik (okr. Svidník)

3.ZŠ s MŠ Kalná Roztoka (okr. Snina)

4.ZŠ Komenského Medzilaborce

5.Cirkevná ZŠ sv. Juraja Svidník

6.Gymnázium Medzilaborce.

Záujem o zakladanie tried s vyučovaním rusínskeho jazyka majú aj rusínske organizácie svetského (Rusínska obroda, Slovenská asociácia rusínskych organizácií, Rusín a Ľudové noviny) a cirkevného charakteru (Spolok sv. Jána Krstiteľa). Vďaka ich aktivistom sa začali debaty s mnohými starostami, riaditeľmi škôl a rodičmi v obciach Kurimka, Cernina, Beloveža, Kamienka, Kalná Roztoka, Rovné. Nezabúdajme ale ani na ten fakt, že na niektorých školách, kde sa niekedy rusínsky jazyk vyučoval tomu tak už dnes nie je. Príčin tohto stavu je veľa a nebudeme sa teraz k ním vracať, ale kriticky a pragmaticky hľadajme riešenia, aby sa vyučovanie rusínskeho jazyka na nich obnovilo a aby perspektívne a úspešne pokračovalo. Počet žiakov, ktorí sa v súčasnosti na Slovensku učia rusínsky jazyk sa medziročne pohybuje v rozpätí 180 - 220. Ako teda pokračovať v úspešnom etablovaní vyučovanie rusínskeho jazyka na Slovensku? Po prvé, z materiálneho pohľadu je potrebné nejakým spôsobom zabojovať a intervenovať na Ministerstve školstva SR o to, aby školy s akoukoľvek formou vyučovania rusínskeho jazyka boli finančne zvýhodnené, čo by určite dopomohlo zvýšiť záujem o rusínsky jazyk zo strany pedagógov a rodičov. Zatiaľ sa do zdá byť utópiou. Je pravdou, že súčasná legislatíva podporuje školy s vyučovacím jazykom národností, ale zo skúseností viem, že pre školy s vyučovaním rusínskeho jazyka neplatí rovnaký meter. Niektorým minister-stvo peniaze priznalo, iným nie. Ako ďalší nedostatok klasifikujem aj to, že v čase, kedy riaditeľov škôl je potrebné jasne zorientovať v legislatívnych a finančných otázkach, hlavne pred tzv. EDUZBERom - do 20. septembra každého školského roka, akosi na odbore pre národnostné školstvo má väčšina kompetentných dovolenky alebo sa vyhovárajú jeden na druhého a nie sú ochotní poradiť a vyjasniť všetky dotazy a zodpovedať otázky. Podobne sa tak často dialo aj s informovaním o zasadaní Rady ministra pre národnostné školstvo, členovia ktorej pozvánky dostávali deň pred rokovaním alebo dokonca aj po ňom. To si, myslím, nepotrebuje komentár.

Po druhé, z duchovného a ideového pohľadu, žiaľ, nie je tajomstvom, že počet učiteľov ochotných učiť rusínsky jazyk (i podobných entuziastov) je na našich školách čoraz menší. Predmet Rusínsky jazyk a literatúra sa v prešovskom regióne po 16 rokoch od zavedenia v školskom systéme SR na mnohých základných a stredných školách zatiaľ neetabloval tak, ako sa kedysi plánovalo. Je to len také naše strohé konštatovanie a pred učiteľskou a osvetovo - dejateľskou verejnosťou stojí úloha odpovedať si na otázku, čo sa v minulosti urobilo nesprávne alebo čo sa nedokončili, keď súčasný stav je taký aký je. Nemôžeme byť spokojní ani so stabilizovaným počtom rusínskych škôl a je potrebné cielene a organizovane bojovať o ďalšie školy.

Na túto problematiku sa vždy musím pozerať očami praktika, t.j. človeka, ktorý sa denno-denne stretáva s vyučovaním rusínskeho jazyka a musí riešiť praktické problémy i rôzne konkrétne situácie. Som presvedčený, že vyučovanie rusínskeho jazyka i v dnešnej dobe má veľký potenciál a môže sa úspešne etablovať v procese vzdelávania detí v každej pôvodne rusínskej obci nášho regiónu. Môžem uviesť niekoľko mojich základných, v praxi overených rád, ktoré som vo svojom pedagogickom dianí vyskúšal a boli v mnohých prípadoch úspešné:

1.Vyučovanie rusínskeho jazyka si vyžaduje celú osobnosť učiteľa.

V tomto bode musím potvrdiť, že keď chce byť nejaký učiteľ vo vyučovaní rusínskeho jazyka úspešný, musí pôsobiť ako súčasný miestny buditeľ a nesmie sa dať znechutiť prvými neúspechmi. Musíme si uvedomiť, že keď chceme v srdciach pomaly zasimilovaných detí a ich rodičov v našich obciach prebudiť rusínske národné povedomie, musíme ich zaujať tak, že budeme pre nich dobrým príkladom. Učiteľ si nikdy nemôže položiť otázku, či jeho snaženie má či nemá zmysel. Musí byť neustále presvedčený, že jeho úsilie má zmysel.

2.Aplikovať netradičné metódy vo vyučovaní rusínskeho jazyka.

Tu mám namysli spektrum metodického vybavenia každého učiteľa. Keď chce niekto byť vo svojej pedagogickej činnosti úspešný, musí byť v prvom rade moderný. Ako najúspešnejšia sa v súčasnosti javí projektová metóda, ktorá je najviac aktivizujúca a motivujúca, no na druhej strane, vyžaduje si dostatok času na prípravu kvalitných vyučovacích hodín a projektov.

