Sumárna správa o podujatiach v rámci projektu Rusíni a Československo (1919 – 1939)
Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939)
Koncom roka 2023 vyšla publikácia Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) z pera prof. Petra Švorca. V nadväznosti na jej vydanie sa v roku 2024 realizovala séria prednášok autora pod spoločným názvom Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939). Prednášky sa uskutočnili na viacerých miestach na Slovensku, ako aj v zahraničí, s cieľom priblížiť širokej i odbornej verejnosti historické súvislosti, ktoré prispeli k formovaniu vzťahu Slovákov a Rusínov v kontexte spoločného štátu Československa.
Cieľom projektu bolo:
Oboznámiť verejnosť s históriou a významom krajinskej hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou v období prvej Československej republiky. Zároveň rozšíriť povedomie o problematike rusínskejidentity, ktorá v medzivojnovom období prechádzala zásadnými zmenami. Posilniť kultúrne a historické povedomie o spoločnom štátoprávnom a spoločenskom vývoji Slovákov a Rusínov v rokoch 1919 – 1939. Realizované prednášky prispeli k bližšej spolupráci viacerých inštitúcií, vrátane múzeí, knižníc, univerzít a kultúrnych centier na Slovensku, v Českej republike i v Poľsku.
Prehľad uskutočnených prednášok realizovaných s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostnych menšín:
- Banská Bystrica. Filozofická fakulta UMB Banská Bystrica. 21. 11. 2024 (50 účastníkov)
- Bratislava. České centrum Bratislava. 10. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Košice. Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. 12. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Prešov. Filozofická fakulta PU. 16. 12. 2024 (30 účastníkov)
Ďalšie uskutočnené prednášky:
- Prešov, Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove. 21. 3. 2024
- Svidník, Podduklianska knižnica vo Svidníku. 7. 5. 2024
- Liberec, Česká republika, Filozofická fakulta Technickej univerzity v Liberci, 13. 11. 2024
- Szymbark. Poľsko, Stowarzyszenie Lemkow, 6. 12. 2024.
Obsahový rámec prednášok
Historické pozadie: Proces formovania hranice po rozpade Uhorska a vzniku Československa.
Etnické a jazykové východiská: Vysoká prepojenosť dialektov (šarišský, zemplínsky, spišský) a rusínskych nárečí; prirodzená asimilácia a miešanie obyvateľstva.
Náboženský aspekt: Osobitné postavenie gréckokatolíckej cirkvi, ktorá zbližovala Slovákov a Rusínov, pričom podporovala vytváranie spoločných tradícií a konfesijnej identity.
Politické a mocenské záujmy: Snaha rusínskej politickej reprezentácie o posun hranice na západ; zložité medzinárodné rokovania ovplyvňované maďarskou a českou politikou.
Dopad na každodenný život: Vplyv hranice na regionálne a lokálne špecifiká, na formovanie národného povedomia a spoločenské zmeny v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Základom bola nielen faktografia, ale aj príklady z reálneho života obyvateľov pohraničných oblastí, prezentované formou historických dokumentov a regionálnych prameňov. Prednášky boli doplnené diskusiami, počas ktorých sa účastníci mohli spýtať na detaily a konfrontovať vlastné poznatky.
Hodnotenie a prínosy
Záujem verejnosti: Účasť na prednáškach ukázala, že téma historického spolužitia Slovákov a Rusínov a problematika určenia krajinskej hranice stále vyvoláva značný ohlas.
Odborný rozmer: Prednášky boli prínosom pre akademickú komunitu (študentov, pedagógov, historikov), ktorí získali ucelený prehľad o problematike a nadviazali kontakty pre prípadnú ďalšiu spoluprácu.
Rozšírenie regionálneho povedomia: Na viacerých miestach (Svidník, Prešov, Košice) sa otvorila diskusia o lokálnej histórii, regionálnych špecifikách a kultúrnych tradíciách.
Medzinárodná dimenzia: Prednášky v Českej republike a v Poľsku poukázali na prepojenosť slovenskej, českej, poľskej a rusínskej histórie, čo prispelo k vzájomnému dialógu a výmene skúseností.
Záver
Séria prednášok Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) priniesla širokej aj odbornej verejnosti nový pohľad na historické, etnologické a politické súvislosti vzťahov medzi Slovákmi a Rusínmi v období prvej Československej republiky. Vďaka týmto aktivitám sa podarilo rozšíriť znalosti o dopade historických rozhodnutí na formovanie národného povedomia, pripomenúť spoločné dejiny a posilniť zmysel pre vzájomnú kultúrnu blízkosť.
