Súsošie

 

Dnes v InfoRusíne mal vyjsť okrem iného aj článok venovaný 70. výročiu Karpatsko-duklianskej operácie (KDO). Žiaľ, človek, ktorý je v tejto oblasti odborníkom, na poslednú chvíľu z pracovných dôvodov nestihol napísať svoj článok. Keďže sa mi zdá neseriózne písať o udalosti, na ktorej som nebol a vyrobiť len plagiát toho, čo ste už mohli čítať v iných periodikách na Slovensku, rozhodol som sa o tejto téme radšej nepísať. Ale napriek tomu, nedá mi, aspoň okrajovo, ešte niečo povedať.   

 

V mnohých internetových skupinách, kde komunikujú Rusíni, pri téme výročia KDO vyvolali polemiku dve informácie. Prvou bol záhadný odchod prezidenta Andreja Kisku zo sviatočného jubilejného podujatia dňa 6. októbra vo Svidníku práve v čase, keď moderátor ohlásil, že s príhovorom vystúpi predstaviteľ Ruska Andrej Šabanov. Mal to byť demonštratívny odchod. Podľa mnohých to bolo demonštratívne a nedôstojné gesto, ktoré malo byť vyjadrením postoja prezidenta k aktuálnej situácii na Ukrajine. Tlačový odbor prezidentskej kancelárie sa snažil vysvetliť "nešťastný odchod" prezidenta jeho pracovnými povinnosťami. Nebudem robiť prezidentovi advokáta, ani ho nebudem súdiť. Istotne vedel, čo činí a prečo tak činí.

 

Druhou témou s veľkou odozvou medzi Rusínmi na internete bolo odhalenie repliky autentickej sochy československého vojaka, ktorá sa vrátila na miesto, kde predtým roky stála socha sovietskeho vojaka. Mnohí písali, protestovali, čudovali sa, nadávali na celú republiku, ktorá im, ako som čítal v jednej diskusii, vzala prekrásne spomienky na to, ako pri tomto súsoší skladali pioniersky sľub. Podľa nich tam socha sovietskeho vojaka mala zostať. A tu už musím niečo povedať.    
 

Dukliansky cintorín bol otvorený so sochou československého vojaka, ktorý so zbraňou vzdáva hold svojím padlým spolubojovníkom. V roku 1952 bola, z ideologických dôvodov, socha nahradená súsoším dvoch vojakov s deťmi. Ale ani to ideológov neuspokojilo. V roku 1964 tam inštalovali súsošie sovietskeho vojaka so ženou z oslobodenej krajiny, ktoré už všetci poznáme.      

 

Vážení, v KDO padlo mnoho Čechov, Slovákov a to zdôrazňujem, aj našich Rusínov zo Slovenska a hlavne z Podkarpatskej Rusi. Boli to naši predkovia, ktorí vstúpili do československej jednotky v Sovietskom zväze, ktorí bojovali spolu s generálom Ludvíkom Svobodom zato, aby oslobodili krajinu, svoje národy, rodiny, aby obnovili republiku v predvojnovej podobe, aj keď sa to vďaka Stalinovi nepodarilo. Socha československého vojaka, to je aj symbol vojaka - Rusína.  Keď môžeme byť na niečo v našej histórii hrdí, tak potom v nej nemôže chýbať kapitola, že naši dedovia a pradedovia zomierali na Dukle za našu slobodu. Nezľahčujem ľudské obete na strane Červenej armády a viem, že tým ľuďom, ktorí položili svoje životy za nás, treba ďakovať a mať ich v hlbokej úcte. Oni predsa nemohli za Stalinovu politiku. Ale tu ide o československého vojaka, ktorý môže byť rovnako dobre Čechom, Slovákom aj Rusínom, vzdáva hold všetkým svojim spolubojovníkom. Aj tým sovietskym. Navyše, známe súsošie so sovietskym vojakom dostalo nové dôstojné miesto na Dukle. Náš vojak sa len vrátil tam, kde patril od samotného začiatku.           

 

Takže žiadnu paniku! Buďme hrdí na našu históriu, na ktorú naozaj môžeme byť hrdí. Buďme hrdí nato, že na Dukle stojí symbol vojaka, ktorý mohol byť aj Rusín. A prestaňme nostalgicky spomínať a plakať, že nám vzali sochu, pri ktorej sme skladali pioniersky sľub a sľubovali vernosť režimu, ktorý nás na dlhé roky vymazal z mapy sveta a mnohým ľuďom zničil životy. A častokrát aj tým, čo na Dukle za slobodu bojovali. A to je choré...       

 

Peter Medviď,  vyšlo v informačnom  dvojtýždenníku Rusínov na Slovensku - Info Rusín 

-

 

Веце інтересных статей ся можете дочітати уж тот тыждень в інформачнім двотыжденнику Русинів на Словеньску „Інфо Русин“ ч. 15/16, котрый выдавать Русиньска оброда на Словеньску.  В припаді інтересу ся на можливости передплачіня можете опросити на імейловій адресі: peter.medvid@gmail.com