3.Od začiatku sa uspokojiť s menším počtom žiakov.

Súčasný školský zákon a platná legislatíva nevymedzuje minimálny počet žiakov pre založenie tried s vyučovaním menšinových jazykov na hociktorej škole. Ak učiteľ sústavne kladie dôraz na zvyšovanie úrovne vyučovania rusínskeho jazyka, aj keď spočiatku s menšou skupinou žiakov, je zaručené, že ich počet bude každým rokom rásť.

4.Každý úspešný učiteľ rusínskeho jazyka musí cítiť podporu vo vedení svojej školy.

Často sa stáva, že napätú a dôsledne nevysvetlenú situáciu a okolnosti v súvislosti s vyučovaním rusínskeho jazyka učiteľ musí riešiť s rodičmi aj riaditeľom školy. Preto je potrebné a dôležité, aby s vyučovaním rusínskeho jazyka súhlasil v prvom rade riaditeľ školy a aby svojho učiteľa vždy podržal.

5.Žiakov chváliť za každú aktivitu a maličkosť.

Len takýto prístup môže byť príkladom a garanciou úspechu. Pochvala môže byť úspešným nástrojom motivácie žiakov. Každý učiteľ si musí uvedomiť, že hlavným cieľom vyučovacieho procesu nemusí
byť naučiť žiakov do detailov kodifikovaný rusínsky jazyk, ale v prvom rade, pomôcť im nadobudnúť pozitívny vzťah k svojej národnej identite.

6.Kontinuálne zapájať rusínske reálie do vyučovacích hodinách alebo aktivít, prostredníctvom ktorých je učiteľ v kontakte s cieľovou skupinou detí a rodičov.

Problematika rusínskych reálií je taká široká, že sa môže využiť i na iných vyučovacích hodinách, ktoré učitelia realizujú. Tu je dostatočný priestor pre dejiny, piesne, zvyky, tance, geografiu, komparatívnu lingvistiku, dialektológiu, maliarstvo, žurnalistiku a na mnohé ďalšie motivačné aktivity pre žiakov.

7.Systematické publikovanie a rôzne formy prezentácie prác žiakov na hodinách rusínskeho jazyka. Netreba zabúdať na tento vážny fakt, lebo práve on je jednou z možností ako rodičom zodpovedať ich častú otázku - čo budú mať ich ratolesti z vyučovania rusínskeho jazyka? Avšak, keď dostanú možnosť vidieť svoje deti na nejakom peknom vystúpení alebo si prečítajú článok svojich detí v školskom alebo celoslovenskom rusínskom časopise, alebo ak sa ich dieťa úspešne zúčastní na recitačných alebo speváckych súťažiach... Prezentácie aktivít žiakov môžeme považovať za veľmi úspešný spôsob motivácie žiakov a ich rodičov, vrátane ich podpory pre vyučovanie rusínskeho jazyka.

8.V každom možnom momente, okrem vybraných vyučovacích hodín podľa typu školy a školského vzdelávacieho programu, resp. špecifickosti škôl, je potrebné komunikovať so žiakmi a rodičmi po rusínsky. Len vtedy všetci nadobudnú pocit, že rusínsky jazyk je hodnotný, krásny, moderný a komunikatívne živý jazyk, ak v ňom budeme neprestajne komunikovať so žiakmi i ich rodičmi.

9.Z každého žiaka spraviť malého buditeľa, ktorý by zrealizované aktivity na hodinách rusínskeho jazyka vždy konfrontoval so spolužiakmi, rodičmi, učiteľmi, priateľmi...

Je potrebné dosiahnuť, aby sa každý žiak vždy automaticky podelil so svojimi známymi s tým, čo zaujímavého sa naučili na hodinách rusínskeho jazyka, a tým by motivoval ďalších.

10.Nestrácať nádej a ochotu učiť rusínsky jazyk, keďže sa neraz stáva, že záujem o vyučovanie tohto predmetu na škole upadá. Keď k tomu dôjde, je jasné, že sme podcenili niektoré z vyššie uvedených bodov.

Uvedených 10 bodov by mohlo slúžiť ako 10 prikázaní moderného učiteľa rusínskeho jazyka, lebo vychádzajú z potrieb a situácie súčasnej reality. Dlhé čakanie a neakceptácia zo strany štátnych inštitúcií Slovenska mojich i ďalších analogických žiadostí o prácu vo funkcii metodika rusínskeho jazyka ma utvrdili v tom, že pokiaľ nebudeme flexibilnejší a modernejší, nemôžeme obstáť v premyslenom procese a mašinérii globalizácie, či už na štátnej, resp. celoslovenskej úrovni. Je to možno aj osud nášho malého národa, ktorý spomedzi všetkých národností na Slovensku má bezpochyby najťažšiu situáciu, lebo bojuje nielen s nezáujmom a otvorenou pasivitou vlastných ľudí, ale aj s cielenou a skrytou asimiláciou vo všetkých sférach svojho života - v cirkevných spoločenstvách, v škole, vo verejnom živote, vo všetkých sociálnych skupinách.

Vychádzajúc z načrtnutej aktuálnej situácie s vyučovaním rusínskeho jazyka by som na záver chcel skonštatovať: mám v nevysloviteľnej úcte všetkých tých ľudí, ktorý v dnešnej dobe pre národnostné záležitosti Rusínov denne obetujú svoje srdce - na pozíciách učiteľov, kňazov, osvetových aktivistov... Ale pritom, nikto z nás nesmie zabúdať na to najdôležitejšie: na národ, ktorý nemá mládež, čakajú už len spomienky...

Marek Gaj, Metodicko-pedagogické centrum, Prešov