Projekt ako celok naplnil svoje hlavné ciele – zvýšiť povedomie a podporiť spoločný diskurz o dejinách Rusínov a Slovákov, ktorých spájala nielen spoločná štátnosť v rokoch 1919 – 1939, ale aj mnohovrstevnaté väzby etnické, náboženské a kultúrne. Prednášky priniesli podnety na ďalšie výskumné a popularizačné aktivity a vytvorili priestor pre upevňovanie kontaktov s inštitúciami v regiónoch, ktoré sa téme venujú.
Všetky prednášky sa stretli s pozitívnym ohlasom a potvrdili význam podobných projektov pre poznanie vlastnej minulosti a rozvoj interetnického a medzinárodného dialógu.
Ján Lipinský
foto: Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied udelila CENU SHS za rok 2023
v katégorii vedecká práca univ. prof. PhDr. PETROVI ŠVORCOVI, CSc.
za najlepšiu publikáciu
KRAJINSKÁ HRANICA MEDZI SLOVENSKOM A PODKARPATSKOU RUSOU (1919-1939)
vydavateľ: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, o.z.
s finančnou podporou: Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Koncom roka 2023 vyšla publikácia Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) z pera prof. Petra Švorca. V nadväznosti na jej vydanie sa v roku 2024 realizovala séria prednášok autora pod spoločným názvom Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939). Prednášky sa uskutočnili na viacerých miestach na Slovensku, ako aj v zahraničí, s cieľom priblížiť širokej i odbornej verejnosti historické súvislosti, ktoré prispeli k formovaniu vzťahu Slovákov a Rusínov v kontexte spoločného štátu Československa.
Cieľom projektu bolo:
Oboznámiť verejnosť s históriou a významom krajinskej hranice medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou v období prvej Československej republiky. Zároveň rozšíriť povedomie o problematike rusínskejidentity, ktorá v medzivojnovom období prechádzala zásadnými zmenami. Posilniť kultúrne a historické povedomie o spoločnom štátoprávnom a spoločenskom vývoji Slovákov a Rusínov v rokoch 1919 – 1939. Realizované prednášky prispeli k bližšej spolupráci viacerých inštitúcií, vrátane múzeí, knižníc, univerzít a kultúrnych centier na Slovensku, v Českej republike i v Poľsku.
Prehľad uskutočnených prednášok realizovaných s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostnych menšín:
- Banská Bystrica. Filozofická fakulta UMB Banská Bystrica. 21. 11. 2024 (50 účastníkov)
- Bratislava. České centrum Bratislava. 10. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Košice. Verejná knižnica Jána Bocatia v Košiciach. 12. 12. 2024 (25 účastníkov)
- Prešov. Filozofická fakulta PU. 16. 12. 2024 (30 účastníkov)
Ďalšie uskutočnené prednášky:
- Prešov, Slovenské národné múzeum – Múzeum rusínskej kultúry v Prešove. 21. 3. 2024
- Svidník, Podduklianska knižnica vo Svidníku. 7. 5. 2024
- Liberec, Česká republika, Filozofická fakulta Technickej univerzity v Liberci, 13. 11. 2024
- Szymbark. Poľsko, Stowarzyszenie Lemkow, 6. 12. 2024.
Obsahový rámec prednášok
Historické pozadie: Proces formovania hranice po rozpade Uhorska a vzniku Československa.
Etnické a jazykové východiská: Vysoká prepojenosť dialektov (šarišský, zemplínsky, spišský) a rusínskych nárečí; prirodzená asimilácia a miešanie obyvateľstva.
Náboženský aspekt: Osobitné postavenie gréckokatolíckej cirkvi, ktorá zbližovala Slovákov a Rusínov, pričom podporovala vytváranie spoločných tradícií a konfesijnej identity.
Politické a mocenské záujmy: Snaha rusínskej politickej reprezentácie o posun hranice na západ; zložité medzinárodné rokovania ovplyvňované maďarskou a českou politikou.
Dopad na každodenný život: Vplyv hranice na regionálne a lokálne špecifiká, na formovanie národného povedomia a spoločenské zmeny v období medzi dvoma svetovými vojnami.
Základom bola nielen faktografia, ale aj príklady z reálneho života obyvateľov pohraničných oblastí, prezentované formou historických dokumentov a regionálnych prameňov. Prednášky boli doplnené diskusiami, počas ktorých sa účastníci mohli spýtať na detaily a konfrontovať vlastné poznatky.
Hodnotenie a prínosy
Záujem verejnosti: Účasť na prednáškach ukázala, že téma historického spolužitia Slovákov a Rusínov a problematika určenia krajinskej hranice stále vyvoláva značný ohlas.
Odborný rozmer: Prednášky boli prínosom pre akademickú komunitu (študentov, pedagógov, historikov), ktorí získali ucelený prehľad o problematike a nadviazali kontakty pre prípadnú ďalšiu spoluprácu.
Rozšírenie regionálneho povedomia: Na viacerých miestach (Svidník, Prešov, Košice) sa otvorila diskusia o lokálnej histórii, regionálnych špecifikách a kultúrnych tradíciách.
Medzinárodná dimenzia: Prednášky v Českej republike a v Poľsku poukázali na prepojenosť slovenskej, českej, poľskej a rusínskej histórie, čo prispelo k vzájomnému dialógu a výmene skúseností.
Záver
Séria prednášok Rusíni a Československo (1919 – 1939). Krajinská hranica medzi Slovenskom a Podkarpatskou Rusou (1918 – 1939) priniesla širokej aj odbornej verejnosti nový pohľad na historické, etnologické a politické súvislosti vzťahov medzi Slovákmi a Rusínmi v období prvej Československej republiky. Vďaka týmto aktivitám sa podarilo rozšíriť znalosti o dopade historických rozhodnutí na formovanie národného povedomia, pripomenúť spoločné dejiny a posilniť zmysel pre vzájomnú kultúrnu blízkosť.
Projekt ako celok naplnil svoje hlavné ciele – zvýšiť povedomie a podporiť spoločný diskurz o dejinách Rusínov a Slovákov, ktorých spájala nielen spoločná štátnosť v rokoch 1919 – 1939, ale aj mnohovrstevnaté väzby etnické, náboženské a kultúrne. Prednášky priniesli podnety na ďalšie výskumné a popularizačné aktivity a vytvorili priestor pre upevňovanie kontaktov s inštitúciami v regiónoch, ktoré sa téme venujú.
Všetky prednášky sa stretli s pozitívnym ohlasom a potvrdili význam podobných projektov pre poznanie vlastnej minulosti a rozvoj interetnického a medzinárodného dialógu.
Ján Lipinský
foto: Slovenská historická spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied udelila CENU SHS za rok 2023
v katégorii vedecká práca univ. prof. PhDr. PETROVI ŠVORCOVI, CSc.
za najlepšiu publikáciu
KRAJINSKÁ HRANICA MEDZI SLOVENSKOM A PODKARPATSKOU RUSOU (1919-1939)
vydavateľ: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska, o.z.
s finančnou podporou: Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.
Aktuality
Zobraziť všetky30.04.2026
Dve percentá, jeden spoločný cieľ
Podporte nás 2 % z vašich daní a buďte súčasťou nášho úsilia o zachovanie a šírenie neznámej histórie Rusínov.
Vaša podpora je pre nás cenná – ďakujeme za dôveru!
Notársky centrálny register určených právnických osôb
Informácie o určenej…
04.03.2026
Lemkovia vytvárajú „Hołos“. O kultúre, ktorá nezanikla
autorka: Julia Pańków
Chcela som ukázať, že my, mladí Lemkovia, sme schopní vytvoriť dielo, ktoré je relevantné pre našu dobu. Že máme čo povedať a že náš hlas je dôležitý,“ hovorí Daria Kuziak, autorka prvej lemkovskej oper…
01.03.2026
PSK: Týždeň slovenských knižníc ponúkne besedy, výstavy, workshopy, kvízy aj kino medzi knihami
Jarné prázdniny sa budú v Prešovskom kraji niesť v duchu čítania, kvalitnej literatúry a pestrej palety knižničných podujatí. V pondelok 2. marca totiž štartuje Týždeň slovenských knižníc, počas ktorého si atraktívne podujatia zam…
23.02.2026
Ivan Soták *1929 †2026
Zomrel Ivan Soták, zakladateľ Katedry fyzikálnej chémie Univerzity P. J. Šafárika. Mal 96 rokov
Róbert Bejda
redaktor, webeditor
Univerzita Pavla Jozefa Šafárika prišla o jedného zo svojich bývalých významných zamestnancov. Vo veku 96 rok…
21.02.2026
Před 35 lety vznikla Společnost přátel Podkarpatské Rusi
Agáta Pilátová
Na počátku všeho stálo jedno setkání. Na jaře roku 1990, jen několik měsíců po pádu komunistického režimu v Československu, vyšel v tehdejším týdeníku Tvorba zásadní a velmi pozoruhodný článek básníka a publicisty Jaromíra Hořc…
20.02.2026
Rozhovor. Nový objav prináša nádej pre onkologických pacientov
Stanislava Longauerová, autorka
Molekulárny biológ JÁN JAMROŠKOVIČ (*1985, Rešov, okr. Bardejov) z Ústavu molekulárnej biológie SAV sa spolu s medzinárodným vedeckým tímom podieľal na objave nového mechanizmu, ktorý dokáže pomocou…
Naše obce
Zobraziť galérieUjko Vasyľ
- Parasko, ty jes plakala...?!
- Ňiii..., ja jem lem v noči v posteli cibuľu krajala...
Československý svět v Karpatech
Československý svet v Karpatoch
Čechoslovackyj svit v Karpatach
Reprezentatívna fotopublikácia
Objednať